—
Známky konca recesie a začiatku oživenia ekonomiky sú prítomné už od začiatku roka 2010. Až v závere roka sa však objavili prvé aspoň trochu pozitívne signály z trhu práce. Podstatná časť príjmov systému zdravotníctva je závislá od vývoja na trhu práce. Tak by sme mohli očakávať lepšie časy zdravotných poisťovní. Ale brzdou sú platby štátu.
Sily spomaľujúce ekonomický rast |
Sily urýchľujúce ekonomický rast |
---|---|
Slabý externý dopyt. Je to dôsledok „druhotného“ dna ekonomickej recesie. Nie je to však návrat recesie. |
Pružná reakcia ekonomiky na koniec recesie v prvých troch štvrťrokoch 2010. |
Neistota vo vývoji EMÚ. |
Uvoľnenie vnútorných síl ekonomiky v prípade úspešnej konsolidácie verejných financií. |
Reštriktívny vplyv konsolidačného programu vlády. |
Relatívne stabilizovaný vývoj v nemeckej ekonomike (ktorá je pre SR najdôležitejším partnerom). |
Predpokladáme, že makroekonomický vývoj na Slovensku bude v strednodobom horizonte ovplyvnený týmito faktormi:
Efektom druhotného oslabenia rastu vo vonkajšom prostredí. Vlády zareagovali na globálnu recesiu podpornými opatreniami. Ich efekt vyprcháva a pravdepodobne to povedie k dočasnému oslabeniu rastu západoeurópskych ekonomík. Vytvorí sa tým akési „druhotné dno“ recesie, ktoré však nebude ani zďaleka také hlboké ako to prvé (v roku 2009). Konjunktúrna situácia v Nemecku (hlavný partner slovenskej ekonomiky) je skôr priaznivá, čo tiež vedie k očakávaniu, že „druhotné dno“ bude iba miernym spomalením rastu a nie obnovením recesie.
Realizáciou konsolidačného programu vlády. Jeho vplyv je krátkodobo reštriktívny, v stredno- a dlhodobom horizonte môže podporiť ekonomický rast.
Na základe týchto procesov a súčasných vývojových tendencií očakávame nasledovný makroekonomický vývoj:
Ekonomický rast: V krátkodobom horizonte dočasne prevládnu sily spomaľujúce ekonomický rast, v strednodobom horizonte naberú na význame sily urýchľujúce rast ekonomiky. Ekonomický rast sa po relatívne silnom raste v prvom polroku 2010 (4,7 %) v roku 2011 dočasne spomalí (prejavilo sa to už od 3. štvrťroka 2010). K tomuto spomaleniu prispelo aj podstatné medziročné zhoršenie výsledkov pôdohospodárstva (klimatické vplyvy). Pre rok 2011 zatiaľ odhadujeme tempo rastu HDP na úrovni 3 %, čo je skôr konzervatívny odhad. V snahe nenadhodnotiť príjmy zdravotných poisťovní (pozri ďalej) však zámerne pracujeme s konzervatívnymi odhadmi. Už v závere roka 2011 sa môže ekonomický rast opätovne zrýchliť. Od roku 2012 očakávame pomerne vysoké tempá ekonomického rastu, nedosiahnu však mimoriadne hodnoty z rokov 2006 – 2008 (keď sa dosahovali hodnoty až do 10,4 %).
Cenová hladina: Po veľmi slabom raste cenovej hladiny v rokoch 2009 a 2010 možno očakávať jej zrýchlený rast, ktorý bude do istej miery kompenzovať stagnáciu cien (alebo odkladané zvyšovanie cien) z obdobia predchádzajúcej recesie. Výrazné spomalenie rastu cenovej hladiny, ktoré sa odráža aj v údajoch Tabuľky 2, bolo prejavom oslabenia dopytu. Obnovenie rastu dopytu zrejme prinesie so sebou vlnu prispôsobovania sa cenových a nákladových štruktúr. Treba zrejme počítať s oživením rastu cien. To môže byť podporené aj úpravami regulovaných cien energií (ktorým vláda v uplynulých rokoch politicky bránila) aj citeľným zdražením agropotravinárskych komodít (dôsledok nepriaznivých klimatických vplyvov v roku 2010).
Zamestnanosť a mzdy: Problémom je, že vývoj na trhu práce značne zaostáva za vývojom produkcie. Preto obrat vo vývoji na trhu práce nastane až v roku 2011 (hoci rast HDP je prítomný od prvého štvrťroku 2010). Určité pozitívne signály už možno odhaliť:
Ožívajú toky na trhu práce. Napr. úbytok nezamestnaných z registrov v novembri 2010 bol nielenže väčší ako v rovnakom mesiaci 2009, ale bol väčší ako v rovnakom mesiaci v „predrecesných“ rokoch 2007 a 2008! Pravda, aj prílev nezamestnaných do registra v 11/2010 bol logicky vyšší ako v rokoch pred recesiou. Ale každopádne je to signál úspešne prebiehajúcej reštrukturalizácie (veľký prílev aj odlev nezamestnaných).
Počet voľných pracovných miest sa v novembri medziročne zvýšil o cca 42 %. Aj vďaka tomu počet evidovaných nezamestnaných pripadajúcich na jedno voľné pracovné miesto klesol na 47. Je to stále veľmi vysoké číslo, ale pred rokom to bolo 67.
Miery nezamestnanosti namerané od septembra do decembra sú trochu nižšie ako v rovnakých mesiacoch predchádzajúceho roka (v decembri 2010 to bolo 12,5 %, v predchádzajúcom roku 12,7 % – Graf 1). To je zásadný zlom: do augusta boli hodnoty za rok 2010 menej priaznivé ako v predchádzajúcom roku.
Tieto náznaky zlepšenia situácie na trhu práce v závere roka 2010 vyvolávajú očakávanie aspoň mierneho zlepšenia parametrov zamestnanosti a miezd v roku 2011. A to je mimoriadne dôležité pre odhad príjmov zdravotných poisťovní.
V krátkodobom výhľade počítame skôr s veľmi opatrným rastom priemernej mzdy a počtu zamestnaných. Neistota sprevádzajúca ustupujúcu recesiu neumožňuje počítať s väčším rozmachom zamestnanosti či so štedrejšou mzdovou politikou podnikov.
|
2008 |
2009 |
2010 |
2011 |
---|---|---|---|---|
HDP v mld. € v bežných cenách1) |
67,22 |
63,33 |
65,80 |
69,53 |
Reálna medziročná zmena HDP v % |
6,4 |
-4,7 |
3,9 |
3,0 |
Priemerná medziročná zmena spotrebiteľských cien |
3,9 |
0,9 |
1,1 |
3,5 |
Priemerná medziročná zmena cien priemyselných výrobcov v %2) |
6,1 |
-2,5 |
-2,4 |
3,2 |
Priemerná mesačná hrubá mzda v € |
723 |
745 |
768 |
799 |
Medziročná zmena priem. mzdy v % |
8,1 |
3,0 |
3,1 |
4,1 |
Saldo verejných financií v mil. &eur; |
-1 397,2 |
-4 999,4 |
-5 108,5 |
-3 448,5 |
Saldo verejných financií,% z HDP |
-2,1 |
-7,9 |
-7,8 |
-4,9 |
Zamestnanosť v tis. osôb |
2 433,8 |
2 365,8 |
2 297,2 |
2 331,7 |
Nezamestnanosť v tis. osôb |
257,5 |
324,2 |
381 |
367,5 |
Miera nezamestnanosti v % |
9,6 |
12,1 |
14,2 |
13,6 |
Spotreba domácností, reálna medziročná zmena v % |
6,1 |
-0,7 |
-0,3 |
0,2 |
Saldo bežného účtu platobnej bilancie v mld. € |
-4,7 |
-2,0 |
-1,4 |
-1,4 |
Saldo bežného účtu ako % z HDP |
-7,0 |
-3,2 |
-2,2 |
-2,0 |
Poznámka: 1) – s použitím konverzného kurzu, 2) – tovary pre tuzemsko
Zdroj: skutočnosť podľa údajov Štatistického úradu SR a Ministerstva financií SR, odhady a prognózy podľa Health Policy Institute
Zdroj: Štatistický úrad SR
Kvôli ťažko predvídateľným výkyvom nedaňových príjmov poisťovní prognózujeme len daňové príjmy. Tie však tvoria prevažnú časť ich príjmov (sú to príjmy z poistného).
Očakávame, že rast daňových príjmov ZP bude v roku 2011 podporený očakávaným obnoveným rastom zamestnanosti a silnejším rastom miezd ako v období recesie (ako sme to spomínali vyššie). Súčasne však bude rast daňových príjmov oslabený prudkým poklesom platby štátu za svojich poistencov:
Sadzba poistného za poistencov štátu je na nižšej úrovni ako v rokoch 2009 – 2010. Je to výsledok politického rozhodovania pri realizácii reštriktívnej fiškálnej politiky.
Počet osôb, za ktoré platí poistné štát, klesne kvôli zmenšeniu počtu nezamestnaných.
Platba štátu v roku 2011 sa počíta z priemernej mzdy v roku 2009. V roku 2009 bol rast miezd zatiaľ od vzniku SR najnižší. Znížená dynamika priemernej mzdy, ktorá vstupuje do vzorca na výpočet platby štátu, napomáha medziročnému poklesu objemu platby štátu.
Celkový objem odhadovaných daňových príjmov v roku 2011 je teda ovplyvnený nárastom odvodov z miezd a poklesom platieb štátu za vymedzený okruh osôb. (Pravda, sme si vedomí, že daňové príjmy ZP nepozostávajú len z týchto dvoch položiek, ale tieto majú rozhodujúci vplyv.)
Celkové daňové príjmy ZP v roku 2011 tak podľa našich očakávaní veľmi mierne narastú (nominálne o 2,3 %). Je to však pravdepodobné spomalenie rastu daňových príjmov oproti rastu v roku 2010. Z makroekonomického pohľadu je to zvláštna situácia: Po prekonaní recesie spomaľuje rast príjmov ZP. Tu však na vine už nie sú makroekonomické parametre, ale politické rozhodnutie o nastavení platieb štátu.