PPP nemocnica: sen či realita?

Po pol roku mala verejnosť opäť možnosť sa zúčastniť diskusie o novej univerzitnej PPP nemocnici v Bratislave. V apríli ju organizovala bratislavská župa, teraz v novembri tretí sektor.

Je zaujímavé, že podobnú diskusiu neorganizuje ten, kto celý projekt riadi – teda ministerstvo zdravotníctva. Obrovské množstvo nezodpovedaných otázok totiž mieri práve k manažérom tohto projektu.

A tí pozvanie na verejnú diskusiu neprijali.

Marian Faktor z KDH označil zvolené riešenie na financovanie výstavby novej nemocnice – PPP projekt – za nevhodné. Náklady výstavby tvoria len zlomok zo 6,4 mld. eur, ktoré má projekt stáť počas 30 rokov.

Podľa Faktora sú dva lepšie spôsoby, ako sa dopracovať k novej nemocnici. Nemocnicu môže postaviť štát – dnes si vie požičať peniaze za negatívne úroky. Aj keď vezmeme do úvahy neefektívnosť štátnych investičných projektov, môže to byť stále výhodnejšie než PPP. Druhá možnosť: štát vytvorí transparentné prostredie (o.i. eHealth, DRG, a pod.), aby sa výstavba takejto nemocnice oplatila súkromnému investorovi bez požadovania štátnej dotácie (platba za dostupnosť).

Viliam Novotný (Šanca) je presvedčený, že tender na novú nemocnicu je zbabraný a najlepšie je ho okamžite zastaviť a začať odznova. Ministerstvo v ňom podľa neho pokračuje len preto, aby naďalej mohli poradcovia fakturovať svoje služby v kontrakte za 2,2 milióna eur.

Pre Valéra Potičného (SDKÚ-DS) z bratislavskej župy je najväčším problémom, že táto nemocnica nebola nikdy odkomunikovaná s odbornou verejnosťou, akademickou obcou.

Výber miesta výstavby na Patrónke označil Potičný za tragický. Univerzitná nemocnica by mala spĺňať päť parametrov: mala by mať dostatok lôžok, priestor pre klinické pracoviská, kampus, vedecké pracoviská a potenciál rozvoja. Štyri z nich nie sú v prípade Patrónky naplnené. Rozloha pozemku na Patrónke je asi polovičná oproti Rázsochám, kde sa s výstavbou nemocnice počíta aj v územnom pláne.

Pacientov v prípade novej nemocnice zaujímajú celkom praktické veci, ako napríklad: bude sa tam dať zaparkovať? pýtala sa Katarína Kafková z Asociácie na ochranu práv pacientov.

Dekan LF UK prof. Juraj Šteňo sa obáva kompromitácie kvality výučby, hoci pripúšťa, že s nimi konečne niekto z projektového tímu komunikuje. Upozornil, že univerzitná nemocnica sa stane univerzitnou až po podpísaní zmluvy s univerzitou. A lekárska fakulta nebude súhlasiť s takou zmluvou, ktorá nezabezpečí dostatočnú výučbovú základňu pre študentov. Kapacita novej, PPP nemocnice, je polovičná oproti nemocniciam, ktoré má nahradiť (Mickiewiczova, Kramáre, Ružinov). Tým sa v pomere počtu študentov na lôžko v porovnaní napr. s Prahou výrazne prepadneme.

Tu som (Tomáš Szalay, HPI) poznamenal, že je potrebné hľadať nové spôsoby poskytovania praktickej výučby medikov a neobmedzovať sa len na kapacity a možnosti univerzitnej nemocnice. Väčšina zdravotnej starostlivosti je dnes poskytovaná mimo múrov univerzitných nemocníc – vo všeobecných i špecializovaných nemocniciach, v ambulanciách. K špecifikám takejto práce sa však študent pri dnešnom spôsobe výučby dostane len zriedka.

Diskusiu moderoval publicista Michal Havran. Jeho hlavnou otázkou bolo: je univerzitná PPP nemocnica len sen alebo reálny projekt? Na základe množstva pochybností a rizík, ktoré boli v diskusii pomenované, sa prikláňam k prvej možnosti.

Na novú univerzitnú nemocnicu si ešte počkáme.

článok bol publikovaný v Zdravotníckych novinách