Zdravotníctvo je sektor s mimoriadne vysokou mierou pridanej hodnoty

streda, 06. apríl 2011, 21:20

Odvetvia, ktoré v minulosti v slovenskej ekonomike expandovali, mali často podobnú nevýhodu: ich produkcia mala nízku mieru pridanej hodnoty a tak nesporný prínos týchto odvetví k ekonomickému rastu bol spojený s „otáčaním“ obrovskej masy tovaru. Zdravotníctvo má iný charakter: má neobyčajne vysokú mieru pridanej hodnoty a jeho potenciálna expanzia  by významne prispela ku kvalitnejšiemu ekonomickému rastu. 

 Vysoko nadpriemerný podiel pridanej hodnoty…

Zdravotníctvo a sociálna pomoc patrí k odvetviam s vysokou mierou zhodnotenia vstupov a vysokou mierou pridanej hodnoty. Dokázať to možno tabuľkami dodávok a použitia (supply-use tables, posledné dostupné odzrkadľujú rok 2007). Musíme tu akceptovať spájanie zdravotníctva a sociálnej pomoci do jedného sektora na účely takejto štatistiky, zjednodušene však ďalej hovoríme o „sektore zdravotníctva“.

Podiel pridanej hodnoty na objeme produkcie (tzv. miera pridanej hodnoty) v celej ekonomike SR je 39 %. To znamená, že na vyprodukovanie 100 eur produkcie sa musí spotrebovať až 61 eur medzispotreby a vznikne 39 eur pridanej hodnoty. Týchto 39 eur sa transformuje do jednotlivých foriem príjmov. V sektore zdravotníctva je tento pomer úplne iný ako za celú ekonomiku. Podiel medzispotreby (náročnosť na medzispotrebu) je iba na úrovni 35,4% a podiel pridanej hodnoty je až 64,6 % – Graf 1. Znamená to podstatne vyššiu mieru zhodnotenia vstupov a tým podstatne vyššiu mieru pridanej hodnoty. Pravda, sme si vedomí toho, že štruktúra tejto pridanej hodnoty má chybu krásy: je vo veľmi veľkej miere tvorená mzdami a v príliš malej miere je tvorená prevádzkovými prebytkami (čo je kategória blízka zisku). To však nie je fatálne.

Za povšimnutie stojí náročnosť na medzispotrebu a miera pridanej hodnoty v tých sektoroch, ktoré zaznamenali silný rozmach v poslednej dekáde a vo veľkej miere formovali dynamiku aj štruktúru slovenskej ekonomiky (automobilový priemysel a výroba elektroniky). Miera pridanej hodnoty v týchto sektoroch je mimoriadne nízka a tieto sektory sú veľmi náročné na výrobné vstupy (extrémne vysoký podiel medzispotreby). K tomu, aby podstatnejšie prispievali k tvorbe pridanej hodnoty krajiny, musia tieto sektory dosahovať obrovský obrat (obrovský objem produkcie) a tým spotrebúvať aj obrovské objemy vstupov (t.j. medzispotreby).

K vytvoreniu rovnakej jednotky pridanej hodnoty potrebuje zdravotníctvo približne päťkrát menší obrat ako odvetvie výroby motorových vozidiel a osemkrát menší obrat ako odvetvie výroby rozhlasových, televíznych a komunikačných zariadení.

Samozrejme, pre objektívnosť treba spomenúť, že rozmach takých priemyselných odvetví, ako výroba automobilov, spôsobil rozmach v dodávateľských odvetviach, ktoré pracujú s vyššou mierou pridanej hodnoty. Takto vznikol rozsiahly segment vyvolaných činností s vyššou mierou pridanej hodnoty ako u primárnej činnosti. Tu sa však nezaoberáme charakteristikami „vyvolaných“ činností, len charakteristikami primárnej činnosti. Možno predpokladať, že aj rozmach v zdravotníctve by vyvolal rozmach dodávateľských sietí so zaujímavými parametrami pridanej hodnoty.

Graf 1: Náročnosť na medzispotrebu a miera pridanej hodnoty (SR, 2007)

Zdroj: vlastné výpočty podľa údajov Eurostat-u

…pri podpriemernej náročnosti na palivá a energie

Z celkovej medzispotreby ďalej vyberáme spotrebu energií. Zdravotníctvo je podpriemerne náročné na uhľovodíkové palivá, ako aj na dodávky energií zo sieťových odvetví (graf 2). Takéto proporcie náročností produkcie v zdravotníctve sú v súlade s víziou znižovania energetickej náročnosti slovenskej ekonomiky. Pritom je to mimoriadne mzdovo náročný sektor (viaže relatívne veľkú časť pracovnej sily, čo aj pri podpriemernej mzdovej hladine znamená vysokú mzdovú náročnosť). Keďže mzdy sú súčasťou pridanej hodnoty, existuje jasná väzba medzi vysokou mzdovou náročnosťou a vysokou mierou pridanej hodnoty. 

Mzdovo náročná produkcia je pre kvalitu ekonomického rastu podstatne lepšia ako energeticky a medzispotrebne náročná produkcia.

Graf 2: Energetická a mzdová náročnosť (SR, 2007)

Zdroj: vlastné výpočty podľa údajov Eurostat-u

Podobne to vyzerá aj vo vyspelejšej ekonomike

Aby sme sa uistili, že naše tvrdenia nie sú mylne vytvorené na základe potenciálne extrémnych alebo deformovaných hodnotách za SR, berieme do úvahy aj výsledky za Nemecko.

Zisťujeme podobné charakteristiky sektoru zdravotníctva (hoci s nerovnakými konkrétnymi hodnotami):

  • výrazne podpriemernú náročnosť na medzispotrebu a nadpriemernú mieru pridanej hodnoty

  • podpriemernú náročnosť na palivá aj na energie dodávané sieťovými odvetviami

  • výrazne nadpriemernú mzdovú náročnosť

Táto jednoduchá konfrontácia s údajmi za SRN nám umožňuje predpokladať, že:

  1. Hodnoty za SR nie sú nejakou neprijateľnou anomáliou. Dáva to oporu našim tvrdeniam.

  2. Očakávané približovanie sa slovenskej ekonomiky k vyspelým ekonomikám EÚ nič nemení na našich tvrdeniach o jednotlivých typoch náročností či o miere pridanej hodnoty v zdravotníctve. Aj v typickej vyspelej ekonomike sú nami uvádzané proporcie podobné. 

Graf 3: Náročnosť na medzispotrebu a miera PH (SRN)

Poznámka: z údajov za rok 2007

Zdroj: vlastné výpočty podľa údajov Eurostat-u

Graf 4: Energetická a mzdová náročnosť (SRN)

Poznámka: z údajov za rok 2007

Zdroj: vlastné výpočty podľa údajov Eurostat-u


Expanzia takých odvetví, ako je zdravotníctvo, vedie ku kvalitnejšiemu ekonomickému rastu

Moderná hospodárska politika už opustila honbu za maximálnym možným ekonomickým rastom. Všíma si aj kvalitu rastu. Napríklad či tento rast nedrancuje prírodné zdroje a nepoškodzuje prostredie (či je rast „zelený“), či ekonomický rast prispieva ku kvalite života, či dáva šancu na inklúziu rôznych (aj znevýhodnených) vrstiev obyvateľstva, či dáva priestor uplatneniu intelektuálneho bohatstva. (Pritom sa však nestotožňujeme s tými, ktorí presadzujú rôzne prívlastky ekonomického rastu tak, že to hraničí s programovaním vývoja.)

Možno predpokladať, že rozmach zdravotníctva prispieva ku kvalitatívne lepšiemu ekonomickému rastu. Rozmach ekonomických aktivít v sektore zdravotníctva: 

  1. Prispieva k „zelenému rastu“ svojou podpriemernou energetickou náročnosťou.

  2. Prispieva k udržateľnému rastu tým, že má podpriemernú náročnosť na medzispotrebu a tým všeobecne šetrí vstupy.

  3. Lepšie prispieva k tvorbe príjmov spoločnosti svojou vysokou mierou pridanej hodnoty.

Navyše, o čom vyššie uvedené dáta nehovoria, je rast tohto sektora vnímaný ako prínos ku konkurencieschopnosti ekonomiky (cez rozvoj človeka a ľudského kapitálu). 

Atraktívne ekonomické prostredie aj v takých sektoroch, ako je zdravotníctvo, môže spontánne prinášať viac kvalitného ekonomického rastu ako tie haldy politických dokumentov, ktoré už boli vytvorené na tému „udržateľný“, „zelený“ či „inteligentný“ ekonomický rast.


Zdroj štatistických údajov:

http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/esa95_supply_use_input_tables/data/workbooks

Štvrťročník o liekovej politike

Pharma Outlook

Sprievodca pôrodnicami

Sprievodca pôrodnicami

rodinka.sk & HPI

Prihláste sa na odber newslettera

Ak sa chcete prihlásiť k odberu newsletteru, zadajte svoju e-mailovú adresu do poľa pod týmto textom a stlačte tlačidlo.

Slovenská aliancia pre chronické ochorenia