Šéf Smeru Robert Fico povedal, že tento rok sa už dane zvyšovať nebudú a ak sa bude už tento rok konsolidovať, tak cez krátenie výdavkov. Čo to z pohľadu razancie potrebných škrtov a splnenia deficitu do roku 2013 znamená?
Aj my sme medzi naše opatrenia zaradili výdavkové škrty v oblasti mzdového balíka pre verejnú správu aj na nákup tovarov a služieb. Ale museli by sme to urobiť dramatickým spôsobom, aby sme ušetrili požadované peniaze, teda aspoň väčšiu časť z nich, aby vláda splnila záväzky už na budúci rok. Je preto skôr veľmi pravdepodobné, že sa budú k tomu zvyšovať dane. Pretože ak neviete ušetriť do konca budúceho roka, lebo nemôžete robiť veľké systémové veci, tak politici pôjdu cez zvyšovanie daní.
Ktoré dane by bolo možné zvýšiť už tento rok?
Najmenej momentálne zaťažia ekonomickú aktivitu krajiny práve spotrebné dane. Tie totiž nezaťažujú prácu a celkovo investície. Ide napríklad o spomínanú daň z nehnuteľností, daň z alkoholu, tabaku či hazardu. Treba však odhadnúť optimálne nastavenie výšky dane, pretože ak to so sadzbou preženiete, môže to mať vplyv na nákupnú turistiku do zahraničia či tvorbu sivej ekonomiky. Dosiaľ, čo sa zvyšovali spotrebné dane, príjem bol vždy vyšší do rozpočtu, aj keď tam boli negatívne efekty. Nastavenie sadzby je veľmi dôležité, aj z tohto titulu tam už nevidíme až taký veľký priestor pri spotrebných daniach, aby to zachránilo zo strednodobého hľadiska náš rozpočet. Mohli by sa však zaviesť už tento rok.
Najviac sa z konsolidačných opatrení hovorí a 25-percentnej dani pre bohatých, pravica hovorí o odchode informatikov.
Som zástancom zachovania rovnej dane. Keby nastala taká situácia, že nová vláda bude musieť pristúpiť k zásahu do priamych daní, ako napríklad dane z príjmu, tak radšej nech zvýši rovnú sadzbu, ako by mala dodávať nové daňové pásma. My sme v našej štúdii jasne zadefinovali, že ak by sme zvýšili rovnú daň na 21 percent, do rozpočtu by to ročne prinieslo okolo 400 miliónov eur navyše. Pri progresívnej dani však môžeme hovoriť o akejsi miere obchádzania, ktorá bude závisieť od viacerých faktorov. Treba myslieť na to, do akej miery budeme riešiť iné právne formy ako živnostníkov, dohodárov a jednoosobové eseročky. Môže sa stať, že ak bude veľká motivácia obchádzať daňovú povinnosť pre vysokú sadzbu, tak veľa ľudí bude prechádzať do týchto právnych foriem, kde sa dá relatívne úspešne vyhnúť niektorým odvodovým povinnostiam. A štát na tom bude strácať. Môže sa stať, že zavedením príliš progresívnej dane spôsobíme väčšie diery v daňovo-odvodovom systéme.
Budúci minister financií Peter Kažimír tvrdí, že na plošné škrty výdavkov už nie je priestor, ako teda tento rok znižovať výdavky?
Zo strednodobého hľadiska je stále priestor na výdavkovej strane, len je veľmi málo času na to, aby sme to urobili cez systémové zmeny. Narážam teraz na to, že to nie je reálne stihnúť, keďže musíme znížiť deficit verejných financií pod tri percentá hrubého domáceho produktu do roku 2013. Výdavky by bolo rozumné znižovať nie pomocou veľkých plošných škrtov, ale naozaj tam, kde ešte vidno rezervy. Systémovejšie a väčšie zmeny na strane výdavkov pravdepodobne prídu na rad až po roku 2013, vtedy bude možné zasahovať aj do tých najväčších výdavkových položiek, ktoré tvoria gro rozpočtových výdavkov štátu. Konkrétne najmä systémy dôchodkové a zdravotnícke, ktoré určite nie je možné v krátkodobom horizonte zreformovať z jedného roka na druhý tak, aby sme tam ušetrili väčší balík peňazí. Tam ide skôr o dlhodobejšie štrukturálnejšie zmeny.
Prečo dosluhujúca vláda nešetrila cielene, ale len plošne?
Každý minister bráni svoj rezort a nerád robí škrty vo vlastných radoch. Tam musí byť buď centralizovaný prístup, kde sa jasne zadefinujú oblasti, kde sú možnosti škrtov alebo potom k tomu pustiť nejaké nezávislé hodnotenie, ktoré môže lepšie zhodnotiť situáciu na ministerstve. Ani ekonómovia to nevidia, kým sa neanalyzujú jednotlivé rezorty. Buď je k auditu teda potrebná nejaká vlastná vôľa, alebo nejaký externý tlak. Systémovejšie šetrenie bolo na pláne v druhej polovici volebného obdobia.
Inštitút finančnej politiky nedávno vyčíslil stratu v prípade dane z pridanej hodnoty za rok 2010 na 2,3 miliardy eur. O toľko viac by štát na DPH získal, ak by neboli daňové podvody a firmy by platili načas. Ako zefektívniť výber?
Určite by sa dala v strednodobom horizonte získať lepším a efektívnejším výberom viac ako miliarda eur. Tam však nie je čarovný prútik, že do roku 2013 bude všetko v poriadku a vyberieme lepšiu DPH. Musíme okrem iného zintenzívniť medzinárodnú spoluprácu, keď sa to obchádza cez rôzne obchody v zahraničí. Možno treba dať do pozornosti ľudí aj to, že ak oni obchádzajú daňovú povinnosť platiť DPH, potom musia prísť iné opatrenia, ktoré to vykompenzujú v rozpočte. Treba napríklad aj lepšie vyselektovať niektoré firmy na základe nejakých analytických databáz, ktoré by mohli byť podozrivé.
Ako vidíte Smerom navrhovanú daň z luxusných tovarov?
Niekedy sa môže stať, že aj keď tú daň platí de facto človek, ktorý má vyšší príjem, môže sa to v konečnom dôsledku prejaviť aj vo výrobe daných tovarov a služieb. Takže to môže mať negatívny vplyv na samotných výrobcov. Táto daň nebude mať určite nejaký markantný prínos pre štátnu kasu a vôbec nerieši problém konsolidácie.
Česká pravica navrhla zvýšiť dane bohatým podobne ako ľavicový Smer. Zotierajú sa teda politické hranice v čase krízy?
Vo väčšine prípadov v zásade platí, že ak chcete ušetriť veľa peňazí a robíte väčšie balíky opatrení, máte samozrejme väčší úspech vtedy, ak robíte viacero opatrení, a nie až takých bolestivých. Aby nebola nejaká veľká zmena v jednej sadzbe, napríklad, aby DPH nemusela ísť výrazne hore, alebo len rovná daň. V čase, keď musíme nájsť vyše miliardy na konsolidáciu verejných financií a nechceme dostať od Bruselu pokutu za nedodržanie pravidiel, sa už nehľadí na to, či toto je viac ľavicové alebo pravicové opatrenie.
Smer nedávno avizoval aj zlučovanie viacerých štátnych inštitúcií. Čo si o tom myslíte?
Keby sme aj všetky štátne inštitúcie zlúčili do jednej, neušetríme toľko, aby sme znížili náš deficit na požadovaných 2,9 percenta do roku 2013. Samozrejme, že treba zefektívniť fungovanie štátnej správy, je to potrebné, ale záchranu rozpočtu v tomto jedinom opatrení nevidím.
Kde ešte vidíte priestor v znižovaní schodku?
Upozorňovali sme v našej štúdii na to, že je priestor napríklad aj v dávkach. Adresnejšou politikou by sa poskytovali niektoré dávky len chudobnejším vrstvám. Napríklad neposkytovanie prídavku na deti a daňového bonusu ľuďom s vyšším príjmom by mohlo ušetriť niekoľko sto miliónov eur.
Je možné výrazne zvýšiť čerpanie eurofondov a zároveň krátiť výdavky? Doteraz krátkodobo pomalé čerpanie eurofondov rozpočtu skôr pomáhalo…
Nemalo by sa šetriť na takých veciach, ako sú eurofondy, kapitálové výdavky vrátane ľudského kapitálu v školstve alebo údržba. Všetko je akýsi dlhodobý potenciál na rast tejto krajiny. Žiadny dobrý hospodár nešetrí na veciach, kde je naozaj realistické očakávať nejaký výrazný pozitívny vplyv, nielen finančný, ale aj ekonomický.
Nie je problémom to, že eurofondy sú často do oblastí, ktoré nepotrebujeme, napr. vyrastajú hotely, ku ktorým nevedie ani cesta?
V štruktúre čerpania eurofondov vidieť značné rezervy. Je to však globálny problém. Pozrite sa len na to, akú veľkú časť tvoria dotácie pre farmárov z celého európskeho rozpočtu. Samozrejme by bolo lepšie, keby viac finančných prostriedkov išlo do tých progresívnejších sektorov, ktoré dokážu zrýchliť ekonomický rast krajiny. Celkové nastavenie prerozdeľovania prostriedkov je nutné reformovať priamo v Bruseli.
Smer načrtol, že v hre je aj zníženie príspevku do druhého piliera z terajších deväť percent. Napríklad zníženie o tri percentá by prinieslo do rozpočtu úsporu 300 miliónov eur. Navrhli by ste to?
Nenavrhujem to. Hovoríme v našej štúdii dokonca o tom, že nemôžeme považovať za konsolidačné opatrenie znižovanie odvodov do druhého piliera. Problémom však je, že sú veľmi často veľké zmeny v dôchodkovom systéme. Bolo by potrebné najlepšie ústavnou formou zafixovať konečne celý dôchodkový systém v dlhodobom horizonte. Keby sa našla nejaká politická zhoda na prvom, druhom a treťom pilieri aj v rámci investičných pravidiel a udržateľnosti, v takom prípade sa dá uvažovať aj o takej otázke, ako hovoríte, že sa ten príspevok môže nakoniec znížiť v druhom pilieri. Ako samostatné opatrenie to nevidím.
Ak nestlačíme deficit pod tri percentá, dostaneme pokutu 70 miliónov eur. Do akej miery je podľa vás toto riziko reálne a aké veľké sú riziká?
Slovensko už konsolidovalo viackrát a oveľa vyšší objem peňazí. Boli tu obdobia, keď dosahy na ľudí boli výraznejšie. Myslím si, že tentoraz sa to dá urobiť menej bolestivo ako v minulosti. Na druhej strane je to dosť veľký objem peňazí na to, aby sa to dotklo len malej skupiny ľudí.