Čo tvorí hlavný príjem lekární?

nedeľa, 21. december 2014, 15:22

Zdravotnícke noviny publikovali zhrnutie publikácie HPI Analýza lekárenského trhu na Slovensku a v Českej republike, ktorá popisuje vývoj za posledných 10 rokov. V záverečnej časti sa súhrn venuje obchodným prirážkam, individuálne pripravovaným liekom a na záver prináša rozhovor s PharmDr. Janou Matuškovou. 

 

<<

úvodná časť:
Analýza lekárenského trhu v SR a v ČR

<<

predchádzajúca časť:
Počet lekární rastie. Zlepšuje sa dostupnosť?

 

Obrat z liekov na Slovensku tvorí asi 89 % z obratu lekární. Zvyšok predstavuje doplnkový sortiment. V Českej republike je podiel doplnkového sortimentu o niečo vyšší. Tieto pomery sa v jednotlivých lekárňach líšia najmä podľa charakteru či lokalizácie lekárne. Lekárne, ktoré sú súčasťou alebo v blízkosti zdravotníckych zariadení majú relatívne vyššie podiely receptových liekov, a naopak v lekárňach umiestnených v obchodných centrách alebo pri supermarketoch má relatívne vyššie podiely doplnkový sortiment a voľnopredajné lieky.

Financovanie lekárenskej starostlivosti je u nás i v Česku závislé na type sortimentu, ktorý lekáreň predáva.

Degresívna obchodná prirážka

Najväčšiu časť predajov u nás tvoria receptové lieky plne alebo čiastočne hradené zo zdravotného poistenia. Patria tiež k najviac regulovanému sortimentu. V priemere sú dnes teda výnosy lekární na Slovensku tvorené až v 74 percentách liekmi hradenými zo zdravotného poistenia. Štát prostredníctvom rezortu zdravotníctva stanovuje každému lieku maximálnu cenu, ako aj maximálnu obchodnú prirážku pre distribútora a lekáreň. Do roku 2007 boli maximálne obchodné prirážky distribútorov a lekární na lieky stanovené ako percento z ceny liekov, neskôr sa prešlo na degresívnu maržu.

Do roku 2005 bola prirážka pre distribútorov určená na 13 percent a pre lekárne 21  percent (okrem toho bola od 1. mája 2005 vakcínam a finančne náročným liekom určená nižšia maximálna prirážka). Začiatkom januára 2006 boli tieto marže na úrovni 11 percent a 21 percent. Od januára 2008 sa na Slovensku zaviedla takzvaná degresívna obchodná prirážka pre lekáreň aj pre distribučnú spoločnosť. O degresívnej obchodnej prirážke hovoríme vtedy, ak podiel ceny obchodného výkonu distribučného a lekárenského reťazca ku koncovej cene lieku klesá so stúpajúcou koncovou cenou lieku, čím drahší liek, tým nižšia prirážka v percentách. V čase svojho zavádzania bola degresívna prirážka stanovená voči lekárňam ako neutrálna, teda aby pri rovnakom objeme spotrieb liekov ako bol v čase zavádzania získali lekárne rovnaký objem celkových zdrojov. V skutočnosti však došlo jej zavedením k poklesu priemerného percenta obchodnej prirážky v lekární za receptové lieky z 21 percent na 16,1 percenta v roku 2008. Toto percento kleslo vlani až na 15,4 percenta.

Obchodné prirážky lekární v EÚ

Za posledných desať rokov prišlo k zahusteniu lekárenskej siete, kedy z 1167 lekární v roku 2004 je 1931 lekární dnes. V tom období prišlo k mnohým zmenám aj v liekovej politike s cieľom znížiť náklady na lieky a na trhu sa objavili mnohé nové generiká. To všetko malo vplyv na aktuálnu finančnú kondíciu lekární, pričom priemerná marža na lekáreň bola v roku 2004 na úrovni 153 000 eur, vlani to bolo 96 000 eur. Podobne ako iné oblasti regulácie liekov, aj obchodné prirážky pre lekárne a distribučné firmy sú zavedené v snahe o kontrolu rastu nákladov. Obchodné prirážky lekární sú regulované vo všetkých krajinách Európskej únie. Okrem Cypru a Malty, kde sa obchodné prirážky aplikujú iba na nehradené lieky, v ostatných krajinách únie sa regulácie aplikujú na lieky hradené z verejných zdrojov. Niektoré krajiny regulujú prirážky rovnako pre celý trh, napríklad Estónsko, Grécko, Španielsko či Lotyšsko. Iné majú rozdielny prístup pre hradené a nehradené lieky, napríklad Rakúsko, Belgicko.

Obchodné prirážky lekární v únii sa stanovujú jedným z troch spôsobov, respektívne ich kombináciou, a to ako degresívne, percentuálne, teda fixné percento z ceny lieku a ako platba za výdaj. Väčšina krajín používa pri odmeňovaní lekární degresívne marže, podobne ako u nás. Regulácia cien a obchodných prirážok je pritom rôzna a líši sa podľa typu sortimentu a úhrady zo zdravotného poistenia.

Individuálne pripravované lieky

Lieky nehradené zo zdravotného poistenia, či už predpísané na recept alebo voľno predajné nemajú určenú maximálnu obchodnú prirážku. ANi ich ceny nie sú regulované, podobne ani ceny doplnkového sortimentu. Dôležitým typom sortimentu lekární sú tiež  individuálne pripravované lieky (IPL). Ich ceny stanovuje ministerstvo zdravotníctva ako takzvanú taxa laborum. Výška cien za taxa laborum sa od roku 2004 približne zdvojnásobila, rovnako samotná spotreba IPL sa v počte balení od roku 2005 do roku 2013 viac ako zdvojnásobila. Narástli aj náklady, a to o viac ako 4,7-násobne.

Regulačné poplatky v Česku zrušia

Výsledná cena liekov závisí aj od výšky DPH. V roku 2004 mali lieky DPH na úrovni 19 percent ako všetky ostatné tovary. Od januára 2007 sa DPH na lieky znížila na 10 percent a majú ju až doteraz. Rovnaké percento DPH bude zavedené v Česku od januára 2015, pričom doteraz bolo na úrovni 15 percent. Samostatným príjmom lekárne sú poplatky pacientov za recept vo výške 0,17 eur. Na Slovensku zavedené v roku 2003. Pri predpokladanom priemernom počte dva lieky na recept, predstavuje táto suma asi 0,7 mil. eur za všetky recepty a priemerne menej ako 0,4 percent marže lekárne.

V Česku prichádza opäť k zmene, keď budú regulačné poplatky v lekárňach od januára 2015 zrušené. Doteraz boli na úrovni 30 Kč za recept. O kompenzácii straty lekárnikov za poplatky sa aktuálne horlivo diskutuje, zdá sa však, že bude kompenzovaná len čiastočne. Nevyberanie regulačných poplatkov totiž mnohé lekárne poskytovali ako benefit pre zákazníkov, teraz tieto praktiky poslúžili ministerstvu ako argument pre zrušenie poplatkov ako aj ich len čiastočnú kompenzáciu.

Významný podiel príjmu lekární predstavuje v niektorých krajinách pevne stanovená platba za výdaj (dispense fee), najmä v Belgicku, Dánsku, Írsku, Holandsku a Veľkej Británii. Vo väčšine z nich (okrem Veľkej Británie) ide o doplnkový zdroj príjmov k marži. Slovensko je výnimkou. Platba za výdaj je naviazaná na službu výdaja, platba za výdaj sa vzťahuje na každý vydaný liek. Pri jednej službe môže byť pritom vydaných viacero liekov. Poznáme i krajiny, ktoré určujú spoločnú prirážku pre distribútora a lekáreň. V EÚ sú obchodné prirážky stanovené ako maximálne. Spravidla sú plne využívané.


Rozhovor

PharmDr. Jana Matušková je farmaceutka s 29-ročnou praxou vo verejných lekárňach a lekárenských sieťach v Českej republike a lektorka dispenzačnej práce, riadenia kľúčových procesov v lekárňach ako je odbornosť, právna zodpovednosť, ekonomika, marketing a efektívna komunikácia. Vyštudovala Farmaceutickú fakultu UK v Hradci Králové s vyznamenaním v odbore klinická farmácia, je atestovaná v odbore lekárenstvo.

Budúcnosť lekární: Od predávania k pomáhaniu

Mnohé lekárne na Slovensku neprosperujú. Lekárnici spomínajú na časy dávno minulé, kedy regulácia garantovala vzdialenosť medzi lekárňami a počet obyvateľov v spádovej oblasti, lekárne patriace lekárnikom a tlak na znižovaniu marží a cien liekov nebol natoľko výrazný. Lekárenský trh sa vyvíja, a jeho posun k vysoko konkurenčnému a využívajúcemu marketingové techniky je zdá sa nezvratný. Ak chcú lekárnici prežiť, je potrebný posun aj v ich myslení, vedení lekární a ponuke služieb. S PharmDr. Janou Matuškovou sme hovorili o tom, ako prežiť na dnešnom lekárenskom trhu.

Pôsobíte ako lektorka dispenzačnej práce a riadenia kľúčových procesov v lekárňach. Čo to znamená?

Keď vysvetľujem, čo je cieľom mojej práce, väčšinou používam tieto slová. Učím lekárne ako prejsť „od predávania k pomáhaniu, od krabičky k pacientovi, od predajne k lekárni“. Toto je v skratke filozofia, na ktorej staviam. Verím totiž, že ekonomická a odborná stránka lekárne sú veľmi úzko previazané. A nie iba verím, viem ju i zmerať a s mojimi klientmi to aj robím. Mojim cieľom je školiť odbornosť, ktorá zároveň vedie lekárne k lepším ziskom.

Asi tretina lekární u nás je v červených číslach, prečo?

Financie prinášajú do lekární najmä recepty. Dnes pripadá na jednu lekáreň podstatne menej receptov ako kedysi, zároveň majú recepty i nižšiu finančnú hodnotu ako kedysi. V roku 2000 bolo totiž na Slovensku asi tisíc lekární, dnes ich je skoro dve tisíc, trh si teda pred rokmi delilo podstatne menej subjektov. V posledných rokoch zároveň prišlo k výraznému znižovaniu cien liekov, čo súvisí okrem iného aj s príchodom generík s výrazne nižšou cenou.

Čo môžu samostatné lekárne dnes urobiť aby sa im podarilo na prehustenom lekárenskom trhu prežiť?

Sú lekárne, ktorých bilancia je natoľko zlá, že im viem poradiť len jediné. Zavrieť, a to čím skôr. Niekedy iná cesta nie je. Sú však i lekárne, ktorým sa pomôcť dá. Týmto radím zamerať sa na posilnenie odbornosti a marketingu. Cieľom je poskytnúť odbornú a komplexnú lekárenskú starostlivosť, a zároveň predať viac.

Ako to vyzerá v praxi?

Keďže chcete ako lekáreň prilákať klienta, dáte mu zľavu z doplatku za liek na recept, fajn. Na túto zľavu z doplatku si ale musíte vedieť nejako zarobiť. Predstavte si napríklad, že do lekárne príde mamička a potrebuje lieky na horúčku svojho malého dieťaťa. Odporučím jej sirup s obsahom antipyretika. Zároveň ponúknem i čipky pre prípad, že dieťa nespolupracuje, teda je ospalé alebo slabé. Ďalej sa pýtam, či má doma vhodný čaj a glukózu, pretože dieťa potrebuje v chorobe prijímať tekutiny a energiu. Ďalej sa pýtam na teplomer, ak ho doma nemajú, odporúčam kúpiť. Toto je jeden príklad komplexnej lekárenskej starostlivosti, takto vyzerá služba, ktorú má lekáreň poskytnúť.

Nielen podať a predať krabičku podľa priania pacienta, ale aj zisťovať, starať sa, odporúčať, jednoducho pomáhať.

Čo ešte odporúčate?

V praxi sa však často stane, že lekáreň vydá len antipyretikum, teda liek na zníženie horúčky, bez ďalších odborných opatrení. Ja osobne odporúčam zameriavať sa na komplexné prístupy, teda aj na podpornú liečbu a režimové opatrenia. Pacientovi to prináša účinnejšiu liečbu. Zároveň lekárni táto služba poskytuje priestor pre extra predaj, takzvaný cross-selling, vďaka ktorému môžu lekárne kompenzovať napríklad zľavu z doplatku. A spokojný je klient aj lekárnik. Pred piatimi rokmi sme v Česku podobným spôsobom, teda s využitím takzvaného komplexného prístupu, či povedzme odborného cross-selling, prvýkrát skúšali zmeniť spôsob výdaja v jednom reťazci lekární. Čo nám to vtedy prinieslo asi najlepšie popísala jedna mladá farmaceutická laborantka, ktorá sa tohto projektu zúčastnila – “Najprv som si myslela, že cross-selling je len o peniazoch a o tom, ako si na úkor pacienta zvýšiť obrat. Farmaceutickú laborantka som už desať rokov, ale odborný cross-selling robím ešte len pol roka. Za tých šesť mesiacov mi prišlo za moju prácu poďakovať viac pacientov než za celých desať rokov predtým.”

 

článok bol publikovaný v Zdravotníckych novinách

Štvrťročník o liekovej politike

Pharma Outlook

Sprievodca pôrodnicami

Sprievodca pôrodnicami

rodinka.sk & HPI

Prihláste sa na odber newslettera

Ak sa chcete prihlásiť k odberu newsletteru, zadajte svoju e-mailovú adresu do poľa pod týmto textom a stlačte tlačidlo.

Slovenská aliancia pre chronické ochorenia