SME

Richard Sulík: Študoval som Ekonomickú, lebo tú zvládne každý

Koncesionárske poplatky sú nezmysel, tvrdí v rozhovore pre SME.sk ekonóm a bývalý poradca ministrov financií Richard Sulík.

Narodil sa v roku 1968, v dvanástich s rodičmi emigroval do Nemecka. Tam študoval ekonómiu na mníchovskej Ludwig Maximilian Universität. V roku 1991 sa vrátil na Slovensko a založil firmu FaxCOPY, ktorú riadil desať rokov. V roku 2003 promoval na EU v BraNarodil sa v roku 1968, v dvanástich s rodičmi emigroval do Nemecka. Tam študoval ekonómiu na mníchovskej Ludwig Maximilian Universität. V roku 1991 sa vrátil na Slovensko a založil firmu FaxCOPY, ktorú riadil desať rokov. V roku 2003 promoval na EU v Bra (Zdroj: Samo Trnka)

Celý princíp súčasných koncesionárskych poplatkov je chorý, tvrdí v rozhovore pre SME.sk ekonóm a bývalý poradca ministrov financií Richard Sulík.

Poznáte dobrý vtip o ekonómii?

Nie, ale poviem iný, na ktorom sa vždy dobre zasmejem. Manželský pár je na večeri, ona sa zagebrí jedlom a hovorí: „No, vyzerám ako prasa." A manžel jej hovorí: „A ešte si sa aj zagebrila."

V apríli 2007 sa vás kolegovia v rozhovore pýtali, čo budete robiť, keďže ste práve odchádzali z ministerstva Jána Počiatka. Odpovedali ste, že „Abwarten und Tee trinken". Aj ste to dodržali?

Čaj nepijem, to sa len používa ako zvrat. Chvíľu som však naozaj čakal, dal som si prestávku, mal som nejaké zmeny v súkromnom živote, a teraz sme sa s partiou rozhodli ísť do petície, ktorá by mala vyústiť referendom o zrušení koncesionárskych poplatkov.

Sú tie zmeny v súkromnom živote tajné?

Nie sú, v septembri sa mi narodil syn a to je naozaj výrazná zmena režimu dňa.

Marián Greksa vás v rozhovore označil za tak trochu „frajírka", čo je možno na vašu škodu. Má pravdu?

Neviem to posúdiť. S Mariánom máme veľmi dobrý vzťah a toho „frajírka" od neho neberiem v zlom. Asi na tom niečo bude. Keďže však neviem, čo konkrétne tým myslel, dohodli sme sa, že si niekedy niekam sadneme a pobavíme sa o tom.

Slovo „frajer" môže označovať aj aroganciu, povýšenectvo.

Pozrite, Ivanovi Miklošovi sa tiež vyčíta, že je arogantný, nech robí čokoľvek. Niektorí ľudia tak možno vystupujú, budia taký dojem. Ale či sa to týka aj mňa, to musia fakt posúdiť iní. Keď to tvrdia ľudia, pri ktorých nemám najmenší dôvod si myslieť, že mi chcú urobiť zle, treba sa nad tým zamyslieť.

Emigrácia ma poznamenala

2.jpgO tom, že ste s rodičmi emigrovali do Nemecka, vie prakticky každý, kto vás sleduje. Mali ste dvanásť rokov. Ako ostáva dieťa poznamenané prechodom zo socializmu do kapitalizmu?

Poznamenané ostane určite. Keď sme sa presťahovali, v Nemecku som často nechápal rozhodnutia ľudí a spolužiakov v bežných, každodenných situáciách. Nerozumel som ich myšlienkovým pochodom, neboli mi blízke. Nepripisoval som tomu žiadny veľký význam. Keď som sa však po desiatich rokoch vrátil na Slovensko, zrazu som pocítil čosi ako mentalitu. Zrazu ľudia okolo rozmýšľali mne bližšie, začal som im rozumieť.

Čiže ani desať rokov vonku to nedokázalo zmeniť?

Nie, vôbec. Čo je zaujímavé, krátko po mne sa vrátil aj nejaký iný chalan, môj ročník, emigrant, ktorý žil vo Švajčiarsku. Robil rozhovor pre Trend a opisoval presne tie isté pocity, aké som mal aj ja. Moja bývalá žena mi vtedy hovorila - pozri, aké hlúposti tvrdí. Ale ja som to cítil rovnako ako on.

Nikdy vás nemrzelo, že ste sa nestali pilotom v Lufthanse, ku ktorému ste už mali pomerne blízko?

Nie, nikdy. Vtedy som si aj myslel, že raz ma to bude určite štvať, ale doteraz sa tak nestalo. To, čo robím, je oveľa väčšie „vzrúšo".

Čo vás po technickom gymnáziu (v Pforzheime, pozn. autora) ťahalo k ekonómii?

No, najskôr som začal študovať fyziku, tá je však mimoriadne náročná, až potom som prešiel na ekonómiu (na Ludwig Maximilian Universität v Mníchove, pozn. autora).

Ekonómiu som študoval, lebo to je "električková" škola

Prečo však práve ekonómiu?

To nemôžem povedať, veď ma ľudia v diskusii zožerú. (smiech) Bola to proste „električková" škola, ktorú musel zvládnuť skutočne každý. U nás, na Slovensku, tobôž. Keď sa tu hovorí o električkových ekonómoch, je to holá pravda.

Čiže potvrdzujete, čo mnohí hovoria - že Ekonomická univerzita v Bratislave je najlepšou strednou ekonomickou školou?

Áno. Medzi strednými je tá škola veľmi dobrá. Jej úroveň je totiž nízka.

Vyštudovali ste ju v roku 2003. V čom je nevyhovujúca?

3.jpgPromoval som pred piatimi rokmi a moje hodnotenie sa teda bude vzťahovať len na tú dobu. Problémom nebola látka, tej sa už vyučujúci dokázali prispôsobiť, ale samotný systém učenia. Povinné cvičenia a povinné prednášky, stále dokola nám dávali tie isté testy. Tie sa tam dávajú snáď dodnes, hoci majú desať rokov. Takéto veci neprospievajú žiadnej škole.

Profesori si tam zľahčovali robotu - na sociálnej politike nás učila jedna pani a prednášala nám čísla, ktoré boli už rok a pol staré, teda neplatné. Ona nám s úplným pokojom povedala, že už síce neplatí, čo nás učí, ale „veď no a čo, aj tak sa to mení každú chvíľu". Čítala to všetko z nejakého papiera. Hovorím jej, nech nám ho dá k dispozícii, okopírujeme si ho a nemusí nám to zbytočne opisovať na tabuľu. A ona, že v žiadnom prípade, lebo je to jej know-how. To bolo veľmi zlé.

Po tom, čo ste sa stali známym vďaka daňovej reforme, vás tam nevolali prednášať?

Práveže áno. A bolo to veľmi príjemné, lebo šlo o mne blízkych ľudí - pani Zubalovú, pánov Borodovčáka a Konráda. Ak tej škole ešte niekto robí aké také meno, tak sú to práve osoby tohto typu. Vedia, o čom rozprávajú a svojej robote naozaj rozumejú. Pripomínam, že môžem hodnotiť len Národohospodársku fakultu. Na jar tam mám ísť prednášať opäť.

Podnikanie na Slovensku bolo pole neorané

Keď ste sa po revolúcii vrátili z emigrácie, založili ste firmu FaxCOPY. Prečo ste nechceli podnikať v Nemecku?

Nemyslím, že by som mohol podnikať v Nemecku. Tam to nešlo, zatiaľ čo na Slovensku šlo o pole neorané. Dalo sa začať aj bez skúseností a kapitálu.

Prečo by to tam nešlo?

Lebo v Nemecku už všetko také bolo. Kebyže si tam otvorím firmu s kopírkami, tak asi neprežijem. Myslím si to, ak zohľadním svoj vtedajší vek a skúsenosti. Na Slovensku stačilo mať odvahu niečo skúsiť a šlo to. Možno to trochu preženiem, ale vtedy bolo úplne jedno, v akom odbore ste začali podnikať. Pokiaľ ste to robili ako tak seriózne, darilo sa.

Aký ste mali v roku 1991 počiatočný kapitál?

Mal som školský účet, na ktorý som dostával vreckové a keďže som ho mal pomerne dlho, človek z banky mi bol ochotný poskytnúť naň nejaký kontokorent. Konkrétne desaťtisíc mariek, za ktoré som kúpil prvé faxy a predával ich na našom trhu. Čiže šlo o nejakých dvestotisíc korún.

Nikto ma neoznačuje za kindermanažment

Tú firmu ste riadili desať rokov, dva roky ste tiež robili riaditeľa OLO (Odvoz a likvidácia odpadu, pozn. autora) v Bratislave. Sú tieto skúsenosti dôvodom, pre ktorý sa vás dotýka, ak vás niekto označuje za kindermanažment?

Neoznačujú ma tak. Nič také sa mi nestáva.

V roku 2006 ste dosť tvrdo reagovali, keď vás tak označil v týždenníku Slovo istý pán Topol.

4.jpgÁno, ale to už je rok - dva dozadu a odvtedy som sa s tým nestretol, čiže tento bod je bezpredmetný. Na túto otázku ani neviem rozumne odpovedať. Keby to niekto povedal dnes, je to rovnaké, ako keby tvrdil, že mi chýba jedna ruka alebo že som trpaslík a mám meter šesťdesiat, pričom ani jedno z toho nie je pravda. Navyše, už som štyridsiatnik.

Bral by som však, aby som mal o desať rokov menej a pokojne by som sa tým pojmom nechal urážať. Viac som sa s tým stretával, keď som mal dvadsaťdva - mal som firmu a zamestnal som skladníka, ktorý mal štyridsať rokov a myslel si, že mu fagan ako ja nebude rozkazovať. V OLO sa mi to už nestalo. Ani náhodou.

Nepovažujete sa za drzého človeka?

Nie, za drzého určite nie. Možno v minulosti, ale človek sa vyvíja, zrie.

Smerujem k tomu, akým spôsobom ste sa dostali k Ivanovi Miklošovi. Prísť len tak za ministrom, strčiť mu do ruky papier A4 a požiadať ho, aby sa mrkol na váš návrh daňovej reformy, nie je bežné.

Nie je, lenže to nebola drzosť ale naivita. A za naivného sa teda považujem. Kebyže som vtedy triezvo zhodnotil šance na realizáciu takého plánu, jediným výsledkom by bolo nerobiť to. Okrem skromnosti je naivita mojou druhou silnou stránkou. (smiech)

Mikloš držal slovo

Ako reagoval Mikloš v prvom momente?

Bol prekvapený. Dotiahla ma k nemu Elena Klimešová z Trendu. Nepovedala mu, o čo ide, zavolala ho bokom, zrazu tam videl mňa a keďže sa asi obával, že chcem od neho neviem čo, bol rezervovaný. Keď však videl, že ho trápim len s daňami, tak sa so mnou aj chvíľu bavil. Možno tri minúty.

V tom čase nebol práve zástancom rovnej dane.

Asi nie, dokonca som niekde čítal, že bol proti, lenže vtedy som nič také nezachytil a mne to bolo aj tak jedno. Dôležitejší bol fakt, že šlo o ministra financií a nebolo podstatné, či je za alebo proti.

Viete, čo ho presvedčilo, že zmenil názor?

Neviem. V decembri 2002 som sa stal jeho poradcom, zriadil komisiu, všetko začalo nabiehať, ale zrazu vo februári začal otáľať, cúvať. Vtedy mi pomohol Peter Papánek - vybavil mi úplne prvý rozhovor v mojom živote - práve v SME.

Pamätám si na to presne, 7. marca 2003 vyšiel celostránkový rozhovor, následne som hovoril s Miklošom, k tomu som vytrápil všetkých ľudí, o ktorých som si myslel, že by na neho mohli mať vplyv, aby mu dohovorili, nech neblbne. Na druhý deň mi Mikloš zavolal a povedal, že ideme na to. Predtým som mu ešte napísal jeden list, aký sa ministrovi nepatrí napísať.

Čo v ňom bolo?

To, že také veci sa nerobia, aby sa niečo rozbehlo a potom sa to nechalo tak.

Aj ste mu nadávali?

Nie. (smiech) Ale bol to pomerne otvorený list. Na strane druhej, vždy mi hovoril, že keď sa raz pre tú rovnú daň rozhodne, bude za ňu bojovať ako lev. A dodržal to. Rovnako ako všetky ostatné záväzky, ktoré vyslovil. Poznám niekoľko politikov, o ktorých to povedať nemôžem, ale Mikloš slovo dodržiaval. Samozrejme, ikskrát ma poslal do zadku, ale keď niečo sľúbil, tak to platilo. To veľmi oceňujem.

Aj súčasná daň je progresívna

Čo je nespravodlivé na progresívnom zdaňovaní v tej podobe, v akej sme ho poznali pred zavedením rovnej dane?

Aj naša súčasná daň predsa v sebe má progresivitu kvôli veľmi vysokému nezdaniteľnému minimu, ktoré je dnes takmer stotisíc korún. Ja si myslím, že je správne, ak bohatí platia viac, to je v poriadku, nie som zástanca dane na hlavu v podobe, že každý občan by platil rovnako - trebárs desaťtisíc ročne. Otázkou je, kde je tá správna miera.

Ešte raz - prečo by miliardár nemal platiť trebárs päťdesiatpercentnú daň?

To sa pýtate vážne?

Nevysvetľujete to mne, ale čitateľom, z ktorých si to mnohí myslia.

Iste, môžeme povedať aj to, že bohatým vezmime sedemdesiat percent, veď tridsať percent im musí stačiť. Lenže 6.jpgľudia, ktorí takto argumentujú, prichádzajú s veľmi divnou teóriou hraničného úžitku, s ktorou mám veľký problém. Oni hovoria, že chudobný má dvoje nohavice a bohatý ich má päťdesiat. Keď mu z nich dvadsaťpäť vezmeme, stále mu ostáva ďalších dvadsaťpäť, čo mu musí stačiť, zatiaľ čo chudobnému nesmieme vziať žiadne, lebo ak mu vezmeme jedny, bude mať problém.

Toto všetko je síce pekné, ale vytrhnuté z kontextu, ide o izolovaný pohľad. Podstatná je totiž otázka, ako sa ten bohatý dostal k päťdesiatim nohaviciam. Prečo ich má toľko? Zarobil si na ne, bez toho aby kradol? Potom je predsa jeho vec, prečo chce mať 50 nohavíc, tomu sa hovorí sloboda jednotlivca. Nemôže byť argumentom to, že z pozície chudobného sa môže zdať, že boháč toľko nohavíc nepotrebuje.

Preto je síce správne, ak bohatí prispievajú na verejné statky typu súdnictvo, školstvo, polícia a podobne viac, otázkou je však miera. Dnes desať percent najbohatších platí viac ako polovicu dane z príjmu. To nestačí?

Prečo sa však verejnosť zavádzala v tom, že ide o rovnú daň, keď progresivita je skrytá v iných nástrojoch?

Akože skrytá?

Veď skutočná rovná daň to nie je. Sám ste to pred chvíľou potvrdili.

To závisí od definície. Veľa ľudí mi aj na blogu v diskusiách píše, že o rovnú daň nejde, ale tak je to skrátka zaužívané. Samozrejme, prísne ekonomicky vzaté, pojem rovná daň neobstojí. Pokiaľ by sme mali byť úplne presní, tak je to jedna sadzba z dane z príjmu. Alebo inými slovami - marginálne zdanenie príjmu je rovnaké.

Rovná daň nemá žiadne nevýhody

Veľa sa tu hovorilo o jej výhodách, ale obchádzali sa nevýhody. Vidíte nejaké?

Žiadne. Sú však veci, ktoré by som na tom systéme ešte zmenil - vyhodil by som odtiaľ tých štyridsať výnimiek, znížil by som sadzbu z devätnásť na šestnásť percent, presunul by som nezdaniteľné minimum do odvodového systému, daňový bonus na deti detto. Čiže spravil by som nejaké zmeny, ale inak žiadne nevýhody rovnej dane nevidím. Ak, tak jedine to, že vôbec existuje nejaké zdanenie.

Stále teda trváte na tom, že máme najlepší a najčistejší daňový systém na svete?

Takto som to nepovedal. Povedal som, asi pred rokom, že máme „najrovnejšiu" rovnú daň na svete a mal som tým na mysli, že Slovensko je jedinou krajinou na svete, ktorá pozná iba jednu sadzbu dane z príjmov.

Pri rovnej dani vám išlo o spravodlivejšie zdaňovanie príjmov?

Spravodlivosť je viac filozofický ako ekonomický pojem a neexistuje žiadna jej všeobecne platná definícia. Pri rovnej dani išlo primárne o zjednotenie a zjednodušenie zdaňovania, ako aj dosiahnuť neutrálnosť v zdanení.

7.jpgNepodcenila sa však komunikácia s verejnosťou, keďže dodnes mnohí netušia, že existuje nejaká progresivita, že devätnásť percent z dvadsaťtisíc je menej ako to isté percento zo stotisíc?

Možno áno. Pred týždňom som mal na blogu článok, kde boli poctivé prepočty a tie dokazujú, že progresivita sa zavedením rovnej dane zvýšila. Iste, možno boli chyby v komunikácii, ale o rovnej dani sa, myslím, hovorilo dosť. Kto chce biť, palicu si nájde. Keď o našej petícii môže Eduard Chmelár tvrdiť, že nás financujú Zajacove firmy, pričom si to len vycucal z prsta, rovnako môže Fico tvrdiť, že rovná daň je krajne nesociálna. Možno bola komunikácia s verejnosťou podcenená, ale nebola to moja úloha a ja to ani neviem posúdiť.

Po páde Dzurindovej vlády ste šli pracovať pre ministra Jána Počiatka, pričom Štefan Hríb vás v časopise .týždeň označil za prebehlíka horšieho ako Fico a Peter Zajac napísal, že ste sa tým demontovali v priamom prenose. Asi vás to naštvalo, nie?

S Pištom Hríbom vychádzam dobre, keď sa s ním stretnem, máme príjemné rozhovory. Ale práve také veci ukazujú naše rozličné pohľady na svet a na to ako žiť. Ja som viac pragmatik, oni sú nekompromisnejší.

Pracoval by som pre akúkoľvek demokraticky zvolenú vládu

Smerujem k tomu, či by ste boli ochotný robiť pre akéhokoľvek politika bez ohľadu na to, čo je to za darebáka, ak by vám sľúbil, že presadí odvodový bonus.

Veľmi dobrá otázka. No, v žiadnom prípade nemôžem povedať, že by som nešiel. Veľmi by som nad tým premýšľal. Viete ako to je - vychádzajme z toho, že by to nebol len do vetra daný sľub.

Vezmime si príklad Pavla Ruska, ktorý takýmto spôsobom vtiahol do politiky Rudolfa Zajaca. Ako to dopadlo, je iná vec, každopádne, keby mu Rusko nesľúbil podporu reformy zdravotníctva, asi ťažko by tí dvaja mali dôvod spolupracovať.

Počkajte, veď ja som Ruska volil. Ten ma navnadil aj bez toho, aby mi niečo sľúbil. Sklamanie bolo o to väčšie.

Otázka však znie, či by ste ponuku akceptovali, keby šlo o skutočného darebáka.

Čo alebo kto je skutočný darebák? A môže sa skutočný darebák dostať u nás ešte k moci?

No...

Skúste postaviť otázku reálnejšie.

Boli by ste ochotný robiť Odvodový bonus pre akúkoľvek vládu?

Pre demokraticky zvolenú áno. Kebyže mám reálny prísľub, že môžem zrealizovať odvodový bonus, viem si to predstaviť. Urobil by som to a odišiel by som preč. Odišiel som od Mikloša aj od Počiatka vo chvíli, keď som urobil, čo som chcel. Koniec koncov, veď Jána Počiatka som sa snažil prehovoriť, aby sme sa na to dali. Keby tá možnosť bola, doteraz sedím pri ňom.

Jeho osobne ste presvedčili, že je to dobrá vec?

Tak presvedčil... Určite mi dal za pravdu, že to znie dobre, ale sú isté politické veci, ktoré to znemožňujú.

Počiatek určite nie je ľavičiar

Logika hovorí, že Počiatek aj Mikloš by mali mať v ekonomickej oblasti podobné názory. Pri ich diskusiách to tak nevyzerá.

Ale no, veď ich majú zhodné. Prečo by nemali? Medzi nimi názorovo nie je veľký rozdiel. Počiatek si však, samozrejme, nemôže dovoliť hovoriť niečo iné ako vláda, ktorú zastupuje. To je predsa legitímne. Ak by mal problém so všeobecným smerovaním tejto vlády, tak tam nesmie byť. Musí hovoriť to, čo sa od neho čaká.

Počiatka poznáte zblízka. Je pravičiarom alebo ľavičiarom?

Môžem off record?

Nie.

(smiech) Ak to chceme prísne deliť na pravicu a ľavicu, určite to nie je ľavičiar. Fico pochopil, že s tými ľavicovými kecami, ktoré tu rozširuje, sa nedá zaviesť euro ani docieliť nízky deficit. To skrátka nejde, niekedy proste fakty nepustia. Na toto má veľmi vhodného ministra financií, ktorý dokáže spraviť dobrý špagát medzi rečami a skutkami.

Na spoluprácu vás oslovil sám?

Áno.

Čo vám sľúbil, že ste boli ochotní pracovať pre ľavicovú vládu?

10.jpgTakto to neprebiehalo, nič mi nesľúbil. Oslovil ma s ponukou stať sa jeho poradcom a zdôvodňoval to tak, že ten mančaft na ministerstve, ktorý tam bol za Mikloša, si plánuje nechať. Aj tak bolo, ostali tam všetci, ktorí chceli. Ja som mu povedal, že ak to vezmem, tak len preto, aby som zachránil rovnú daň. Súhlasil s tým, že má predstavu o istých korekciách. A mne sa napríklad páčil aj jeho nápad znižovania nezdaniteľného minima od istej výšky príjmu, známejší ako milionárska daň. To bol taký dobrý nápad, až si myslím, že mohol byť môj. Ale je jeho. Páči sa mi na ňom to, že od určitej výšky príjmu sa prestáva uplatňovať sociálny aspekt zvaný nezdaniteľné minimum.

To bol váš jediný cieľ - ubrániť rovnú daň?

Mal som ešte ďalšie dva - druhým bola snaha aspoň sa pokúsiť o ten odvodový bonus. Keby som to neskúsil, dlho by som si to vyčítal.

Zase naivita?

Možno, ale na ministerstve, aj za účasti Počiatka, prebehli možno dve až tri stretnutia, ktoré niečo naznačovali, ja som ho s tým tiež občas vytrápil. On totiž patrí k malému okruhu ľudí, ktorí ten odvodový bonus aj pochopili.

Nechce sa mi veriť, že vy, pragmatik, ste uverili ilúzii, že by Fico mohol presadzovať odvodový bonus.

Povedal som si, že to skúsim, keď už som tam. A až tak zle to na začiatku vôbec nevyzeralo. Odvodový bonus je totiž - ak to mám zaradiť - viac ľavicový ako pravicový, dokonca snáď najľavicovejší zo všetkých ľavičiarskych myšlienok. Však každému občanovi bez ohľadu na dôvod, pre ktorý nemá žiadny príjem, štát doslova garantuje istú výšku príjmu.

Skúste odvodový bonus vysvetliť tak, aby ho pochopili aj laici.

Je to v podstate garancia štátu, že každý človek bude mať aspoň životné minimum. S tým, že pokiaľ začne zarábať, garancia štátu bude jemne klesať. Nebude tam skok ako dnes, že podporu v nezamestnanosti dostanete len vtedy, ak zarábate menej ako tritisíc korún. A keď máte tritisíc a jednu korunu, zrazu sa vám podpora sekne na nulu. V marginálnom zdanení to robí obrovské bariéry a odvodový bonus by to vyriešil. Proste každému garantuje životné minimum.

Aj flákačovi?

Každému. To životné minimum by s rastúcim príjmom človeka jemne klesalo, konkrétne desiatimi percentami. Čiže za každú korunu, ktorú človek zarobí, by kleslo o desať halierov. Ak máte dnes životné minimum päťtisíc, tak pri päťdesiattisícovom príjme by bolo na nule. Dôležitý je ten lineárny priebeh, aby marginálne zdanenie nepresiahlo určitú kritickú hodnotu.

Skúste pomenovať výhody toho systému.

Neexistovali by situácie, kedy by sa neoplatilo robiť, štát by financoval len solidaritu, nie však zásluhovosť, odvody by klesli na polovicu, chudobní pri v prvom pilieri prestali doplácať na bohatých a tak ďalej.

Tretí váš cieľ v rámci práce pre Počiatka bol aký?

Dočistiť celý zákon o dani z príjmov, teda vyhodenie štyridsiatich výnimiek s tým, že v tom rozsahu, ako zrušíme výnimky, znížime sadzbu dane z príjmu. Tak, aby celkové výnosy štátu boli rovnaké. Vyšlo nám to tak, že daň by mohla klesnúť z devätnásť na šestnásť percent.

spolo.jpg

Na čo niektorí reagovali, že v skutočnosti by to bolo deficitné.

Ale veď čiastkové výpočty a odhady robili Inštitút finančnej politiky a Daňové riaditeľstvo. Všetko som nerátal predsa ja. To je ako s tým Chmelárom a naším financovaním cez Zajacove firmy. Ktokoľvek môže do médií povedať, že to nesedí, to mi viacerí tvrdili aj o odvodovom bonuse. Voči tomu je však človek bezmocný. Mne ten výpočet vyšiel na čistú nulu a dokonca si myslím, že výnos by bol o niečo vyšší. Keď niekto tvrdí opak, nech to dokáže.

Dve percentá daní nie sú žiadna charita

Prečo ste chceli zrušiť možnosť darovania dvoch percent daní tretiemu sektoru?

Na blogu mám k tomu siahodlhé články.

Ja ten dôvod poznám, pýtam sa za ľudí, ktorým sa nechce čítať podrobne váš blog.

Pri dvoch percentách daní predsa ide o vynútenú charitu. Na výber mám totiž len „dať" a „dať". Čo už mi je len toto za charita? Tou by bola voľba „dať" a „nedať".

To je len slovíčko. Nevolajme to charita ale trebárs daň.

Obmedzuje to slobodu jednotlivca. Vezmite si príklad - firma má zisk sto miliónov. Platí z toho devätnásťpercentnú daň, čo je devätnásť miliónov. Z toho môže darovať dve percentá, čo je tristoosemdesiattisíc korún. Keby sme znížili sadzbu z devätnásť na šestnásť percent, daň by bola nižšia o tri milióny. A z tých nech si daruje na charitu koľko len chce.

Viete, že by ste tým neziskovkám sekli po krku, lebo keď im raz firma nemusí dať, tak nedá. Teraz môže chcieť dať radšej im ako štátu.

No dobre, tak ale potom čo sa tu hráme na filantropov? A navyše, podnikatelia predsa prispievajú na charitu, dokonca svoje peniaze lepšie kontrolujú. Pre neziskovky sú tie dve percentá len štvrtinou ich príjmu, nežijú len z nich. Chcete mi povedať, že všetky neziskovky dávajú tie peniaze kóšer na charitu? Prečo by sme mali niekomu financovať budovanie imidžu, trebárs SPP?

To netvrdím, niektoré firmy si dokonca vytvorili vlastné neziskovky, aby mohli peniaze darovať sami sebe. Hovorím o princípe.

Ústava jasne hovorí o obmedzení vlastníctva len v prípadoch, ak štát pre seba nevyhnutne potrebuje peniaze. Tieto zjavne nepotrebuje, ak ponecháva možnosť darovať ich niekomu inému. Potom teda zmeňme ústavu, že moje 8.jpgvlastníctvo môže byť obmedzené okrem doterajších prípadov aj kvôli pomoci sektoru XY. No a výborne, začneme dvomi percentami pre neziskovky, dvomi pre cirkev, dvomi pre neviem koho a potom čo?

Daň by predsa mala byť platba len v tej nevyhnutnej výške, ktorú potrebuje štát. Keď chce niekto pomôcť, nech pomôže. Prečo by mal pomáhať len vtedy, keď tie peniaze musí tak či tak odviesť? Nevidím dôvod, aby z mojich daní nejaká neziskovka financovala opozíciu v Bielorusku. Na toto nám treba daňovú výnimku? Veď na to nech dá peniaze štát alebo Európska únia.

Keď ste robili riaditeľa OLO, táto firma predala pozemky firme FaxCOPY, v ktorej ste kedysi figurovali. Údajne sa na nich malo postaviť predajné centrum, po trinástich mesiacoch sa však predali so ziskom vyše deväť miliónov. Bolo to morálne v poriadku?

OLO vlastnilo ten pozemok ešte pred mojim nástupom. Malo sa na ňom postaviť dotrieďovacie centrum. Šlo však o zlú úvahu, nakoniec sa postavilo pri spaľovni. Tak sa na pozemok urobil konkurz, zverejnilo sa to v médiách, dokonca aj vo vašom denníku, a prihlásilo sa jedenásť firiem. FaxCOPY nie. Vyhrala to firma, ktorá ale od kúpy odskočila. Potom odskočila aj druhá firma v poradí.

Predstavenstvo teda rozhodlo, že sa spraví druhý konkurz. Toho sa už zúčastnila aj firma FaxCOPY, skrátka dala najvyššiu cenu. Bolo to v zalepených obálkach, ja som ich neotváral ani nečítal, ani som za predaj nehlasoval. Kebyže FaxCOPY nedá ponuku, OLO má o tri milióny korún menej, lebo by vyhrala druhá ponuka v poradí. To je všetko. Moje písomné stanovisko aj so všetkým podkladmi je na mojej stránke.

Video: Richard Sulík o tom, či sa chystá do politiky:

Video: Samo Trnka

Princíp súčasných koncesionárskych poplatkov je chorý

Aktuálne spolu s tímom organizujete petíciu za vypísanie referenda za zrušenie koncesionárskych poplatkov. Mnohí vás podozrievajú, že vám nejde primárne o ne, ale o otestovanie si možností vstupu do politiky. Chystáte sa do nej alebo nie?

Áno, chystám sa, ale neviem presne, ako. Založenie vlastnej strany je jedna z pravdepodobných alternatív. Je to otvorené a teraz to riešiť nebudem. Samozrejme, že ma zaujíma, koľko ľudí dokážem osloviť, ale to snáď nie je zakázané. Každopádne, ide mi aj o zrušenie toho nezmyslu, teda koncesionárskych poplatkov.

Prečo nezmyslu? Realitou je, že ak sa tie poplatky zrušia, STV aj rozhlas budú financované zo štátneho rozpočtu, čiže akurát to nepôjde z ľavého ale z pravého vrecka občanov.

Je to ale inak rozdelené.

Najmä inak nazvané. Koncesionársky poplatok nie je poplatkom ale daňou. Skrytou, ale reálnou.

Pôjde nám to síce z pravého vrecka, ale to je pravda len čiastočne. Dôležité je, že to pôjde podľa iného kľúča. Dnes platí každý stoštyridsať korún mesačne bez ohľadu na to, či má málo alebo veľa. Chceme, aby to bolo oveľa solidárnejšie. Predstavte si, že matka s dvomi deťmi robí za minimálnu mzdu a má platiť 1680 korún ročne rovnako ako ten, kto má príjem stotisíc. A táto ľavicová vláda, ktorá si hovorí, že je sociálna, s tým nič nerobí.

Vezmem extrém - prečo by mal za televíziu platiť viac niekto šikovnejší ako trebárs nejaký flákač?

Rozumiem. Vlastne sa ma pýtate, prečo by mal šikovnejší platiť za chlieb raz toľko ako menej šikovný. No jasné, že by nemal, cena statku by mala byť rovnaká. Pri chlebe si však šikovný aj nešikovný môžu povedať, či si ho chcú alebo nechcú kúpiť. Lenže pri koncesionárskych poplatkoch oboch do toho štát priamo núti. Tak potom nechajme poplatky na tej sume ako sú, ale zdobrovoľnime ich. S tým nemám najmenší problém.

5.jpgNa svojej stránke uvádzate viacero možností, ako by sa mali tie poplatky nahradiť. Ktorú preferujete? Lebo opäť ste podozrievaní, že síce chcete niečo rušiť, ale nemáte pripravené riešenie.

Áno, pán Maďarič povedal, že sme populisti. A dočkať sa od člena tejto vlády obvinenia z populizmu, to už áno. (smiech) Môj návrh je takýto - na rozhlas a televíziu pôjde čiastka zo štátneho rozpočtu, viazaná na HDP. Automaticky je tým zabezpečené solidárne financovanie, ide to cez už existujúce štruktúry, ktoré sa volajú daňové priznania, daňové úrady, štátny rozpočet, navyše extra ušetríme 160 miliónov korún, ktoré dnes míňame len na výber samotných poplatkov. V tomto roku by tá čiastka vychádzala na štyri miliardy korún.

Otázkou je, kde ich vziať.

V úplne krajnom prípade by sa mohla zdvihnúť daň, ale na to si premiér netrúfne, takže cestou je zníženie výdavkov štátu, teda ušetrenie peňazí na iných nezmysloch. Nech Fico neznižuje DPH na potraviny. V praxi to totiž znamená, že chudobným doručí dve miliardy korún a za to zaplatí ďalších osem miliárd bohatým. Produkt s nízkou DPH si totiž kúpi tak chudobný ako aj bohatý. Akurát chudobný si vyberie salám za stodvadsať korún a bohatý parmskú šunku za tisícdvesto korún.

Ide vám o ušetrenie 1680 korún pre domácnosť. V iných veciach nás pritom štát „vypaľuje" o oveľa vyššie sumy. Nemali by ste sa zamerať skôr na to?

1680 je nebodaj malá suma? Veď viac ako polovica domácností platí nižšiu daň z príjmu ako koncesionárske poplatky.

V poriadku, hovorím o nomináli. Keď tú sumu vydelíte dvanástimi, nie je to zďaleka také strašné, ako nás štát oberá inde. Smerujem k tomu, či ste si nevybrali túto tému zámerne, lebo na nej sa dá dobre robiť kampaň.

Samozrejme, že som si ju vybral zámerne, veď tu ide o princíp. Súčasné nastavenie je také absurdné, že na ňom sa to dá najlepšie prezentovať. Celý princíp súčasných koncesionárskych poplatkov je chorý.

Ak nevyzbierate dosť podpisov na referendum, skončí to fiaskom. Nebolo schodnejšou cestou osloviť strany v parlamente? Taká SDKÚ je tiež za zrušenie koncesionárskych poplatkov.

No dobre, ale kde skončili? Dali do parlamentu návrh, že ich idú zrušiť a teraz čo? Parlament to zamietol a je po debate. Iste, keď nebude dosť podpisov, nebude ani referendum. Ale keď bude, možno si Fico pod tlakom argumentov povie, že ok, uznávam, trikrát sociálne, spravodlivé a solidárne to naozaj nie je, tak tie poplatky zruším. Ja byť na jeho mieste, urobím to. Potom mu pôjdem zagratulovať. Nechajme tomu vývoj, práve som zachytil, že SDKÚ to opäť predloží do parlamentu. To vítam.

Za nevyžiadané maily sa ospravedlňujem

Adminom SME prišlo viac sťažností, že svojimi informáciami o tejto akcii spamujete mailové schránky ľudí napriek tomu, že si vaše newslettre cez vašu stránku neobjednávali. Prečo?

Je mi ľúto, ak sa niekto cíti obťažovaný. Mám veľa adries, na ktoré to posielam, ale nikdy nie tým, ktorí v správe následne zaklikli, že to ďalej nechcú dostávať.

Čiže to posielate aj ľuďom, ktorí si žiadne informácie nevyžiadali?

K adresám som sa dostal aj iným spôsobom a môže sa stať, že sa niekto cíti obťažovaný. Ale kto mi pošle info, že nechce dostávať nič, toho okamžite vyraďujem zo zoznamu. Nikoho nebombardujem. Viacerí ma obvinili, že tým posielaním mailov porušujem zákon o reklame, ale to nie je pravda, lebo reklama je prezentácia produktu. Napriek tomu mi je to ľúto a v diskusii alebo mailom sa ospravedlňujem každému, koho sa to dotklo.

Poznámka: Rozhovor bol autorizovaný, Richard Sulík mierne doplnil niektoré formulácie bez zmeny zmyslu pôvodných odpovedí.

Medzititulky: redakcia

Predchádzajúce rozhovory si môžete prečítať tu.

Poznáte vo svojom okolí zaujímavých ľudí, ktorí nie sú mediálne známi? Poznáte skutočné osobnosti? Ak áno, zašlite nám svoje tipy e-mailom na adresu karol.sudor@smeonline.sk a pomôžte nám zviditeľniť tých, ktorí si to zaslúžia.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 28 561
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 474
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 543
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 918
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 288
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 143
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 858
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 735
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Sportnet

Montreal Canadiens - Philadelphia Flyers: ONLINE prenos zo zápasu základnej časti NHL. Hrá aj Juraj Slafkovský.

Sledujte s nami ONLINE prenos zo zápasu zámorskej NHL: Montreal Canadiens - Philadelphia Flyers.


Tomáš Záborský a František Gajdoš v zápase štvrťfinále play off hokejovej Tipos extraligy medzi HK Poprad - HK Nitra.

Pozrite si prehľad športových udalostí v piatok 29. marca. Aký je program dňa?


Viliam Čacho.

Vypočujte si piatkovú časť denného športového podcastu portálu Sportnet.sk, v ktorom si zhrnieme to najdôležitejšie, čo sa udialo v športovom svete.


Slovenský stredopoliar Stanislav Lobotka v zápase proti Nórsku.

Futbalisti odohrali prvé zápasy v príprave na EURO.


SkryťZatvoriť reklamu