Modernizácia slovenských nemocníc

Čo nájdete v tejto publikácii?

Aktuálne vydanie našej tradičnej publikácie „Základné rámce“, tentokrát pre roky 2014 – 2016 sme zamerali na najpálčivejší segment slovenského zdravotníctva – nemocnice. Najprv však v kapitole 1 definujeme základné makroekonomické rámce pre roky 2014 – 2016 a v kapitole 2 sa na báze týchto rámcov venujeme výhľadu príjmov a výdavkov v zdravotníctve.

Kapitola 3 poskytuje stručný prehľad organizácie a hospodárenia nemocníc a následne tromi spôsobmi vypočítavame investičnú medzeru slovenského zdravotníctva a slovenských nemocníc. Kapitola 4 nám ukazuje, akým spôsobom riešili rekapitalizáciu a modernizáciu nemocníc iné krajiny. Na konci každej podkapitoly sa zároveň nachádza stručné ponaučenie pre Slovensko z daného zahraničného príkladu.

Kapitola 5 sumarizuje, aké sú možnosti financovania investičnej medzery, a navrhuje realistické zdroje modernizácie z krátkodobého ale aj dlhodobého hľadiska. Kapitola 6 sa následne venuje platobným mechanizmom v nemocniciach na Slovensku, ukazuje úspešné zahraničné príklady a sumarizuje aktuálny stav implementácie DRG na Slovensku.

Kapitola 7 sa venuje ľudským zdrojom, ako tretiemu kľúčovému pilieru modernizácie nemocníc (Schéma 1).

Schéma 1: Tri piliere modernizácie nemocníc

Zdroj: autori

Prečo sa ekonomický rast nemôže plne prenášať do tvorby zdrojov verejného zdravotného poistenia?

Od roku 2014 možno počítať s opätovným postupným zrýchlením rastu ekonomiky. V rokoch 2014 až 2016 očakávame tempo ekonomického rastu v intervale 2,3 až 3,6 %. Tomu, aby sa ekonomický rast naplno premietal v raste zdrojov zdravotníctva, bránia tieto pretrvávajúce limitujúce faktory:

• Nízka mzdová kvóta (iba 38 %). Slovensko s mzdovou kvótou okolo 0,38 má výrazne nižší podiel miezd na HDP ako iné vyspelé ekonomiky. Hodnoty mzdovej kvóty sa pre väčšinu krajín umiestňujú v intervale 0,42 až 0,59; čo znamená, že 42 % až 59 % vytvorenej hrubej pridanej hodnoty predstavujú odmeny zamestnancov. Systém zdravotného poistenia bol (a aj je) pritom závislý hlavne od objemu miezd.
• Vysoký prah rastu zamestnanosti (až 4,2 % HDP). Ide o kritickú hodnotu rastu reálnej hrubej pridanej hodnoty, nad ktorou sa zvyšuje zamestnanosť. Pre rast zamestnanosti v SR sa v priemere musel dosahovať rast reálnej hrubej pridanej hodnoty až na úrovni 4,2 %, kým pre iné krajiny bol postačujúci rast aj na úrovni 0,9 % (Nemecko), či 1,2 % (Rakúsko).

Aký nás čaká makroekonomický rámec v rokoch 2014 – 2016?

Miera inflácie bude v roku 2013 pravdepodobne výrazne nižšia ako v predchádzajúcom roku. Dôvodom je tak absencia významnejších úprav regulovaných cien či nepriamych daní, ako aj naďalej relatívne slabý vnútorný dopyt. V ďalších rokoch sa miera inflácie môže veľmi mierne zvýšiť. Proti jej prudšiemu zvýšeniu bude pôsobiť stále slabý domáci dopyt aj zjavná neochota vládnej garnitúry povoliť úpravy regulovaných cien energií.

Ukazovatele trhu práce sú tie, ktoré najvýraznejšie vplývajú na príjmy systému zdravotníctva (cez odvody). Slabý ekonomický rast nedokáže bez pomoci zvláštnych nástrojov vygenerovať novú zamestnanosť v citeľnejšom rozsahu. V druhom aj treťom štvrťroku 2013 došlo k miernemu poklesu zamestnanosti (v treťom štvrťroku medziročne o cca 8 tis. osôb). V rokoch 2014 až 2016 očakávame mierny rast počtu pracujúcich.

Je pravdepodobné, že miera nezamestnanosti môže v roku 2014 nevýrazne poklesnúť. Je však zaujímavé, že vďaka „korekcii“ starších údajov o zamestnanosti nevyzerá aktuálny vývoj až tak nepriaznivo, ako sa očakávalo skôr (Štatistický úrad SR metodickou úpravou znížil počet zamestnaných v roku 2011 o vyše 30 tis. osôb, čím znížil východiskovú bázu).

Tabuľka 1: vybrané makroekonomické parametre

Aké budú príjmy a výdavky v zdravotníctve?

Rast ekonomiky je iba slabo previazaný so zlepšovaním tých parametrov trhu práce a príjmov, od ktorých závisí formovanie zdrojov v zdravotníctve. Prebieha taká zmena štruktúry príjmov, ktorá oslabuje dynamiku zdrojov zdravotných poisťovní. Mzdy, ktoré tvorili dosiaľ podstatnú bázu pre platenie poistného, majú stále menšiu váhu v štruktúre príjmov.

Podiel verejných zdrojov zdravotníctva (% z HDP) bude v strednodobom horizonte pravdepodobne klesať z 5,6 % na 5,2 % z HDP. Ak aj dôjde k oživeniu ekonomiky, trh práce (a tým aj odvody!) zareaguje s oneskorením.

Verejné zdroje by mohli do roku 2016 stúpnuť k hodnote okolo 4 375 mil. eur (z úrovne okolo 4 026 mil. eur v roku 2012).

V rovnakom období by sa súkromné zdroje (pri najširšom chápaní) mohli dostať k úrovni 2 570 mil. eur (z odhadovaných 2 240 mil. eur v roku 2012). To znamená vyššiu dynamiku súkromných zdrojov ako verejných.

„Víťazmi“ pri distribúcii zdravotných výdavkov budú zrejme nemocnice (hlavne na úkor výdavkov na lieky). VšZP naďalej tlačí ceny smerom nahor.

Tabuľka 2: Verejné zdroje v zdravotníctve

Tabuľka 3: Verejné výdavky na zdravotníctvo

Aká je priemerná slovenská nemocnica?

Slovenské nemocnice sú väčšinou neziskové a príspevkové organizácie.

Sú podkapitalizované a v strate, a ak sú štátne (približne 1/4), tak sú zväčša každé tri roky oddlžené.

Typická všeobecná nemocnica na Slovensku má viac ako 40 rokov, má veľký pozemok a na ňom roztrúsených približne 30 budov.

Aká je investičná medzera slovenského zdravotníctva a nemocníc?

Odhadovaná „medzera“ voči ČR v tvorbe kapitálu dosahuje 137 mil. eur ročne a voči Rakúsku až 441 mil. eur ročne. V horizonte 20 rokov to predstavuje najmenej 2,74 mld. eur.

Investičná potreba podľa MZ SR dosahuje 197  mil. eur ročne. V horizonte 20 rokov je to 3,94 mld. eur.

Investičná potreba podľa alternatívneho prepočtu HPI dosahuje minimálne 134 mil. eur ročne a maximálne 401 mil. eur ročne. V horizonte 20 rokov to predstavuje 2,68 mld. eur až 8,02 mld. eur.

Aké je ponaučenie z vybraných zahraničných príkladov?

Veľká Británia. Napriek tomu, že ide o daňový model s jednou „poisťovňou“, od čias Margaret Thatcherovej sa v zdravotníctve čoraz silnejšie presadzujú trhové sily. Prvým z nich bol „GP fundholding“, nasledovali NHS trusts a hospital trusts. Angažovanie súkromného sektora sa výrazne zosilnilo po roku 1997 a preto nás bude najmä zaujímať príbeh tzv. verejno-súkromných partnerstiev, prostredníctvom ktorých sa vo Veľkej Británií zmodernizovalo veľké množsto nemocníc (cca za 123 miliárd eur).

Česká republika. Historicky investovala do nemocníc výrazne viac ako Slovensko. V súčasnosti je hlavné bremeno kapatálových výdavkov na krajoch. Verejno-súkromné partnerstvá veľmi úspešné neboli; môže to byť inšpirácia pre Slovensko, ktorým chybám sa v takýchto projektoch v našich zemepisných šírkach vyhýbať.

Poľsko. Cieľom reformy je reštrukturalizácia nemocníc, otvorenie nemocničného sektora súkromnému vlastníctvu a zriaďovanie veľkých nemocníc so špecializáciou na viaceré oblasti liečby ako aj špecializovaných nemocníc v oblastiach, ktoré boli monopolizované štátnymi nemocnicami.
Transformácia nemocníc je naďalej reálnym riešením situácie so zadlženými nemocnicami v krajine, ktorá prechádza transformáciou zdravotného systému podobne ako Slovensko. Transformácia v Poľsku neznamená, že nemocnice budú aj privatizované. Prostredníctvom zodpovednej finančnej politiky má manažment nemocnice možnosť zachrániť nemocnicu pred bankrotom a predísť tak privatizácii súkromnými subjektami.

Portugalsko. Nie je potrebné mať obavu z prvkov podnikateľského prostredia v zdravotníctve. Kompetencie v oblasti riadenia nemusí mať iba ministerstvo zdravotníctva, ale rovnocenným partnerom môže byť aj ministerstvo financií, ktoré má vhodnejšie kapacity v otázkach rozpočtovania a finančných transakcií. K zvýšeniu transparentnosti a zodpovednosti môžu viesť pravidlá corporate governance, napríklad v podobe (správnej, dozornej) rady, ktorej členovia sú kompetentní zamestnanci nemocnice. Hospodárenie (aj strata) ostáva v nemocnici, pričom neefektívne hospodárenie vedie ku konkurzu, ktorý môže byť riešený zvýšením kapitálu alebo prostredníctvom určitej dotácie. Financovanie nemocnice pomocou verejno-súkromného partnerstva je administratívne náročný proces a nesprávne nastavenie spolupráce môže viesť k nedostatočnej kontrole štátu.

Španielsko. Jednou z možností výstavby novej nemocnice je špecifický model súkromno-verejného partnerstva – koncesný model. Partnerom štátu nemusí byť výhradne jedna firma, ale konzorcium zložené napríklad zo súkromných poisťovní či stavebných firiem. Separácia primárnej a sekundárnej zdravotnej starostlivosti nie je vhodná, preto treba voliť koordinovaný model – integrovaný systém, ktorý v sebe zahŕňa správu a riadenie oboch typov starostlivosti.

Nemecko. Situácia vo východnom Nemecku po roku 1989 bola podobná ako v bývalom Československu. Na rozdiel od nás v Nemecku prebehlo masívne investovanie do kapitálového vybavenia nemocníc, aby sa priblížili štandardu západonemeckých zdravotníckych zariadení. Nemocnice sú – podobne ako na Slovensku – zväčša vo vlastníctve krajov, okresov, či miest, ktorých financovanie a efektívny manažment presahuje schopnosti samospráv. Táto situácia sa rieši buď čiastočnou alebo úplnou privatizáciou takýchto zariadení, čo dáva priestor na vznik a rozvoj súkromných nemocničných sietí v Nemecku. Príklad privatizácie fakultnej nemocnice v Hamburgu ukazuje, že aj projekt privatizácie veľkej nemocnice podstatného významu pre veľké množstvo obyvateľstva môže byť úspešný a môže priniesť pozitívne výsledky v kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti ako aj úľavu verejným financiám. Z regulačného hľadiska je zaujímavá snaha zaviesť v Nemecku investičné paušály orientované na výkon a naviazané na DRG platby.

Švédsko. Posledný vývoj vo Švédsku ukazuje na jasný nový trend vo vývoje zdravotníckeho sektora. Postupne, najprv cez ambulantný sektor a postupne aj cez nemocničný prichádza k uvoľneniu legislatívy a vstupu trhových prvkov a súkromného kapitálu. St. Göran je štátnou nemocnica, patriacou okresu, ktorú prevádzkuje private equity skupina Capio, zároveň je inšpiráciou nielen v tomto netradičnom usporiadaní, ale aj v tom, že pravidelne posúva štandardy kvality v nemocničnom sektore vo Švédsku.

Aké sú reálne možnosti kapitálových investícií do nemocníc?

Z krátkodobého hľadiska (roky 2014 až 2016) odhadujeme potenciálne zdroje na modernizáciu nemocníc v takejto štruktúre:

• 300 mil. € z verejno-súkromných partnerstiev
• 105 mil. € zo súkromných zdrojov
• 40 mil. € rozpočet – iba eurofondy
• 30 mil. € VÚC
• 0 mil. € – štátny rozpočet. Verejné zdroje získané jednorazovým príjmom (privatizácia) silno závisia na politickom rozhodnutí vlády a odhadujeme ich na 0 €. Táto forma zdrojov je pravdepodobnejšia v dlhodobejšom horizonte, v danom horizonte je veľmi nízko pravdepodobná.

Z dlhodobého horizontu (20 rokov) by bolo možné získať na modernizáciu nemocníc podľa našich odhadov približne 3,1 mld. eur.
To by postačovalo pokryť nami vypočítanú minimálnu investičnú potrebu 2,7 mld. eur avšak opäť rôzne formy zdrojov majú rôznu pravdepodobnosť realizácie:

• 1 400 mil. € z privatizácie predstavuje potenciálne najväčší zdroj príjmov ale rovnako je táto položka silno závislá od rozhodnutí budúcich vlád, ktoré sa nedajú predvídať. Suma bude závisieť výhradne na ochote budúcich vlád privatizovať.
• 800 mil. € – najpravdepodobnejšia forma zdrojov sú opäť zmiešané zdroje, hlavne verejno-súkromné partnerstvá.
• 700 mil € – rovnako súkromné zdroje v dohodobom horizonte predstavujú dobrú možnosť.
• 200 mil. € – VÚC
• 0 mil. € – štátny rozpočet (vrátane eurofondov)

Tabuľka 4: Zhrnutie možností modernizácie nemocníc v mil. €

Aké sú predpoklady implementácie DRG na Slovensku?

Slovensko je jedna z mála krajín EÚ, ktorá nepoužíva DRG. Jeho zavedenie je kľúčovým nástrojom spravodlivejšieho odmeňovania nemocníc. Cesta k jeho zavedeniu však nebude jednoduchá.

Okolo zavádzania DRG je ešte mnoho otázok a ich riešenie ovplyvní kvalitu aj úspešnosť zavedenia DRG. Nie je napríklad jasné, či bude základná sadzba regulovaná centrálne MZ SR ako fixná alebo bude ponechaná na dohode medzi poskytovateľmi a nemocnicami. Najmä v prípade, ak ju bude chcieť štát regulovať, bude dôležité či bude platiť rovnaká cena pre všetkých, alebo sa bude medzi jednotlivými nemocnicami líšiť. Dôvodmi na rozdiely v cenách môže byť napr. vyššia alebo nižšia kvalita poskytovaných služieb, lokalizácia nemocnice, ale najmä na začiatku aj objem predchádzajúcich zdrojov, ktoré mala nemocnica k dispozícii. Keďže objem zdrojov na nemocničnú starostlivosť sa nebude meniť, len sa spravodlivejšie prerozdelia medzi jednotlivými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, zavedenie DRG platieb bude znamenať pre niektoré nemocnice vyššie príjmy, ale iné naopak budú mať zdrojov menej.
Skoková zmena by mohla mať za následok likvidáciu týchto nemocníc, preto sa jednotná sadzba zvykne zavádzať postupne, aby sa menej efektívne nemocnice dokázali týmto zmenám prispôsobiť. Okamžitá alebo rýchla zmena môže spôsobiť negatívnu reakciu nemocníc, ktorých by sa to týkalo, čím by mohlo dôjsť k zastaveniu alebo zrušeniu implementácie DRG.

Problematickou fázou bude aj zavádzanie kalkulácie nákladov na jednotlivé prípady v nemocniciach. V súčasnosti len veľmi málo nemocníc sleduje náklady na jednotlivých pacientov. Zbieranie dát pre potreby kalkulácie relatívnych váh bude znamenať zavedenie významných zmien do účtovania v nemocniciach. Ani v Nemecku, odkiaľ systém preberáme, nie sú všetky nemocnice zapojené do zberu dát, pretože nevedia tieto podmienky dostatočne splniť. Z cca 2100 nemeckých nemocníc sa zbierajú ekonomické dáta len z asi 250 (aj keď ide najmä o veľké nemocnice, ktoré majú proporcionálne väčší podiel na hospitalizáciách). Výber podobnej vzorky nemocníc (napr. 12 % ako v Nemecku) by u nás vzhľadom na nízky počet nemocníc nebol reprezentatívny. Pre výpočet našich relatívnych váh preto budeme potrebovať zbierať dáta z takmer všetkých nemocníc. Aj z tohto dôvodu sa najprv počíta s prevzatím nemeckých relatívnych váh. V čase ostrého nasadenia DRG ako platobného mechanizmu by sa už používali lokálne relatívne váhy. Nemecké váhy sa totiž môžu líšiť od našich, keďže pomer medzi náročnosťou rôznych typov zdrojov je medzi nami a Nemeckom rozdielny (napr. platy zdravotníckych pracovníkov sa významne líšia, ale ceny za zdravotnícky materiál nie).

Paralelné vykazovanie v DRG – popri doterajšom, ktoré je podmienené úhradou ZP – slúži v prvom roku na zber údajov, potrebných pre kalibráciu DRG. Na základe analýzy týchto dát sa bude zrejme politicky rozhodovať, či bude projekt zavádzania DRG pokračovať alebo nie.

Štart DRG ako platobného mechanizmu je naplánovaný na rok 2016. Rok 2016 je zároveň volebný rok. Zmena financovania v predvolebnom období je málo pravdepodobná (kvôli zbytočnému riziku meniť status quo, čo by mohlo negatívne ovplyvniť volebné preferencie). V povolebnom období bude zase prebiehať opätovné prehodnocovanie, či DRG ako úhradový mechanizmus naozaj spustiť, prípadne ho účelovo modifikovať.

Je DRG štandardom pri platení nemocníc?

Prevádzkové náklady nemocníc sú vo väčšine krajín platené niektorou z foriem DRG. Pre Slovensko je kľúčové sledovať vývoj v Nemecku, keďže na základe zmluvy medzi ÚDZS a INEK, Slovensko preberá nemecký model DRG, tzv. G-DRG.

Ako budovať ľudský kapitál?

Úspech modernej nemocnice nebude závisieť len od budov a technológií, ale aj od riadenia, organizácie práce, firemnej kultúry a profesionality zamestnancov – teda zásadným spôsobom od zdravotníckych pracovníkov. Ako je na tom Slovensko s ľudskými zdrojmi v zdravotníctve a aké sú výhľady do budúcnosti?

Bezprostredne čelíme výzve v podobe migrácie našej pracovnej sily do zahraničia. Otvorenie pracovného trhu s EÚ spôsobilo v nemocniciach výpadok jednej generácie lekárov.

Mzdové ohodnotenie hrá pri rozhodovaní o odchode síce dôležitú úlohu, ale nemenej významnými faktormi sú priestor na sebarealizáciu, pracovná atmosféra či firemná kultúra. Tie nenahradí žiadna centrálna mzdová regulácia, ktorá naopak, nivelizuje akékoľvek rozdiely v kvalite a množstve odvedenej práce, čím prehlbuje demotiváciu lepších a pracovitejších.

Počet postelí pripadajúcich na jednu sestru v nemocnici sa na Slovensku za posledných desať rokov nezmenil (2,1). U lekárov však došlo k výraznej zmene. Po masívnych odchodoch začiatkom milénia prešiel počet nemocničných lekárov v roku 2005 minimom. Odvtedy sa zvýšil až o vyše 21 %.

Kým podiel mladých lekárov zostáva zachovaný, podiel generácie štyridsiatnikov na celkovom lekárskom stave klesol o jednu tretinu.

Charakteristickým trendom je feminizácia slovenského zdravotníctva. Za uplynulých 15 rokov sa zvýšil podiel žien študujúcich medicínu zo 60 % na 70 %. Priemerný podiel žien medzi lekármi v krajinách OECD je 44 %.

Napriek tomu, že migrácia zdravotníkov predstavuje v celej Európe významnú zdravotno-politickú tému, nemáme o nej dostatok relevantných informácií. WHO (2009) konštatuje, že väčšina krajín nemá spoľahlivé a/alebo dostatočné dáta o zdravotníckych profesionáloch, nezbiera informácie o migračných tokoch a líši sa v definíciách povolaná.

Jedným z proxy indikátorov použiteľných na odhad migračných tokov je podľa WHO počet žiadostí o uznanie rovnocennosti vzdelania u príslušnej inštitúcie. Ministerstvo zdravotníctva SR uverejnilo odhad o cieľových destináciách odchádzajúcich slovenských lekárov (Graf 1).

Graf 1: Odhadovaný počet slovenských lekárov v zahraničí – najčastejšie pracovné destinácie

Zdroj: odhad MZ SR, 2013

Faktory, ktoré vytláčajú zdravotníckeho pracovníka z krajiny (PUSH faktory) sa porovnávajú s príťažlivosťou práce v inej krajine (PULL faktory). Zvyčajne sa úvadzajú v komplementárnych dvojiciach (Tabuľka 5).

Tabuľka 5: Hlavné PUSH a PULL faktory migrácie zdravotníckych pracovníkov

Ďalšími dôležitými PULL faktormi sú jazyk, geografická blízkosť a existencia komunity krajanov v cieľovej krajine.  

Pri zachovaní otvoreného pracovného trhu je na dosiahnutie rovnováhy potrebné

• uľahčiť príchod lekárov na Slovensko

Spolu s relatívne nízkou jazykovou bariérou predstavuje Ukrajina významný potenciál pre získanie lacnej a kvalifikovanej pracovnej sily. Jej príchod by tiež umožnil významne znížiť tlak na ďalšie zvyšovanie miezd. Slovensko môže – ako bezprostredný sused Ukrajiny – z tejto svojej pozície ťažiť a prispieť k ukrajinskej adaptácii na Európu. Aj pre prípad, že zbližovanie EÚ s Ukrajinou nebude pokračovať, je žiaduce hľadať spôsoby na zjednodušenie príchodov tamojších zdravotníkov na Slovensko.

• zvýšiť počet absolventov medicíny

Počet záujemcov i počet absolventov rastie; ďalšie zvyšovanie však môže naraziť na kapacitné možnosti univerzít. Paralelne so slovenskými študentami študujú medicínu aj zahraniční študenti-samoplatci. Medzi prijímanými študentami dnes tvoria už jednu tretinu.

• zvýšiť retenciu lekárov

Niektoré krajiny (napr. Maďarsko) zaviedli pre absolventov povinnú verejnú službu – buď si náklady na svoje štúdium odpracujú v domácom zdravotníctve, alebo spätne uhradia školné v reálnej výške.

Zlepšenie pomeru PUSH a PULL faktorov je možné dosiahnuť zmenami najmä v týchto oblastiach:

• odmeňovanie

centrálna mzdová regulácia vedie k nivelizácii odmeňovania, potláča rozdiely vo výkone a následne potláča motiváciu zamestnancov; odmeňovanie na základe kvality a produktivity práce umožňuje kvalitným lekárom získať dosatočný príjem na to, aby neuvažovali o emigrácii;

• sebarealizácia

podpora lekárovho profesionálneho rozvoja zosúladeného so zámermi rozvoja nemocnice je obojstranne prospešná a vedie o.i. k vyššej lojalite k zamestnávateľovi;

• spoločenské uznanie

propagácia pozitívnych vzorov v zdravotníctve;

• pracovné podmienky

vzťahy na pracovisku, dostupnosť technológií, organizácia práce, riadenie, firemná kultúra si vyžadujú úprimný záujem vlastníka a jeho konzistentnosť v čase;

• vzdelávanie

okrem podpory odborného rastu lekári potrebujú nadobudnúť vedomosti o oblastiach, ktoré nie sú predmetom výučby na lekárskych fakultách (ekonómia zdravotníctva), aby lepšie porozumeli cieľom organizácie a dokazali konštruktívnejšie prispievať k jej rozvoju;

• motivovať Slovákov v zahraničí k návratu

Pre návrat musia byť najprv splnené podmienky uvedené pre retenciu. Lekári, ktorí by sa vrátili na Slovensko, so sebou prinesú okrem poznatkov, skúseností a kontaktov aj inú firemnú kultúru. Príchod týchto ľudí do vedúcich pozícií v slovenských nemocniciach môže podstatne prispieť k ich modernizácii. Môže sa tiež stať faktorom retencie ostatných zdravotníkov. Je preto na mieste zvážiť aktívny nábor a vytvoriť okolo týchtoh lekárov kondenzačné jadrá moderného zdravotníctva na Slovensku.

• znížiť potrebu lekárov

Presun časti náplne práce a kompetencií na iný personál, nezdravotníkov i samotného pacienta, zmena organizácie a plánovania,…

V strednodobom horizonte sú výzvou dôsledky demografického vývoja: nárast počtu ľudí, vyžadujúcich istú formu inštitucionálnej i mimoinštitucionálnej starostlivosti (chronické choroby, dlhodobá starostlivosť, duševné zdravie, ošetrovateľstvo, opatrovateľstvo).

Spôsob a forma poskytovania zdravotnej – a sociálnej – starostlivosti sa budú v ďalších rokoch zásadne meniť. Budú sa viac či menej flexibilne (musieť) prispôsobovať potrebám klientov. Poskytovatelia budú hľadať inovatívne riešenia. Zosilnie tlak na úpravu definícií, postavenia, kompetencií zdravotníckych pracovníkov a ich vzdelávania.

O úspechu poskytovateľov rozhodne nakoniec pacient-spotrebiteľ, závisí na inovátoroch v slovenskom zdravotníctve, či ho presvedčia.

Čítajte viac (pdf) v publikácii Modernizácia slovenských nemocníc – Základné rámce zdravotnej politiky pre roky 2014-2016.Podeľte sa s nami o svoje pripomienky, podnety či komentáre. Napíšte nám na hpi@hpi.sk.