No tie im paradoxne zdravotné poisťovne nepreplácajú. Klienti si na ne finančne prispievajú sami, čo ich voči iným skupinám občanov diskriminuje. Nemocnice, ktorým by zdravotné poisťovne za rovnaké úkony platili, rušia geriatrické lôžka a oddelenia pre dlhodobo chorých, a ľudia tak nemajú inú možnosť ako umiestnenie v niektorom zariadení.
Situácia by sa onedlho mohla zmeniť k lepšiemu. „Vstup zdravotných poisťovní do systému poskytovania sociálnych služieb je veľká legislatívna téma, ktorú chceme v najbližšom čase riešiť,“ uviedol hovorca sociálneho rezortu Michal Stuška. Riešenie bude podľa neho súčasťou novely zákona o sociálnych službách, ktorú má parlament schvaľovať v druhom polroku.
V súvislosti s novelou už minister práce Ján Richter rokoval aj s ministerkou zdravotníctva Zuzanou Zvolenskou. „Problematika je v súčasnosti vo fáze vnútrorezortného konania, hovoriť o konkrétnych číslach je preto predčasné. Návrh riešenia predstavíme, keď prejde pripomienkami všetkých partnerov,“ informovala hovorkyňa ministerstva Zuzana Čižmáriková.
Podľa Martina Halása z Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív v súčasnosti seniori a zdravotne ťažko postihnutí občania v zariadeniach musia za ošetrovateľské úkony, ktoré im zdravotné poisťovne neuhrádzajú, platiť každý mesiac viac ako stovku eur.
Halás sa opiera o dostupné údaje zo 758 zariadení sociálnych služieb, čo sú viac ako dve tretiny všetkých, ktoré momentálne fungujú na Slovensku. Podľa neho sa tam mesačne robia asi tri milióny ošetrovateľských úkonov, ktoré, ak sa vykonávajú v nemocniciach, plne pokrývajú zdravotné poisťovne. Ide o 43 konkrétnych typov ošetrení, ktoré spadajú pod štátom garantovanú zdravotnú starostlivosť, ako napríklad ošetrovanie preležanín, polohovanie pacienta, výživa bezvládneho, podávanie infúzií a podobne.
V tejto súvislosti Halás spresňuje, že podľa jeho informácií sa zatiaľ na medzirezortných rokovaniach nehovorí o preplácaní 43, ale len siedmich typov úkonov, s tým, aby celková suma preplácaná zdravotnými poisťovňami neprekročila dva milióny eur.
Za zdravotnícke úkony klienti sociálnych zariadení podľa údajov Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík „z vlastného“ platia každoročne viac ako 51 miliónov eur, čo na jedného klienta mesačne vychádza v priemere na 113,76 eura. Tieto služby sú im pripočítané k poplatkom za pobyt a poskytované sociálne služby, ako je napríklad podávanie stravy, pranie a žehlenie bielizne a podobne.
Obyvatelia zariadení sú v drvivej väčšine poistencami štátu, ktorý za nich platí zdravotné poistenie. Viac ako polovica z nich navyše patrí do skupiny osôb s minimálnym príjmom, ktorý po odpočítaní povinných platieb neprekračuje 40 eur mesačne. Okrem toho si ešte musia platiť lieky a zdravotnícky materiál.
S možnosťou preplácania zdravotníckych úkonov v domovoch sociálnych služieb súhlasí Jednota dôchodcov Slovenska. „Sami sme už v minulosti vyvinuli v tomto duchu iniciatívu a teší nás, že rokovania zástupcov ministerstiev sú nádejné,“ povedal predseda Ján Lipiansky.
O zmenu majú záujem aj zriaďovatelia zariadení, teda mestá či obce, vyššie územné celky aj súkromníci. „Bola to jedna z našich základných požiadaviek v rámci prípravy novely. Návrhy na odstránenie diskriminácie klientov sledujeme, a hoci naše predstavy sú ešte výraznejšie, chápeme ich aspoň ako prvý krok,“ mieni výkonný podpredseda ZMOS Jozef Turčány. Podľa neho by pomoc zdravotných poisťovní prispela k zníženiu finančného tlaku na zriaďovateľov aj prijímateľov sociálnych služieb.
Už v roku 2011 prijala vtedajšia Radičovej vláda uznesenie, ktorým zaviazala ministerstvo zdravotníctva novelizovať zákony tak, aby aj zariadenia sociálnych služieb spadali do kategórie poskytovateľov zdravotných úkonov. Doteraz sa tak nestalo.