Jedným z takýchto konfliktov budú odporúčacie lístky na vyšetrenie u špecialistu (s účinnosťou od 1. januára). Je navýsosť pravdepodobné, že si týmito lístkami ministerstvo zbytočne pohnevá pacientov. A to najmä tých, ktorí do systému prispievajú svojimi odvodmi a daňami. Predovšetkým ekonomicky aktívni poistenci majú dosť iných starostí, ako tráviť čas čakaním na odporúčací lístok na vyšetrenie u špecialistu. Čas patrí medzi vzácne zdroje (hovorí sa, že "čas sú peniaze"). Pacienti za rozhodnutie vládnej koalície zaplatia svojim časom. Keďže priemerná mzda sa pohybuje okolo sto korún na hodinu, tak už aj štvrťhodina dodatočného čakania je pre pracujúcich ľudí vyššia investícia, než Zajacova dvadsiatka.
Dodatočným naplnením ambulancií praktických lekárov sa skráti čas, ktorý má lekár na ošetrenie jedného pacienta, čo by mohlo ohroziť doterajšiu úroveň kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Dá sa tiež predpokladať zvýšené riziko infekcie pobytom v čakárni s ľuďmi trpiacimi akútnymi infekčnými ochoreniami. Toto sú všetko aspekty, ktoré musí regulátor vyhodnotiť pred zavedením samotnej regulácie, ktorej cieľom je... čo je vlastne cieľom odporúčacích lístkov? A ako zistíme, či sme ho už dosiahli?
Ministerstvo zdravotníctva vysvetlilo zmeny veľmi stroho. Administratívnym opatrením hodlá obmedziť prístup k špecialistom v snahe znížiť objem duplicitných výkonov poskytovaných v tejto ambulantnej sfére. Koordinátorom predpísaných liekov a vyšetrení by mal byť všeobecný lekár. (Zábava pôjde nabok vo chvíli, keď niektorá z poisťovní zavedie do zmlúv so všeobecnými lekármi limity na počet odporúčacích lístkov.)
Rieši sa problém, ktorý nebol podrobený dôkladnej analýze a rovnako nie je zrejmé, že navrhované „riešenie“ ho odstráni. Chýba odhad objemu nadbytočných výkonov a nie je jednoznačné, že po zavedení odporúčacích lístkov dôjde k jeho poklesu.
Pre ilustráciu: v Nemecku sa platia poplatky za návštevu ambulancie všeobecného lekára 10 eúr raz za kvartál. Ak chce poistenec navštíviť ambulanciu špecialistu bez odporúčacieho lístka, platí u špecialistu za každú návštevu 10 eúr. S odporúčacím lístkom je to zadarmo. Skúsenosti nemeckých zdravotných poisťovní i zdravotníckych analytikov sú, že počet návštev a výkonov u špecialistov po zavedení takéhoto režimu - stúpol. Jedným z vysvetlení tohto javu je: ak už pacient zaplatil desaťeurovú kvartálnu „vstupenku“ do systému, tak to chce využiť a nechá sa poslať aj na také vyšetrenia, kam by inak nešiel.
Na Slovensku môže takéto prvoplánové opatrenie dopadnúť rovnako. Otázkou je, aké ukazovatele úspešnosti opatrenia sa budú na ministerstve vyhodnocovať – a aké hodnoty musia dosiahnuť, aby ministerstvo navrhlo povinnosť odporúčacích lístkov zasa zrušiť. ZÁVER: TVÁROU K ĽUĎOM
Vrátim sa ešte raz k Zajacovej dvadsaťkorunáčke, ktorá bola jedným z faktorov úspechu strany Smer-SD vo voľbách. Ak je pobyt v čakárni praktického lekára dlhší, pre zarábajúcich ľudí sa odporúčací lístok stane zreteľnou finančnou záťažou. Pritom sa z tejto povinnosti nemôže pacient "vykúpiť" poplatkom u špecialistu ako v Nemecku, hoci by ho to vyšlo lacnejšie. Kým budú pacienti v zdravotníctve platiť svojim časom a nie peniazmi, na vyššie platy či lepšiu techniku môžu zdravotníci... len čakať.
