—
Zrušenie poplatkov je krokom späť
Výrok predsedníčky Slobodného Fóra, že v budúcnosti bude presadzovať zrušenie poplatkov v zdravotníctve je síce politicky legitímny, ale ekonomicky nesprávny a môžeme ho zaradiť ku kategórií výrokov tzv. starej školy ekonómov zdravotníctva, ktorí v celej Európe bránili zavedeniu finančnej spoluúčasti výrokom: „Sme proti vyššej spoluúčasti, pretože tento nástroj pravdepodobne nezníži dopyt po zdravotnej starostlivosti. Ale v prípade, že by sa tento dopyt efektívne znížil prostredníctvom vyššej spoluúčasti, sme tiež proti tomuto nástroju, pretože dopyt sa efektívne znižuje.“
Dnes je veľká časť Európy a spolu s ňou Slovensko o hodný kúsok ďalej. Verejné systémy nedokážu v plnej miere pokryť výdavky na zdravotnú starostlivosť a tak sa moderná zdravotná politika nezaoberá otázkou, či vôbec platiť, ale koľko a ako platiť. Hľadajú sa inteligentné schémy spoluúčasti, ktoré špecifikujú celkovú výšku spoluúčasti s ohľadom na nákladovú efektívnosť liečby, na spoločenskú významnosť danej diagnózy a možností reálnej ekonomiky.
Podľa viacerých významných štúdií (Buchanan z roku 1991, Newhouse z roku 1993 a Manning z roku 1996), ktoré sa snažili určiť správnu mieru spoluúčasti, leží optimálna miera spoluúčasti na úrovni 25 % z nákladov na zdravotnú starostlivosť. Podľa údajov Štatistického úradu tvorili výdavky domácností na zdravotníctvo v roku 2004 celkovo 14,9 mld. Sk, čo predstavuje 2,01 % z celkových výdavkov domácností v roku 2004 (738,7 mld. Sk). Súkromné výdavky Slovákov na zdravotníctvo tak dosiahli 17,9 % z celkových výdavkov na zdravotníctvo v roku 2004 (83,4 mld. Sk, pričom sem nezapočítavame výdavky cez veriteľa vo výške 11,5 mld. Sk určené na oddlženie).
S výnimkou Luxemburska (7,1 %) a Švédska (16,2 %) má každá jedna krajina EU–15 vyššiu spoluúčasť ako Slovensko, pričom percento súkromných výdavkov na celkových výdavkov, s výnimkou Luxemburska a Portugalska, v čase stúpa! (Tabuľka 1).
Tabuľka 1: Súkromné výdavky ako percento z celkových výdavkov na zdravotníctvo v krajinách EÚ–15, 1980 a 2001 (alebo najbližší rok, za ktorý sú dostupné údaje)
|
1980 |
2001 |
zmena 2001-1980 |
|
|
Belgicko |
– |
28,8 |
– |
|
Dánsko |
12,2 |
18,0 |
+5,8 |
|
Fínsko* |
20,4 |
24,4 |
+4,0 |
|
Francúzsko* |
18,0 |
23,0 |
+5,0 |
|
Grécko* |
– |
43,2 |
– |
|
Holandsko |
30,7 |
32,5 |
+1,8 |
|
Írsko* |
18,2 |
20,6 |
+2,4 |
|
Luxembursko |
7,2 |
7,1 |
-0,1 |
|
Nemecko |
21,3 |
24,2 |
+2,9 |
|
Portugalsko |
35,7 |
28,7 |
-7,0 |
|
Rakúsko* |
– |
30,0 |
– |
|
Spojené Kráľovstvo |
10,6 |
19,0 |
+8,4 |
|
Španielsko |
20,1 |
28,3 |
+8,2 |
|
Švédsko |
7,5 |
16,2 |
+8,7 |
|
Taliansko |
19,5 |
24,7 |
+5,2 |
Zdroj: Thomson (2003) použitím údajov o zdravotníctve z OECD z roku 2002, a údaje z národných štatistík (označené *)
Akýkoľvek návrat k bezplatnému zdravotníctvu je krokom späť. Znižovanie spoluúčasti pacientov totiž nielenže obnoví zneužívanie systému, ale bude tlačiť aj na zvyšovanie odvodového a daňového zaťaženia, čo v konečnom dôsledku bude ohrozovať konkurencieschopnosť Slovenska. Vo svete rastúcich očakávaní a starnutia populácie bude pre Slovensko veľkou výzvou udržať odvody na zdravotné poistenie na súčasnej úrovni. Bude to možné jedine postupným zvyšovaní spoluúčasti. Aby však toto zvyšovanie bolo udržateľné, je nevyhnutné už teraz formovať koncept individuálnych sporivých účtov. Prostredníctvom nich rastie nielen sila poistenca ako spotrebiteľa, ale predovšetkým miera individuálnych úspor na krytie zdravotných nákladov v budúcnosti.
článok bol publikovaný v časopise .týždeň 1/2006
Štvrťročník o liekovej politike
Sprievodca pôrodnicami
