—
V tejto sekcii nájdete odkazy na spravodajsky zaujímavé články o zdravotníctve.
Pacienti, ktorí do banskobystrickej Rooseveltovej nemocnice prichádzajú na jednodňový zákrok zo vzdialenejších miest, ale aj príbuzní navštevujúci hospitalizovaných pacientov, môžu využívať novú službu nemocnice, a to ubytovanie. K dispozícii sú im tri jednolôžkové izby, ktoré nemocnica na tento účel zriadila v nevyužitých priestoroch na druhom poschodí lôžkovej časti. Ako informovala hovorkyňa Rooseveltovej nemocnice, izby sú štandardne vybavené, sociálne zariadenie a sprcha je zatiaľ spoločná na chodbe. Pacient si môže ubytovanie rezervovať v prijímacej kancelárii, a to telefonicky, e-mailom i osobne.
Nemocnice v Bratislavskom kraji nemajú nárok na peniaze z eurofondov na vzdelávanie. Lekár a sestry z pohotovosti na bratislavských Kramároch, ktorí začiatkom augusta nadávali pacientom, sa preto nedostali medzi zdravotníkov, ktorí prešli školením, ako sa v službe majú slušne správať. Personál urgentného príjmu teraz Univerzitná nemocnica Bratislava, pod ktorú pohotovosť patrí, preškolí aspoň dodatočne. Sestre, lekárovi a dvom zamestnancom na manažérskych pozíciách okrem toho za nevhodné správanie strhnú časť platu a pokarhajú ich za porušenie pracovnej disciplíny. Na správanie zdravotníkov upozornila v blogu Zdena Némethyová.
Na vyšetrenia magnetickou rezonanciou či cétečkom sa čaká aj mesiace. Skorší termín nedostanú ani onkologickí pacienti či tí, ktorí trpia silnými bolesťami. V niektorých mestách dostávajú pacienti, ktorých posiela na vyšetrenie ambulantný lekár, termíny až o tri mesiace. Pri objednávaní nepomáha ani argument, že ich diagnóza je vážna a každá minúta je drahá. Zistil to denník Pravda vo svojej ankete. redaktori sa vydávali za pacientov, ktorí trpia silnými bolesťami v spodnej časti chrbtice, a žiadali rýchle vyšetrenie. Spolu zatelefonovali na 29 pracovísk po celom Slovensku, z toho do 16 centier magnetickej rezonancie a na 13 pracovísk počítačovej tomografie (CT).
Univerzitná nemocnica v Bratislave nie je na Slovensku jediná, ktorá má problém dodržať protipožiarne predpisy. Medzi najčastejšie zistené nedostatky počas komplexných protipožiarnych kontrol patria nedostatky v prevádzkovaní požiarno-technických zariadení, uvádza Zuzana Farkasová, hovorkyňa Hasičského a záchranného zboru. Nemocniciam podľa nej chýbajú prenosné hasiace prístroje, nemajú označené požiarne uzávery a chýbajú na nich uzatváracie zariadenia. Chýba aj dokumentácia. Nedostatočne sú označené miesta so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru, únikové cesty a požiarno-technické zariadenia. Nemocnice nedostatočne odstraňujú nedostatky, napríklad na elektrických zariadeniach či bleskozvodoch, ktoré sa zistia pri odborných prehliadkach a skúškach, tvrdí Farkasová.
Do zdravotníctva by zo štátneho rozpočtu malo ísť na budúci rok menej peňazí ako v tomto roku. Celkové výdavky sa predpokladajú na úrovni 1,2 miliardy eur. Vyplýva to z prvého návrhu štátneho rozpočtu na rok 2015. Celkové príjmy v systéme verejného zdravotného poistenia sa na rok 2015 predpokladajú vo výške 4,27 miliardy eur. Celkové výdavky sa očakávajú na úrovni 3,99 mld. eur.
Lekárskym odborárom sa nepáči, ako funguje zverejňovanie zmlúv medzi nemocnicami a zdravotnými poisťovňami. Od ministerstva zdravotníctva preto chcú takú zmenu legislatívy, ktorá by priniesla zjednodušenie spôsobu ich verejnej kontroly. Odborári žiadajú zmenu po tom, čo sa na zmluvy pýtali jednotlivých nemocníc. Tie ich odkázali na zverejňovanie na webe, ktoré však považujú za nefunkčné. Ministerstvo v súčasnom systéme zverejňovania problém nevidí a zmeny neplánuje. Podľa šéfa Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Petra Visolajského na Slovensku nie je prehľad, čo a za koľko má daná nemocnica zazmluvnené od danej poisťovne. Označil to za nonsens a cielený biznis v zariadeniach vedených politickými nominantmi.
Experti Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) dali dnes po rokovaniach s medicínskymi etikmi zelenú aplikovaniu experimentálnych preparátov v prípade pacientov infikovaných vírusom eboly. Práve liek, ktorý doteraz nebol testovaný na ľuďoch, viedol predbežne k zlepšeniu zdravotného stavu dvoch infikovaných Američanov, prepravených medzičasom do Atlanty. Mali ho aplikovať aj u prvého Európana, infikovaného duchovného zo Španielska, ktorý však po prevoze do vlasti skonal. Predbežne nevedno, či mu spomínaný preparát poskytnutý americkým výrobcom nasadili. Ďalšie dve dávky lieku sú už údajne na ceste do Libérie, kde nimi budú liečiť dvoch libérijských lekárov.
O "dani z obezity“ uvažovala súčasná slovenská vláda ešte pri nástupe k moci. Zdanenie malo slúžiť primárne na zvýšenie príjmov do štátnej kasy cez daň z pridanej hodnoty. Podľa prepočtov by prípadné zdanenie nezdravých jedál a nápojov prinieslo do štátnej kasy 20 miliónov eur ročne. Ministerstvo financií však neplánuje v horizonte najbližších dvoch rokov zaviesť daň z cukru ani podobnú daň z nezdravých potravín. Ako uvádza, zavedenie tejto dane by mohlo znamenať zvýšenie nákupov v zahraničí a v konečnom dôsledku by nemuselo mať požadovaný efekt na verejné financie. Napríklad v Dánsku počas troch rokov po zavedení tejto dane vzrástol predaj nelegálnych nealkoholických nápojov z 5 miliónov na 25 miliónov litrov.
Predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Marian Kotleba nevidí dôvod meniť podmienky nájomnej zmluvy medzi krajom a správcom Nemocnice Zvolen, spoločnosťou AGEL SK. Zmeny zmluvy sa spolu s nemocnicou dožaduje aj skupina poslancov krajského parlamentu, medzi ktorými sú primátori Zvolena, Krupiny a Detvy. Kým súkromná spoločnosť platí ročný nájom kraju vo výške 350-tisíc eur, pričom v nemocnici musí preinvestovať ďalších 150-tisíc eur, napríklad nemocnica v Žiari nad Hronom platí kraju iba 51-tisíc eur vo forme investícií. Poslanci preto žiadajú zrovnoprávniť podmienky fungovania zvolenskej nemocnice v porovnaní s inými nemocnicami vo vlastníctve kraja. O ich návrhu má v piatok rokovať krajské zastupiteľstvo.
Prípravy na výstavbu novej nemocnice v Bratislave idú podľa plánu. Ako dnes informovalo Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR, v júni sa začala realizačná fáza predstavením štúdie uskutočniteľnosti investícií. Na jeseň by sa malo začať verejné obstarávanie na koncesionára, keďže projekt sa má realizovať ako verejno-súkromné partnerstvo. Najskôr chce však ministerstvo odštartovať komunikáciu s možnými záujemcami. Pôjde o prípravný proces verejného obstarávania, tzv. market sounding, počas ktorého chce MZ osloviť čo najširší počet potenciálnych záujemcov. Ministerstvo v stredu 6. augusta zverejní tzv. teaser, čiže základný popis toho, ako by mala nová nemocnica vyzerať, aké sú očakávania od partnerov a indikatívny harmonogram verejného obstarávania.
Novým riaditeľom Nemocnice s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach je od 1. augusta Ivan Gašparovič. Riadením nemocnice ho poveril v súlade so zákonom o výkone práce vo verejnom záujme zriaďovateľ tohto zdravotníckeho zariadenia - Trenčiansky samosprávny kraj (TSK). Gašparovič, niekdajší riaditeľ Nemocnice Handlová - 2. súkromnej nemocnice, s.r.o., tak vystriedal na poste Jána Belanského, ktorý bol poverený riadením bojnickej nemocnice od 1. júla 2013 do 31. júla tohto roku.
Podozrenia z bielenia údajov v zdravotnej karte lekármi sa dokazujú ťažko. Pacient nemá veľa možností, kam sa so sťažnosťou obrátiť. V prípade nemocníc tento problém rieši ministerstvo zdravotníctva. To však nemusí byť vo všetkých prípadoch nezávislé. Kontroluje totiž aj vlastné nemocnice a riaditeľov, ktorých si vybralo. Poslednou šancou pre pacienta je už len súd. Štyridsaťročná žena, ktorá absolvovala gynekologickú operáciu vo Fakultnej nemocnici v Trnave, tvrdí, že existuje dôvodné podozrenie, že s jej zdravotnou kartou mohol niekto manipulovať. V karte si chcela overiť, či je v nej videozáznam, ktorý bol robený počas operácie. Našla tam aj niečo iné.
Video z operácie? Pre pacienta určite dobrá vec, najmä ak sa po zákroku objavia ťažkosti. O nahrávaní by však mal vedieť a dať naň súhlas. To sa nedeje pri laparoskopických operáciách, kde je kamera súčasťou prístroja. Súhlas s nahrávaním od pacienta lekári vtedy nepýtajú. Paradoxné je, že žiaden zákon tým neporušujú. A nahrávku nemusia ani vydať pacientovi. Otázku takýchto videí bez súhlasu pacienta otvoril prípad štyridsaťročnej ženy, ktorá podstúpila laparoskopickú operáciu vo Fakultnej nemocnici v Trnave. O nahrávaní vôbec nevedela. Až keď mala po zákroku ďalšie zdravotné problémy, nemocnica jej ponúkla 17-minútovy zostrih. Rozhodla sa žiadať celý 90-minútový záznam. Ten jej nedali. Sťažovala sa na ministerstve, ale neuspela.
Verejnú výzvu na poskytnutie úplnej a neupravenej zdravotnej dokumentácie spolu s kompletným videozáznamom operácie bývalej pacientky Fakultnej nemocnice (FN) Trnava zaslal jej riaditeľovi Lekársky odborový zväz (LOZ). Zastupuje poškodenú Valériu S., ktorá sa podrobila operačnému zákroku vo FN v apríli 2013 a po ňom doteraz bojuje so zdravotnými ťažkosťami. Na LOZ sa obrátil manžel pacientky, ktorá má problém dostať sa k svojej kompletnej zdravotnej dokumentácii z hospitalizácie, predovšetkým k úplnému a neupravenému videozáznamu z jej operácie. Podľa slov poškodenej pacientky operácia trvala 95 minút a FN jej poskytla záznam v trvaní necelých 18.
Lekárske fakulty na celom svete ročne produkujú 390 000 absolventov. Sestier končí školu takmer dvojnásobne viac. Píše vo svojej knihe Svetové zdravotnícke systémy v čase globalizácie MUDr. Peter Ondruš. Ako ďalej Ondruš uvádza, celosvetovo je viac ako 2 400 lekárskych fakúlt, 460 fakúlt verejného zdravotníctva a nedefinovateľné množstvo ošetrovateľských stredných škôl, ktoré spolu vychovávajú ročne asi milión nových doktorov, sestier, pôrodných asistentiek a pracovníkov vo verejnom zdravotníctve. V dostupnosti škôl existujú významné rozdiely. Štyri krajiny, ako Čína, India, Brazília a USA majú každá viac ako 150 lekárskych fakúlt. Približne 36 krajín však nemá žiadnu, pričom 26 krajín subsaharskej Afriky má väčšinou jednu alebo žiadnu lekársku fakultu.