—
Nútená transformácia nemocníc na neziskovky á la Rath je mimoriadne nebezpečná z dvoch dôvodov. Po prvé, preferuje jednu právnu formu pred druhou, čím dochádza k neoprávnenej diskriminácii len na základe právnej formy. Po druhé, zachováva štát (a politické strany) ako kľúčového hráča pri obsadzovaní manažmentov v sektore nemocníc.
Tento Rathov návrh je plne v kontexte s jeho vyjadrením pre rádiožurnál Slovenského rozhlasu, že za veľmi problematickú považuje privatizáciu zdravotných poisťovní, prípadne masívnu privatizáciu lôžkových zdravotníckych zariadení.
Neviem ako tomu je v Čechách, ale na Slovensku štát svoj vplyv v zdravotníctve dlhodobo zneužíval a do riadiacich pozícií často namiesto odborných nominácií preferoval nominácie politické. A keďže politické nominácie sú vždy len na krátky časový úsek, pričom štát ako vlastník nemá jasnú dlhodobú víziu, tak takíto nominanti uprednostňujú krátkodobý osoh pred dlhodobými cieľmi organizácie.
Štát zároveň nezodpovedným štátnym manažérom dlhodobo a účelovo vytváral „barličky“ v podobe mäkkých rozpočtových obmedzení. Medzi tie patrí nesystémové oddlžovanie, podivné účtovníctvo, odpúšťanie dlhov, neexistencia nezávislého finančného auditu, či ochrana pred exekúciami. V takýchto „mäkkých“ podmienkach sa z ekonomického hľadiska rodia neefektívne rozhodnutia, často podporené korupčným prostredím.
Zároveň si štát dlhodobo neplnil úlohu dobrého a zodpovedného vlastníka, lebo umožňoval úpadok svojich aktív (cez rast vnútorného a vonkajšieho dlhu) ako v zdravotných poisťovniach, tak aj v nemocniciach. Preto na posudzovanie efektívnosti zdravotníctva nie je rozhodujúci len objem zdrojov v zdravotníctve, ale úroveň a kvalita manažmentu v jednotlivých nemocniciach a zdravotných poisťovniach. Tá sa rodí jedine pri rešpektovaní princípov corporate governance a dobrovoľnej oddanosti predstavenstva, dozornej rady a účtovnej firmy k týmto princípom. Tie sú kriticky dôležité pre úspešné fungovaniu moderných organizácií a integrity trhového mechanizmu, avšak žiadny zákon ani regulácia sama o sebe nemôže byť ich náhradou.
Na rozdiel od štátu, súkromný vlastník netoleruje pokles hodnoty majetku, preferuje spokojnosť klienta, efektívne riadenie a dlhodobú udržateľnosť firmy. Zamestnáva profesionálny manažment, jeho investičné rozhodnutia sú premyslené a sledujú stanovenú dlhodobú vízia – tá motivuje nielen top manažment, ale aj zamestnancov.
Jedným z veľkých úspechov slovenskej reformy zdravotníctva je transformácia zdravotných poisťovní a poskytovateľov na akciové spoločnosti. Samozrejme ako dedičstvo predchádzajúcich ministrov v systéme existujú aj iné právne formy, ale za to ich na Slovensku nikto nediskvalifikuje od platieb zo zdravotných poisťovní! Navyše, v januári 2006 pre všetkých bez rozdielu v právnej forme začali platiť tvrdé rozpočtové obmedzenia, skončilo oddlžovanie, zanikla ochrana pred exekúciami a pripadla im povinnosť nezávislého finančného auditu.
Zodpovednosť štátu nespočíva vo vlastnení zdravotných poisťovní a poskytovateľov, ale vo vytváraní motivačného prostredia pre zlepšovanie zdravotného stavu populácie a stanovovaní jasných pravidiel hry ako pre zdravotné poisťovne, tak aj pre poskytovateľov a dozerať na ich dodržiavanie – na Slovensku plní túto úlohu nezávislý regulátor – Úrad pre dohľad.
Nesúhlasím s diskriminačným návrhom pána Ratha. Naopak, za nešťastie považujem to, ak štát (či už na Slovensku alebo v Čechách) bude zdravotnú politiku v budúcnosti tvoriť cez nerovnaké podmienky medzi nemocnicami, bude mať možnosť politicky obsadzovať manažmenty nemocníc a kritériom pre jeho rozhodnutia o desiatkach miliárd korún nebude efektívnosť finančných prostriedkov, kvalita zdravotnej starostlivosti a spokojnosť pacienta, ale záujmy politických strán a ich nominantov.