Dlh rastie len v štátnych nemocniciach

„Ak odrátame to, čo sa vynaložilo na platy, tak možno s prekvapením zistíme, že dlh nám vôbec nerastie, okrem dlhu, čo nám vytvárajú platy,“ uviedol po rokovaní vlády minister zdravotníctva Ivan Valentovič. Ako podľa agentúry SITA pokračoval, na platy a odvody sa oproti roku 2005 dalo viac o 3,55 mld. Sk. „V tejto položke je najväčšia zadlženosť zdravotníckych zariadení,“ upozornil. Do septembra tohto roka by podľa Valentoviča malo ministerstvo zdravotníctva spolu s rezortom financií pripraviť koncepciu ďalšieho nezadlžovania zdravotníckych zariadení. „Ak to berieme z pohľadu toho, či radšej zadlžovať zdravotnícke zariadenia alebo nedať platy, tak ja som za to, aby sme zaplatili zdravotnícky personál,“ uviedol. V súvislosti so zadlžovaním v iných položkách by zdravotníctvu podľa Valentoviča mohli výrazne pomôcť finančné prostriedky z eurofondov. „K dispozícií okrem toho budú aj peniaze z predaja prebytočného majetku,“ dodal.

Najväčšiu časť pritom tvoril dlh zdravotníckych zariadení v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR. K 31. decembru uplynulého roka predstavoval 5,842 mld. Sk a medziročne sa zvýšil o 1,407 mld. Sk. Zdravotnícke zariadenia transformované na akciové spoločnosti si podľa materiálu plnia svoje záväzky v lehote splatnosti. Ich dlh bol ku koncu decembra minulého roka 6 mil. Sk a medziročne sa znížil o 8 mil. Sk. Zadlženosť zariadení v pôsobnosti ministerstva ovplyvňuje podľa materiálu nárast miezd, nárast cien energií a pohonných hmôt, ako aj zlý technický stav budov, v ktorých zdravotnícke zariadenia sídlia. „Ide o koncové zariadenia, ktoré poskytujú ústavnú zdravotnú starostlivosť s prevahou finančne náročných výkonov, ktoré neboli adekvátne hradené zdravotnými poisťovňami,“ tvrdí ďalej vo svojej správe ministerstvo. Najzadlženejším zdravotníckym zariadením bola podľa materiálu ministerstva Fakultná nemocnica s poliklinikou Bratislava, nasledovali ju fakultné nemocnice v Banskej Bystrici a Košiciach. Naopak najlepšie hospodárenie vykazovali Fakultná nemocnica s poliklinikou v Nových Zámkoch, Národný onkologický ústav v Bratislave a Národné rehabilitačné centrum v Kováčovej.

Väčšinu, asi 55 %, z celkového dlhu zdravotníckych zariadení v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva tvorí dlh zariadení voči dodávateľom liekov. Dlh voči Sociálnej poisťovni tvorí z celkového dlhu 15 % a ku koncu vlaňajšieho roku dosiahol 875 mil. Sk.

Pri zdravotníckych zariadeniach delimitovaných na obce a VÚC, alebo transformovaných na neziskové organizácie sa dlh sledoval od obdobia delimitácie, respektíve transformácie. Jeho výška ku koncu roka 2007 dosiahla 2,154 mld. Sk. V rovnakom období predminulého roku bol dlh vyšší o 121 mil. Sk. Až 82 % dlhu vytvorili zariadenia pod samosprávou VÚC a podobne ako pri zdravotníckych zariadeniach v pôsobnosti MZ aj tu sú najväčšou položkou dlžnej sumy platby dodávateľom liekov. Dlh zdravotných poisťovní bol k 31. decembru uplynulého roku 71,6 mil. Sk. V porovnaní so stavom v predchádzajúcom roku klesol o 25 mil. Sk.