Anketa o poplatkoch v zdravotníctve

Rudolf Zajac

Bývalý minister zdravotníctva

Vtedy nam išlo o to, aby sme aspoň čiastočne odstránili nadmernú spotrebu zbytočnej zdravotnej starostlivosti.

Vtedy ešte neboli systémové zákony a toto bol jeden z dobrých spôsobov ako marginálnymi – prakticky bezvýznamnými nákladmi upozorniť pacienta, že aj keď je zdravotná starostlivosť podľa vtedy platných zákonov bezplatná, nie je zadarmo. Z politického hľadiska dali tieto poplatky dostatok jednoduchých dôvodov na bezuzdnú politickú kampaň proti nim a celej reforme zdravotníctva. Dnes vieme, že táto kampaň bola veleúspešná.

Mimochodom, aj v súčasnosti stále poplatky platia, pretože sa iba v nariadení vlády čísla 20 a 50 nahradili nulami.

V dnešnej situácii by som už asi poplatky na obmedzenie zbytočnej starostlivosti nezavádzal, pretože máme ako výsledok reformy platný zákon o rozsahu hradenej zdravotnej starostlivosti, ktorý je pripravený na to, aby bol jasne definovaný nárok každého poistenca na plne alebo čiastočne hradenú zdravotnú starotlivosť z verejného zdravotného poistenia.

Zákon bol neúspešne napadnutý na Ústavnom súde, takže definovanie nároku týmto spôsobom je v súlade s našou Ústavou.

Raz príde vláda, ktorá dopracuje nariadenie vlády a definuje tento nárok. Smutné je, že to nebola predchádzajúca vláda, pretože od dnešnej sa toto reálne nedá očakávať.

Definovanie nároku je dôležité aj preto, že dnes sa stále častejšie stáva, že pacient nedostane riadnu zdravotnú starostlivosť ani na tie najnebezpečnejšie ochorenia ako je napríklad lege artis onkologická liečba.

Púvodné poplatky – ako hovorí ich názov „za služby“ by som skôr použil na priplácanie za lepšie ubytovanie, stravu, dopravu a podobne.

Marcel Forai

Generálny riaditeľ VšZP

Legálna spoluúčasť pacientov pri financovaní zdravotnej starostlivosti existuje aj dnes, a to vo forme poplatku za recept, dopravnú službu či návštevu pohotovosti. VšZP uprednostňuje systémové riešenia, ktoré môžu priniesť ďalšie zdroje do systému. Priestor vidíme napríklad v oblasti centrálnych nákupov liekov a zdravotníckych pomôcok.

Martin Kultan

Generálny riaditeľ Dôvera ZP

Priestor na legálnu spoluúčasť a poplatky je. Otázkou ani nie je, či budú zavedené, ale kedy a v akej forme. Bude to nevyhnutnosťou (bez ohľadu či to budeme nazývať poplatky, spoluúčasť, nadštandard alebo inak). A netreba zabúdať ani na fakt, že ak ich budeme zakazovať v legálnej forme, tak sa ťažko zbavíme formy nelegálnej.

Roman Podolák

Generálny riaditeľ Union ZP

Je známym faktom, že finančné zdroje verejného zdravotného poistenia nedokážu pokryť všetky súčasné náklady na zdravotnú starostlivosť. To sa netýka len Slovenska. Predpokladá sa, že podiel súkromných výdavkov na celkových výdavkoch na zdravotníctvo bude rásť. Takýto rast má však svoje limity v systémoch povinného verejného zdravotného poistenia. Ak by sa blížil k 30 %, stal by sa ťažko udržateľným.

Preto je nevyhnutné zasahovať do oblasti spotreby zdravotnej starostlivosti. Regulačné poplatky (za návštevu lekára, za hospitalizáciu…) takúto úlohu plnili a mali by ju plniť aj naďalej. Len pre tých, pre ktorých by boli sociálne neúnosné, možno vytvoriť kompenzácie.

Ladislav Pásztor

Prezident Asociácie súkromných lekárov SR

Oficiálne zavedenie platieb za služby súvisiace so zdravotnou zdravotnou starostlivosťou som vtedy komentoval pre Českú Televíziu slovami: socializmus sa v zdravotníctve skončil… Nuž, mýlil som sa. 

Oficiálne síce dnes v ambulantnej starostlivosti existuje iba jeden oficiálny poplatok, a to za prednostné objednanie. Poplatky však existujú aj dnes. Niektoré menej, niektoré viac oficiálne. Sú vítaným a potrebným prvkom dofinancovania ambulancie. Osobne si myslím, že v súčasnej situácii nie je priestor pre oficiálne znovuzavedenie „zajacoviek“.

Andrej Janco

Prezident Slovenskej lekárskej únie špecialistov

Paušálne poplatky za vstup do zdravotníckeho zariadenia ktoréhokoľvek typu pokladám za právne neobhájiteľné, najmä z hľadiska zachovania práva občanov na bezplatnosť a dostupnosť zdravotnej starostlivosti, a preto aj za nelegálne. Zdrojom legálnych poplatkov aj pre budúcnosť ostane rozdiel medzi trhovou cenou požadovaných diagnostických a liečebných možností doby a reálnymi úhradami výkonov zo strany poisťovní. Ich vývoj bude závisieť najmä od schopnosti zdravotníckych zariadení zabezpečiť hlavnú požiadavku občanov, kauzálne riešenie zdravotného problému. Preto aj nadštandard definovaný materiálnym vybavením zdravotníckeho zariadenia a naň viazané poplatky patrí už minulosti. Tvorbu cien za spoplatňované výkony nebude možné ani naďalej regulovať, pretože v súčasnosti nie je možné definovať nadštandard. Nevyhnutný politický konsenzus, vedúci k potrebným legislatívnym úpravám v tomto smere pokladám za nereálny.

Ondrej Sukeľ

Viceprezident Slovenskej lekárnickej komory

V slovenskom lekárenstve existuje systém legálnej finančnej spoluúčasti pacienta už roky a existoval aj pred zavedením „zajacových“ poplatkov.

Množstvo štúdii konštatuje, že sociálne únosná a regulovaná finančná spoluúčasť pacienta nepredstavuje riziko nedostupnosti zdravotnej starostlivosti a významne reguluje jej nadspotrebu.

Vzhľadom k množstvu často nezmyselných vyžadovaných poplatkov v ambulanciách (za objednanie, vystavenie lekárskeho predpisu a pod.) si myslím,že je namieste zavedenie štandardnej finančnej spoluúčasti pacienta vo všetkých druhoch poskytovania zdravotnej starostlivosti.

Samozrejmosťou by však mala byť legálna evidencia týchto príjmov registračnou pokladňou.

Martin Filko

Riaditeľ Inštitútu pre finančnú politiku

Aj po zohľadnení ich nedokonalého merania je dnes výška hotovostných platieb pacientov v slovenskom zdravotníctve v porovnaní s vyspelými krajinami vysoká. Skôr než v zavádzaní ďalšej spoluúčasti by som preferoval jej reguláciu a diferencované znižovanie, najmä pre chudobných a chronicky chorých.

Ján Gajdoš

Bývalý predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

Legislatíva, ktorá zaviedla platby súvisiace so zdravotnou starostlivosťou bola flexibilná, vytvárala priestor na reflexiu sociálno-ekonomickej situácie obyvateľstva a umožňovala výnimky sociálne slabším skupinám. Jej zrušenie malo politický, populistický charakter a vytvorilo priestor na neformálne, ale nelegálne a svojvoľne definované platby, ktoré neúmerne ekonomicky zaťažujú poistenca nad rámec verejného zdravotného poistenia. Znovuzavedenie poplatkov či legálnej spoluúčasti so zohľadnením sociálneho a ekonomického statusu obyvateľstva je podmienkou k účelnému prístupu využívania služieb súvisiacich so zdravotnou starostlivosťou či zdravotnej starostlivosti, k určeniu jasných pravidiel v oblasti platieb, či redukcie aplikácie svojvoľných, neformálnych platieb uplatnením definovaného kontrolného mechanizmu. Vytiahnutie platieb „na stôl“ sprehľadní túto časť financovania v zdravotníctve a časom ukoriguje nielen mentalitu zdravotníkov a občanov ale tiež aj zodpovednosť v prístupe k zdraviu ale i k zdravotnej starostlivosti.