Cesta k jednej poisťovni

Novela prináša do systému zdravotného poistenia viaceré zásadné zmeny. Zdravotné poisťovne sa majú stať správcami verejných prostriedkov a svoju činnosť majú vykonávať vo verejnom záujme. Výška správneho fondu zdravotných poisťovní sa má znížiť zo 4 % na 3 % z vybratého poistného. Podľa novely by mohli zdravotné poisťovne použiť kladný hospodársky výsledok z verejného zdravotného poistenia len na úhradu zdravotnej starostlivosti, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Prevod poistného kmeňa medzi zdravotnými poisťovňami by sa mal uskutočňovať bezodplatne. Novela zároveň navrhuje, aby boli zdravotné poisťovne oslobodené od platenia dane z príjmu.

Predložený zákon si podľa očakávania vyslúžil kritiku súkromných zdravotných poisťovní a časti odbornej verejnosti. Ak by totiž novela prešla v navrhovanej podobe, došlo by k výraznému narušeniu viacerých princípov, na ktorých založený súčasný model pluralitného poistenia. Zdravotným poisťovniam by sa výrazne zúžil priestor pre financovanie činností nevyhnutných pre plnohodnotný výkon zdravotného poistenia. Súkromné zdravotné poisťovne by prišli o svoju hlavnú motiváciu pôsobenia na trhu, ktorou je legitímne dosahovanie a rozdelenie zisku. Niet pochýb, že vlastníci súkromných zdravotných poisťovní by pristúpili k žalobám na Slovenskú republiku za to, že neochránila ich investície. Snaha, aby sa zdravotné poistenie vykonávalo vo verejnom záujme znie ľúbivo pre časť verejnosti. Poistný vzťah je však založený na individuálnom princípe, keďže zdravotné poistenie sa uzatvára v prospech konkrétneho poistenca, pričom zdravotná poisťovňa sa zaväzuje kryť náklady na zdravotnú starostlivosť konkrétnemu poistencovi. Motívy ministerstva prečo predkladá uvedený návrh zákona sú verejne známe. Prostredie verejného zdravotného poistenia sa má stať neatraktívne pre súkromných investorov. K tejto myšlienke sa hlási aj samotný premiér, ktorý verejne vyhlásil, že chce vytlačiť súkromné poisťovne z priestoru verejného zdravotného poistenia a dosiahnúť takouto cestou model jednej verejnoprávnej zdravotnej poisťovne.

Riešenie, ktoré navrhuje ministerstvo nemusí byť vôbec také jednoznačné ako by sa mohlo zdať na prvý pohľad. Diskusii o budúcom fungovaní zdravotného poistenia na Slovensku zatiaľ chýbajú odpovede na viaceré dôležité otázky:

• Poznajú tvorcovia zdravotnej politiky skutočné výhody pluralitného systému zdravotného poistenia?
• Boli tieto výhody dôsledne porovnané s výhodami modelu, ktorý navrhuje ministerstvo?
• Sú si všetci zodpovední vedomí, čoho všetkého sa vzdávajú pri prechode na nový model fungovania poisťovní?
• Dokáže systém monopolného nákupcu zdravotnej starostlivosti reagovať rovnako na potreby pacientov ako pluralitný model?

Snahu ministerstva zabezpečiť, čo najväčší objem prostriedkov na poskytovanie zdravotnej starostlivosti možno len podporiť. Treba si však položiť otázku s akým efektom budú tieto zdroje využité a čo zaručuje, že sa dostanú tam kde ich najviac treba t. j. k poskytovateľom ústavnej zdravotnej starostlivosti. Vie niekto na ministerstve povedať, čo všetko predchádza tomu, než súkromné zdravotné poisťovne dosahujú zisk? A naopak, prečo by sa mali štátne zdravotné poisťovne snažiť o kladný hospodársky výsledok? O tom, že slovenskému zdravotníctvu chýbajú zdroje nepochybuje nikto. Mať viacej zdrojov však nevyhnutne neznamená vedieť nakúpiť viac. Ak nebudú zdravotné poisťovne motivované k hospodárnemu a efektívnemu nakladaniu s prostriedkami, ktoré musia za každú cenu minúť, o výslednom efekte možno len pochybovať.

Ak dnes dokáže niekto v systému ušetriť zdroje, sú to súkromné a nie štátne zdravotné poisťovne. Ministerstvo ale aj mnohí poskytovatelia sa domnievajú, že je tomu tak najmä na úkor úhrady zdravotnej starostlivosti. Škoda len, že nikto zo zainteresovaných nejde vo svojich analýzach hlbšie. Určite by stálo za porovnanie, ako a či vôbec kontrolujú jednotlivé poisťovne svojich poskytovateľov, aký objem ušetrených zdrojov pochádza z dôslednej revíznej činnosti a aké výsledky zdravotnej starostlivosti sa nakúpili za uplynulé roky pre pacientov. Rovnako by bolo prínosné, aby sa vyčíslil objem zdrojov, ktoré zo systému odčerpávajú neefektívne a nehospodárne manažmenty zdravotníckych zariadení, koľko sa dá reálne ušetriť rozumnou racionalizáciou siete poskytovateľov a aké sú skutočné rezervy v perskripcii a nákupe liečiv. Každé poistenie vrátane zdravotného má slúžiť jeho beneficientom – poistencom. Videnie, že úsporou administratívnych nákladov zdravotných poisťovní a vynútenou reinvestíciou zisku do nákupu zdravotnej starostlivosti najlepšie pomôžeme systému je skreslené. Hypoteticky ušetrené 3 miliardy môžu v neefektívnom nákupe znamenať stratených 10. Skúsenosť z každého segmentu ekonomiky hovorí jasne, najväčší efekt sa dosahuje tam, kde je súťaž a kde sa dosahuje zisk. Chce to len trochu dobrej vôle zo strany ministerstva zdravotníctva zaoberať sa otázkami a hľadať odpovede na témy v tomto článku. Dôslednou analýzou toho, čo stratíme a naopak získame vytlačením súkromného sektoru z verejného zdravotného poistenia, sa dajú získať férové a logické argumenty za a proti zmene.

Ak ministerstvo zdravotníctva analýzu odmietne hneď na začiatku, odmietne vidieť všetky náklady a negatíva spojené s cestou k jednej poisťovni.