Ako na krízu v liečbe rakoviny?

Merrill Goozner vo svojom článku poukazuje na nedostatky v liečbe rakoviny a navrhuje možné zlepšenia. Zdôrazňuje častú medicínsku neznalosť onkológov ohľadne najnovších praktík v liečbe rakoviny. Zároveň poukazuje na zlú komunikáciu medzi lekárom a pacientom, čo vedie pacientov k privysokým až nereálnym očakávaniam. 

Goozner tvrdí, že zlepšenie liečby rakoviny nepríde s lepšími liekmi, ale s ich lepším využitím. Rovnako je podľa neho potrebné zlepšiť komunikáciu s pacientami v posledných štádiách rakoviny, čo dokáže ušetriť obrovské sumy zbytočne vynaložené na liečbu. Pozornosť by sa v týchto prípadoch mala preniesť na paliatívnu starostlivosť a zníženie bolesti, aby sa vylepšila kvalita života týchto pacientov. Ďalej upozorňuje, že lepšia koordinácia dokáže ušetriť náklady, nakoľko rôzne formy liečby pacienta vykonávajú rôzni lekári, pričom často dochádza k duplikácii.

Najviac však Goozner zdôrazňuje potrebu učiť sa zo skúsenosti. Zo súčasnej liečby je možné získať obrovské množstvo dát, ktoré sa dajú využiť na zlepšenie budúcej liečby rakoviny. Takto sa dosiahol pokrok v liečbe rakoviny u detí, kde je momentálne 90  % miera prežitia. Každé dieťa s rakovinou je registrované v klinickom teste, ktorý zbiera informácie a použitých terapiách a ich výsledkoch. Nové lieky jednoznačne hrali úlohu v zlepšení miery prežitia, ale hlavný pokrok pripisuje Goozner neustálej zmene liečebných procedúr podľa aktuálnych poznatkov. Poukazuje na to, že pri dospelých pacientoch sa tento systém stále využíva minimálne a práve tu vidí najväčšie rezervy do budúcnosti.