Analýza neformálnych platieb

Cieľom tejto štúdie bolo na základe výskumu identifikovať špecifické ukazovatele výskytu, prejavov a príčin neformálnych platieb v zdravotníctve, na základe ktorých bude možné navrhnúť opatrenia, ktoré prispejú k transparentnejšiemu zdravotníctvu. Prieskum bol jedinečný v tom, že svoju pozornosť sústredí na zažitú skúsenosť a neopieral sa o názor alebo pocitové, subjektívne vnímanie ľudí. Prieskum bol unikátny aj svojou metodikou, ktorou bol zber dát za pomoci online internetových nástrojov.

Do prieskumu sa zapojilo približne 1200 respondentov. Demografický profil (pomer mužov a žien, veková štruktúra, vzdelanie a kraj) nezodpovedá demografickej štruktúre populácie SR, preto výsledky tohto prieskumu nemožno z štatistického hľadiska považovať za reprezentatívne. Majú však nespochybniteľnú kvalitatívnu informačnú hodnotu.

Podľa prieskumu dalo až 71,4 % respondentov (843 z 1181 všetkých respondentov) neformálnu platbu v akejkoľvek forme, pričom až 18,5 % (približne každý piaty respondent) sa stretlo s vyžiadanou korupciou. Pod pojmom vyžiadaná korupcia uvádzame akýkoľvek typ platby, ktorú nedával pacient svojvoľne alebo s cieľom uplácať, ale takúto platbu (ne)priamo požadoval lekár. Naopak, pri 23,5 % respondentoch nešlo o neformálne platby s povahou korupčného správania, ale iba o tzv. prepitné. Pod pojmom prepitné v tomto prieskume popisujeme všetky platby, pri ktorých respondenti uviedli, že platbu dali svojvoľne a zároveň ako dôvod tejto platby uviedli, že chceli poďakovať alebo patrí sa to a je to súčasť systému, zvyk. Dohromady 47,9 % respondentov sa stretlo s nejakou formou korupcie – či už vyžiadanou, alebo nevyžiadanou. Nevyžiadanou korupciu označujeme akýkoľvek typ neformálnej platby, ktorú dal respondent svojvoľne (teda nebola od neho požadovaná) a nie je prepitným.

Respondenti uviedli 1514 kontaktov so zdravotníkmi, pri ktorých lekárovi odovzdali akúkoľvek neformálnu platbu. Celkovo najviac neformálnych platieb respondenti dali všeobecnému lekárovi pre dospelých alebo pre deti a dorast (28 %). Za nimi nasledujú chirurgovia (25 %), gynekológovia (24 %), interní lekári (18 %), ortopédi (9 %) a neurológovia (8 %).

Prepitné respondenti dávali najčastejšie u všeobecných lekárov (8,1 % respondentov), gynekológov (7,9 %) a chirurgov (6,7 %). Úplatok si od respondentov žiadali najmä chirurgovia (1,9 %), gynekológovia (1,9 %) a interní lekári (1,3 %). Nevyžiadané úplatky dávali respondenti najmä všeobecným lekárom (13,0 %), chirurgom (9,7 %), gynekológom (8,5 %) a internistom (8 %).

Najčastejšou formou neformálnej platby bola u respondentov bonboniéra alebo iná sladkosť, ktorú dalo 52 % respondentov. Ďalej nasledoval alkohol s 38 %, kvety s 14 % a hotovosť v rozmedzí 101 až 333 € s 13 %.

Ak si lekár neformálnu platbu vyžiadal, išlo najmä o finančné hotovosti (tvorili 54,9 % vyžiadaných neformálnych platieb), najčastejšie vo výške od 101 do 333 € (tvorili 20,9 % vyžiadaných neformálnych platieb a stretlo sa s nimi 6,9 % respondentov).

Respondenti ako najčastejší dôvod uvádzajú prejavenie vďaky (31,4 %). Respondenti dávali ďalej neformálne platby, aby o nich bolo lepšie postarané (26,8 %), aby im služby boli poskytnuté čo najskôr a nemuseli čakať (15,3 %), aby sa dostali ku kvalitnému odborníkovi (15,2 %) alebo z princípu, že je to zvyk a patrí sa to (11,4 %). Z ostatných dôvodov, ktoré boli uvedené vo viac ako 5 % prípadoch, bola uvedená obava, aby respondentovi vôbec bola poskytnutá liečba alebo chceli hospitalizovať príbuzného či potrebovali PN.

Dôvodom, prečo si lekári pýtajú úplatky je, aby bolo o pacienta lepšie postarané (1,9 %). Tento dôvod výrazne dominuje aj pri dávaní neformálnych platieb pacientmi (17,5 %). Pacienti dávajú neformálne platby hlavne z dôvodu, aby im služby boli poskytnuté čo najskôr a nemuseli čakať a aby sa dostali ku kvalitnému odborníkovi. Dávanie neformálnych platieb z takéhoto dôvodu už môžeme označiť za určitú formu korupčného správania.

Najrozšírenejšou formou poďakovania sú bonboniéry a iné sladkosti (52 %), potom alkohol (21 %) a kytica (11 %). Pri chirurgoch, gynekológoch a ortopédoch tvorili tzv. prepitné aj hotovostné platby v hodnote až do 333 € (cca 10 000 Sk).

Lekári si od pacientov najčastejšie vyžiadali neformálnu platbu z dôvodu, aby bolo o pacienta lepšie postarané (28 %), aby sa dostal ku kvalitnému odborníkovi (16 %) a aby vôbec pacientovi liečbu poskytli (14 %).

Z vyžiadaných platieb dominuje hotovosť v rozmedzí 101 – 333 € (34 %), hotovosť vyššia ako 334 € (12 %) a hotovosť do 33 € (10 %). Pri všeobecných lekároch sú úplatky v naturáliách (75 %) a v hotovosti do 33 € (25 %). Naopak, pri ortopédoch majú všetky úplatky formu hotovosti, pričom až 25 % tvorila hotovosť vyššia ako 334 €. Finančná hotovosť je v 79 % formou úplatku aj pri chirurgoch a 71 % pri gynekológoch.

To, že za svoju neformálnu platbu dostali to, čo požadovali alebo im bolo ponúkané, si myslí až 77 % respondentov, ktorí priznali, že dali minimálne jednu neformálnu platbu. Tento údaj naznačuje, že neformálne platby obom stranám zabezpečujú to, čo im v požadovanom množstve, kvalite a čase často nedokáže zabezpečiť systém. Naopak, pri 17 % respondentov neformálna platba nenaplnila ich očakávania. Respondenti boli so službami viac spokojní v prípade, že neformálnu platbu dali svojvoľne ako v prípade, že bola od nich požadovaná.

Na základe týchto zistení sme sformulovali opatrenia, ktoré by mohli prispieť k zníženiu výskytu neformálnych platieb v zdravotníctve: