Správa o stave verejného zdravotníctva

Správa sa úzkostlivo drží deskriptívneho tónu a vyhýba sa akýmkoľvek analýzam, skúmaniu trendov a záverom. Konštatuje rast incidencie duševných porúch, diabetu, astmy, chronickej obštrukčnej choroby pľúc, ale bez snahy o identifikáciu príčin. Hrubé ukazovatele vybraných rizikových faktorov zdravia (alkohol, tabak) neposkytujú vysvetlenie, prečo sa výskyt týchto chorôb za uplynulé desaťročie zvýšil o 50 až 100 percent. Je len ťažko možné očakávať dobré rozhodnutia regulátora – napr. o minimálnej sieti poskytovateľov alebo o národných programoch – keď nie sú k dispozícii hodnoverné a aktuálne dáta a ich dôkladná analýza.

Správa o zdravotnom stave obyvateľstva za roky 2006 – 2008 je sklamaním. Bola napísaná neprofesionálne, ako povinná formalita a nie dôležitý dokument pre zdravotnú politiku. Nasledujúce riadky sa venujú niekoľkým okruhom Správy, ktoré predstavujú vážne výzvy pre slovenské zdravotníctvo a zanechávajú v čitateľovi veľa nezodpovedaných otázok.

Demografia

Správa konštatuje, že stredná dĺžka života na Slovensku v priemere rastie a že v tomto ukazovateli sú zásadné medziregionálne rozdiely. Ak sledujeme vývoj tohto ukazovateľa v jednotlivých regiónoch, zistíme, že rast strednej dĺžky života nie je plošný. Sú regióny, kde došlo za posledných 8 rokov k stagnácii až poklesu. Prečo je to práve v Kežmarku, Poltári, Revúcej? A naopak, prečo v Detve, Krupine, Senci či Stropkove došlo k zlepšeniu tohto indikátora za ten istý čas o 2,5 roka?

Hoci medzi strednou dĺžkou života a mierou nezamestnanosti jestvuje istý vzťah (koeficient korelácie v roku 2008 -0,65 u mužov a -0,59 u žien), zmena v miere nezamestnanosti nemala bezprostredný vplyv na zmenu strednej dĺžky života. Kým sa nezamestnanosť vo väčšine okresov znížila za 8 rokov postupne až o 50-70 %, vzorec tejto zmeny nezodpovedá (ani s časovým odstupom) zmenám v strednej dĺžke života. Indikátor sa tiež vyvíja odlišne u mužov a u žien. Výsledky nekorelujú ani s hodnotením kvality nemocníc (tieto dáta sú však dostupné len za posledné dva roky), ani s ich dostupnosťou.

Čo je teda príčinou, že stredná dĺžka života síce v priemere rastie, ale bez toho, aby sa zmenšovalo zaostávanie za krajinami západnej Európy? Prečo žijú muži z Čadce v priemere o sedem rokov kratšie než Bratislavčania? A ženy z Rimavskej Soboty o 3,5 roka kratšie než Trenčanky?

Mapa 1: Stredná dĺžka života, muži, 2008 (priemer za 5 rokov)

Zdroj: HPI z dát Štatistického úradu Slovenskej republiky, 2009

Mapa 2: Stredná dĺžka života, ženy, 2008 (priemer za 5 rokov)

Zdroj: HPI z dát Štatistického úradu Slovenskej republiky, 2009

Mapa 3: Zmena v strednej dĺžke života 2001 až 2008, muži

Zdroj: HPI z dát Štatistického úradu Slovenskej republiky, 2009

Mapa 4: Zmena v strednej dĺžke života 2001 až 2008, ženy

Zdroj: HPI z dát Štatistického úradu Slovenskej republiky, 2009

Diabetes mellitus

Incidencia diabetes mellitus vzrástla v rokoch 1997 až 2007 o 50 % (Graf 1). K výraznejšiemu nárastu počtu chorých dochádza od roku 2006, a to v priemere o 10 % ročne. Hoci je teda zrejmé, že ide o zásadný zdravotný problém, vedúci o.i. k zdravotným komplikáciám a nárastu výdavkov na zdravotnú starostlivosť, Správa neuvádza aktuálnejšie dáta než tie z roku 2007. Aké príčiny spôsobujú tento rast? Akými stratégiami chceme predchádzať šíreniu tohto civilizačného ochorenia?

Graf 1: Vývoj počtu liečených na diabetes mellitus na 100 000 obyvateľov SR (1997 – 2007)

Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií, 2008

Chronická obštrukčná choroba pľúc a bronchiálna astma

Obe ochorenia zaznamenávajú strmý nárast: medzi rokmi 2000 až 2008 sa počet dispenzarizovaných pacientov zvýšil o viac než 100 % (Grafy 2 a 3). Prečo?

Graf 2: Vývoj incidencie chronickej obštrukčnej choroby pľúc v SR (2000 – 2008)

Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií, 2009

Graf 3: Vývoj incidencie bronchiálnej astmy v SR (2000 – 2008)

Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií, 2009

Onkologické ochorenia

Náklady na onkologické lieky zaznamenávajú v uplynulých rokoch obrovský nárast. Podiel antineoplastík a imunomodulačných látok (L skupina ATC) na nákladoch na lieky vzrástol z necelých 5 % v roku 2001 na 14 % v roku 2008. Ide dlhodobo o najdynamickejšie rastúcu skupinu liekov. Významnou mierou sa pod tento rast podpisujú inovatívne lieky. Až 30 percent nákladov (2008) na inovatívne lieky smeruje práve do tohto segmentu.

Výdavky na onkologickú starostlivosť predstavujú stále vážnejšiu výzvu pre zdravotné poisťovne, ktoré musia tejto skutočnosti podriadiť priority svojej nákupnej politiky. Poznanie zdravotného stavu a zmapovanie zdravotných potrieb obyvateľstva predstavuje nevyhnutný predpoklad efektívneho onkologického programu.

Žiaľ, Správa sa tejto skutočnosti vôbec nevenuje. Konštatuje čísla o hrubej miere úmrtnosti na nádorové ochorenia, čo je z pohľadu výpovednej schopnosti irelevantný údaj. Vykazovaniu príčin smrti chýba metodické riadenie, kontrola a vymáhanie, preto sú tieto dáta skreslené a na tvorbu zdravotnej politiky nevhodné.

Incidencia je v tomto prípade podstatne spoľahlivejším údajom. Avšak Správa, ktorá má v záhlaví roky 2006 až 2008, konštatuje len posledne dostupné čísla o incidencii – z roku 2005…

Čo sa deje v onkológii? Na základe akých dát sa prijímajú rozhodnutia regulátora, zdravotných poisťovní či zdravotníckych zariadení?

Duševné zdravie

Správa obsahuje staré údaje, hoci Národné centrum zdravotníckych informácií má na svojom webe od júla zverejnenú publikáciu Psychiatrická starostlivosť v SR 2008. Vývoj incidencie duševných chorôb zaznamenáva kontinuálny rast (Graf 4). V roku 2006 sa medziročný nárast výrazne zrýchlil (o 35 %). V rovnakom roku sa zdvojnásobili čísla o počte pacientov v ambulantnej ochrannej liečbe. Aké príčiny stoja za týmto vývojom? Je v tejto situácii správne rušenie psychiatrických lôžok (spomeňme si na snahu ministra Valentoviča zrušiť vyše 1 300 psychiatrických lôžok)?

Duševné ochorenia pritom patria podľa samotnej Správy k trom najpočetnejším príčinám invalidizácie (1 300 novopriznaných dôchodkov s poklesom VZČ nad 70 %, 1 500 novopriznaných dôchodkov s poklesom VZČ do 70 %, oba údaje sú za rok 2007).
Plán realizácie úloh Národného programu duševného zdravia na roky 2008 – 2010, ktorý vlani v októbri schválila vláda, na túto výzvu nedáva odpoveď. Žiadna snaha hľadať príčiny a efektívne riešenia: úlohy sa skladajú najmä usporadúvania diskusií na školách a nešpecifikovanej podpory širokodefinovaných projektov na poli duševného zdravia.

Graf 4: Vývoj incidencie duševných porúch správania spolu (2000 – 2008)

Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií, 2009

Na orálne zdravie nezostal priestor

Dokument nezaznamenáva stav orálneho zdravia – autori to odôvodnili tým, že Správa je beztak už príliš dlhá (!). Ak potrebovali miesto, jestvuje pasáž, ktorú mohli bez ujmy na výpovednosti vypustiť. Príloha 1 prináša spracované výsledky o rizikových faktoroch zdravia z Poradenských centier zdravia pri regionálnych úradoch verejného zdravotníctva. Projekt centier má akiste svoj osvetový i medicínsky prínos, ale spracované dáta sú úplne nereprezentatívne. Ich výpovedná schopnosť sa obmedzuje výlučne na skúmanú vzorku, nehovorí nič o zdraví obyvateľstva Slovenskej republiky.

HIV/AIDS

K správe o zdravotnom stave obyvateľstva patrí aj problematika HIV/AIDS. Úrad verejného zdravotníctva predložil materiál o HIV/AIDS aj ako osobitný dokument, ktorý však trpí podobnými problémami, ako Správa. Ide o formálny materiál bez snahy o skutočné riešenie opisovaného problému.

Národný program prevencie HIV/AIDS v Slovenskej republike na roky 2009 – 2012 nadväzuje na rovnomenný program na roky 2004 – 2007. Inšpirácia programom z roku 2004 je zrejmá. Autori použili rovnaké formulácie ako pred piatimi rokmi, niekde len s jemne pozmeneným slovosledom. Rovnako sa nezmenili nástroje, akými sa má program uskutočňovať.

Pritom sa však čosi zásadne zmenilo: výskyt HIV/AIDS. Počet nových prípadov je každým rokom vyšší a prekonáva rekordy od začiatku sledovania v roku 1985 (Graf 5).

Národný program prevencie HIV/AIDS vychádza zo strategického cieľa vytýčeného 26. Valným zhromaždením OSN: do roku 2015 docieliť obrat v šírení pandémie AIDS vo svete. Slovensko k tomuto cieľu zatiaľ príliš neprispieva, namiesto obratu v šírení pandémie sa HIV/AIDS na Slovensku šíri rýchlejšie než kedykoľvek v minulosti. Skutočnosť, že v roku 2008 sme na Slovensku nemali nijaký program prevencie HIV/AIDS je dôkazom ochabnutej pozornosti zodpovedných inštitúcií.

Doterajšie stratégie sú zrejme neúčinné. Besedy, letáky a linky dôvery očividne nestačia zastaviť šírenie infekcie. Napriek tomu sa navrhované nástroje programu nezmenili. Sú to čisto formálne aktivity, ktorých indikátorom úspešnosti je ich vykonanie prípadne počet účastníkov.

Spolu so vzostupom HIV/AIDS výrazne rastie aj incidencia  ďalších pohlavne prenosných ochorení, ako je syfilis (+ 40 % oproti päťročnému priemeru) a kvapavka (+ 82 % oproti päťročnému priemeru).

Graf 5: Vývoj počtu nových prípadov HIV infekcie u občanov Slovenskej republiky (1985 – 2008)

Zdroj: Národné referenčné centrum pre prevenciu HIV/AIDS, 2009

Záver

Správa o zdravotnom stave obyvateľstva je negatívnou vizitkou orgánov verejného zdravotníctva. Neposkytuje relevantné informácie o zdravotnom stave, je neaktuálna, neidentifikuje determinanty zdravia. Bez skúmania príčin rastúcej chorobnosti a bez poznania zdravotných potrieb obyvateľstva je pritom akékoľvek rozhodovanie v zdravotnej politike šoférovaním naslepo.

Národný program prevencie HIV/AIDS obraz o stave verejného zdravotníctva dopĺňa o neschopnosť flexibilne reagovať na zmenené podmienky.

Výstupy Úradu verejného zdravotníctva SR by mali byť varovným signálom pre tvorcov zdravotnej politiky. Nielen pokiaľ ide o výrazný vzostup incidencie finančne náročných ochorení, ale aj z pohľadu schopnosti plniť si úlohy vyplývajúce z jeho kompetencií.