Ľavica a poplatky v zdravotníctve

Maďarsko

Standard & Poor’s predpovedá, že deficit maďarského štátneho rozpočtu dosiahne tento rok 11 % z HDP (maastrichtské kritériá na prijatie eura vyžadujú deficit pod 3 % HDP). Verejné financie sú po rokoch plytvania a odkladania reforiem v dezolátnom stave. Kabinet socialistického premiéra Gyurcsányho je postavený do nezávideniahodnej situácie: nastáva čas splatiť účet za život na dlh, pod ktorý sa ľavica sama v posledných rokoch podpísala. Medzi záchranné kroky maďarskej vlády aj zavedenie poplatkov v zdravotníctve. Netají sa pritom, že inšpiráciu vidí na Slovensku, kde sa však – taktiež ľavicovým premiérom vedená vláda – netají zámerom tieto poplatky naopak zrušiť.

U praktického lekára by mal maďarský pacient zaplatiť 300 forintov (cca 40 Sk) za návštevu, u špecialistu 500 forintov (cca 66 Sk) a za každý deň strávený v nemocnici taktiež 500 forintov.

Dopady zavedenia poplatkov možno odhadnúť (podľa dát Health at Glance – OECD indicators 2005) nasledovne:

Pri priemernom ročnom počte návštev u lekára 12,2 per capita a takmer desiatich miliónoch obyvateľov (9,98 milióna odhad k júlu 2006) vychádza celkový počet kontaktov 122 miliónov. Keďže počet návštev nie je v dátach OECD štrukturovaný na všeobecnú a špecializovanú starostlivosť, pri odhade výnosu z poplatkov v ambulantnej sfére sme použili model rovnakého počtu návštev vo VAS i ŠAS. Výsledok je 48,8 miliardy forintov.

Počet hospitalizácií (253 na 1000 obyvateľov) pri priemernej dĺžke hospitalizácie 6,9 dňa znamená celkovo 17,4 milióna hospitalizačných dní a odhadovaný výnos z poplatkov 8,5 miliardy forintov.

Maximálny možný výnos zo spoluúčasti poistencov sa dá tak odhadnúť na 57 miliárd forintov (ceteris paribus). V skutočnosti bude výnos nižší, pretože:

• výška poplatkov je zatiaľ len v štádiu návrhov a „pokusných balónikov“ a zrejme sa už nebude upravovať smerom nahor, skôr naopak,
• platby za služby budú mať i legislatívne zakotvené výnimky podobné slovenskému modelu, ktoré oslobodia niektoré skupiny obyvateľov od tejto povinnosti
• poplatky slúžia ako regulátor spotreby, dá sa podľa slovenských skúseností predpokladať pokles návštev u praktických lekárov a skrátenie priemernej doby hospitalizácie.

Aké dopady bude mať zrušenie poplatkov na Slovensku?

Jedným z hlavných programových cieľov novej vlády v zdravotníctve má byť podľa viacerých vyhlásení politikov zrušenie poplatkov v zdravotníctve, ktoré boli zavedené ako stabilizačné opatrenia v rámci reformy zdravotníctva v roku 2003. Ide o 20 Sk za návštevu ambulancie, 50 Sk za lôžkodeň v nemocnici. Zostať majú poplatky za pohotovosť (60 Sk), za pobyt v kúpeľoch (150 – 220 Sk za lôžkodeň), za dopravu (2 Sk/km) a za recept (5 Sk namiesto doterajších 20 Sk).

Samotné zrušenie resp. zníženie platieb za služby súvisiace so zdravotnou starostlivosťou prinesie okamžitý výpadok príjmov poskytovateľov (a v prípade platby za recept aj zdravotných poisťovní) vo výške približne 2,5 mld Sk.

Sekundárnym efektom zrušenia poplatkov je zrušenie bariéry pre nadbytočný dopyt po zdravotnej starostlivosti. To spôsobí nárast výdavkov na lieky a ŠZM. Ak predpokladáme, že 95 % návštev v ambulancii končí predpísaním lieku a podľa výsledkov dopadových štúdií vieme, že poplatky znížili počet návštev v ambulanciách o cca 10 %, tak zrušenie poplatkov spôsobí rast počtu návštev a následne rast výdavkov na lieky. Pri minimalistickom variante (dopyt sa nevráti na pôvodnú hladinu, ale len na polovičnú) môžeme očakávať dodatočný rast výdavkov na lieky minimálne o 3 až 5 % (cca 0,75 až 1,25 mld Sk). Spolu teda bude samotné zrušenie poplatkov stáť okolo 3,5 mld Sk.

HPI považuje zrušenie poplatkov za nesprávny krok. Obnoví sa tým zneužívanie systému, pričom rast nákladov bude tlačiť na zvyšovanie odvodového a daňového zaťaženia. Zároveň to bude znamenať opätovné šírenie mýtu, že „bezplatne“ znamená vlastne „zadarmo“.