—
Porovnanie európskych zdravotných systémov EHCI od švédskej organizácie Health Consumer Powerhouse má za sebou ďalší ročník. Rebríček hodnotí zdravotníctva z pohľadu ich ústretovosti k pacientom. Na jeho čele nie je žiadne prekvapenie. Holandsko obhájilo svoj primát. Najlepšie zdravotníctvo v Európe získalo z tisícbodovej škály 924 bodov. Jeho pozíciou neotrasú ani metodické zmeny, niet ani pochybností o kvalite ich dát. V posledných rokoch sa k Holanďanom približujú Švajčiari (898 bodov).
Grécko je tretie od konca, znáša dôsledky krízy. Rebríček uzatvára 33. Bulharsko s 34. Rumunskom. Na nehodnotenej 35. pozícii je Cyprus. Keďže Cyperčania nemajú klasický verejný zdravotný systém, autori sa nakoniec rozhodli ho do porovnania nezapojiť.
Prekvapujúcou správou sa stalo umiestnenie Slovenska. So 749 bodmi sa nám v EHCI 2017 ušlo 13. miesto. Sme tak skokanom roka. Podľa EHCI máme lepšie zdravotníctvo než vo Veľkej Británii, Španielsku, Taliansku či v Českej republike. Pred nami je – s veľkými náskokom – už len elitná dvanástka krajín s viac než 800 bodmi.
Viem, nejako to nesedí s každodennou skúsenosťou. Je možné, že sa slovenské zdravotníctvo mení, len si to nevšímame a frfleme? Áno aj nie.
EHCI treba interpretovať opatrne. V roku 2009 sme boli na 29. mieste, o tri roky neskôr na 16., a pred dvoma rokmi na 25. Teraz sme sa medziročne zlepšili o desať priečok. Divoké poskakovanie Slovenska v rebríčku EHCI nie je odrazom dynamických zmien v našom zdravotníctve, ale najmä odrazom zmien v metodike a v kvalite dát. V strede peletónu krajín výrazne viac záleží na kvalite podkladových dát než na aktuálnom plnení indikátorov. V niektorých oblastiach sa napríklad medziročne nič nezmenilo, ale vlani sme boli za rovnaký indikátor hodnotení inak ako tento rok. V niektorých prípadoch nás rebríček ukrátil o pár bodov (napríklad za ePreskripciu sme mohli dostať lepšie hodnotenie), v niektorých nás zasa prechválil (vraj máme priamy prístup k špecialistovi, ale v skutočnosti ho podmieňujeme výmennými lístkami).
Ale na druhej strane, sú parametre, ktoré sa pre pacientov objektívne zlepšujú. Dobré hodnotenie sme si tento rok vyslúžili v kategórii dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Získali sme zaň maximálne možné skóre. Ako jedna z dvoch krajín v celej Európe (tá druhá krajina je Švajčiarsko)! Pomohlo nám skrátenie čakania na plánované operácie či dostupnosť CT vyšetrení do 7 dní.
S čakacími dobami súvisí zaujímavý postreh autorov rebríčka. Dostupnosť (v podobe čakacích listín) nezávisí od objemu peňazí v systéme. Skôr sa zdá, že chudobnejšie zdravotné systémy mávajú kratšie čakacie doby než tie bohatšie. Výsledky rebríčka autorov utvrdzujú v presvedčení, že pre pacientov sú pluralitné poistné systémy lepšie než daňové, monopolné zdravotníctva. A keďže učiť sa máme od najlepších, pridám postreh autorov, v čom môže tkvieť tajomstvo holandského úspechu: zdravotnícki amatéri – ako sú politici a úradníci – sú v Holandsku odstavení od operatívnych rozhodnutí v zdravotníctve. Nie sú tak uvádzaní do pokušenia deformovať trh.
Jednou z užitočných úloh rebríčka je poukazovanie na slabé stránky zdravotných systémov. Kde sme stratili najviac bodov? Zhoršili sme sa v hodnotení počtu katarákt u seniorov či počtu transplantácií obličiek. Negatívne sa vyvíja aj situácia okolo neformálnych platieb v zdravotníctve. Najväčšie nedostatky máme v dosiahnutých výsledkoch zdravotnej starostlivosti. Máme vysokú dojčenskú úmrtnosť. Tu všade je veľký priestor pre zlepšenie. To by mala byť vládna priorita, bez ohľadu na nejaký rebríček.
člíánok bol napísaný pre Zdravotnícke noviny