Odvodový bonus v kontexte reformy verejného zdravotného poistenia

nedeľa, 21. december 2014, 14:18

Komentár Petra Pažitného k návrhu odvodového bonusu od Richarda Sulíka

Súčasný model verejného zdravotného poistenia, založený na odvodoch nie je finančne udržateľný. Podľa MF SR[1] budú príjmy zdravotného poistenia od ekonomicky aktívneho obyvateľstva z dlhodobého hľadiska (medzi rokmi 2014 až 2060) klesať z 3,7% na 3,6% HDP. Ostatné príjmy (platba štátu za ekonomicky neaktívnych poistencov a priame platby obyvateľstva) budú konštanté na úrovni 2,7% HDP.

Celkovo sa tak príjmy pre zdravotníctvo budú pohybovať od 6,4 % HDP k 6,3 % HDP. Na druhej strane výdavky budú rásť zo 6,4% na 9,2% HDP. Nožnice medzi príjmami a výdavkami sa tak výrazne otvoria (Tabuľka 1).

 

Tabuľka 1: Vplyv demografických zmien na príjmy a výdavky verejnej správy  (% HDP) – základný scenár 2014 

2014

2015

2016

2017

2020

2030

2040

2050

2060

A. Príjmy pre zdravotníctvo

6,4

6,4

6,4

6,3

6,3

6,3

6,3

6,3

6,3

 – zdravotné poistenie

3,7

3,7

3,7

3,6

3,6

3,6

3,6

3,6

3,6

– ostatné príjmy

2,7

2,7

2,7

2,7

2,7

2,7

2,7

2,7

2,7

B. Výdavky na zdravotnú starostlivosť

6,4

6,5

6,5

6,6

6,8

7,5

8,2

8,9

9,2

Zdroj: MF SR, EK

 

Podľa Karola Morvaya existujú dva limitujúce faktory, prečo odvody nedokážu zabezpečiť finančnú udržateľnosť zdravotníctva[2]:

  • Nízka mzdová kvóta (iba 38 %). Slovensko s mzdovou kvótou okolo 0,38 má výrazne nižší podiel miezd na HDP ako iné vyspelé ekonomiky. Hodnoty mzdovej kvóty sa pre väčšinu krajín umiestňujú v intervale 0,42 až 0,59; čo znamená, že 42 % až 59 % vytvorenej hrubej pridanej hodnoty predstavujú odmeny zamestnancov. Systém zdravotného poistenia bol (a aj je) pritom závislý hlavne od objemu miezd.
  • Vysoký prah rastu zamestnanosti (až 4,2 % HDP). Ide o kritickú hodnotu rastu reálnej hrubej pridanej hodnoty, nad ktorou sa zvyšuje zamestnanosť. Pre rast zamestnanosti v SR sa v priemere musel dosahovať rast reálnej hrubej pridanej hodnoty až na úrovni 4,2 %, kým pre iné krajiny bol postačujúci rast aj na úrovni 0,9 % (Nemecko), či 1,2 % (Rakúsko).

V tomto makroekonomickom kontexte teda odvodový bonus nepredstavuje riešenie problému finančnej udržateľnosti zdravotníctva a rozhodne ho nemôžeme vnímať ako nástroj, ktorý zásadne rieši príjmovú stránku financovania zdravotníctva. Tým môže byť podľa Mária Pourovej napríklad zavedenia nominálneho poistného, podobne ako v Holandsku.[3] Na rozdiel od odvodov, nominálne poistné nie je závislé na objeme miezd v ekonomike, ani na vývoji zamestnanosti a nie je závislé ani od politického rozhodnutia ohľadom výšky platby za poistencov štátu.

Odvodový bonus však vnímam ako nástroj nastolenia väčšej spravodlivosti v nastavení súčasných odvodov. Podporujem preto tieto princípy odvodového bonusu:

1.    Odvody za zamestnanca platí iba zamestnanec z celkovej ceny práce

2.    Zjednotenie vymeriavacích základov pre dane, zdravotné a sociálne poistenie

3.    Zjednotenie horných stropov odvodov pre sociálne a zdravotné poistenie

4.    Zavedenie ročného zúčtovania v sociálnom poistení po vzore zdravotného poistenia



[1] MF SR: Návrh rozpočtu verejnej správy 2015 – 2017, príloha 5 (Implicitné záväzky), str. 4

[2] Morvay K.: Makroekonomické determinanty tvorby zdrojov v zdravotníctve, in: Pažitný a kol.: Modernizácia slovenských nemocníc, Základné rámce zdravotnej politiky 2014 – 2016, str. 18 – 20

[3] Pourová, M a Pažitný,P :Nominálne poistné, HPI, 2011

Štvrťročník o liekovej politike

Pharma Outlook

Sprievodca pôrodnicami

Sprievodca pôrodnicami

rodinka.sk & HPI

Prihláste sa na odber newslettera

Ak sa chcete prihlásiť k odberu newsletteru, zadajte svoju e-mailovú adresu do poľa pod týmto textom a stlačte tlačidlo.

Slovenská aliancia pre chronické ochorenia