Ministerstvo financií predstavilo Program stability na roky 2011 – 2014

Hlavné ciele programu stability sú:

1. Znížiť deficit verejnej správy pod hranicu 3 % HDP v roku 2013 (Tabuľka 1) a stabilizovať a začať znižovať verejný dlh (Tabuľka 2).

2. Dodržanie plánovaného deficitu vo výške 4,9 % HDP v roku 2011 realizáciou konsolidačných opatrení.

3. Znížiť deficit verejných financií na úroveň 3,8 % HDP v roku 2012.

Zdroj: MF SR, 2011

Zdroj: MF SR, 2011

Ministerstvo financií plánuje konsolidáciu verejných financií vykonať troma typmi opatrení:

1. Stabilizačné (ich jadrom sú úspory vo výdavkovej oblasti a dočasné zvýšenie DPH z 19 % na 20 %).

2. Štrukturálne (ich jadrom je zlepšenie podnikateľského prostredia, reforma odvodo-daňového systému a podpora znalostnej ekonomiky).

3. Zamerané na dlhodobú udržateľnosť (ich jadrom je ozdravenie a privatizácia štátnych podnikov, zmeny v dôchodkovom systéme a zdravotníctve a zlepšenie inštitucionálneho rámca rozpočtovej politiky).

Vysporiadanie sa s návratnou finančnou výpomocou z roku 2009

Predchádzajúca vláda poskytla v decembri 2009 nemocniciam zo štátnych finančných aktív návratnú finančnú výpomoc (NFV) vo výške 130 mil. €, z toho 109 mil. € išlo štátnym nemocniciam.

V januári 2010 sme napísali, že poskytnutie NFV zo štátnych aktív umožňuje deficit verejných financií kamuflovať a že skutočný deficit sa teda započíta do bilancie tej vlády, ktorá prizná, že NFV poskytnuté nemocniciam sú nevymožiteľné a preklasifikuje ich na čistý výdavok, čo sa už podľa ESA95 do deficitu započíta. Takouto technikou oddlženia cez NFV mohla Ficova vláda zachraňovať nemocnice pred voľbami bez toho, aby to musela v rozpočte priznať.

Súčasná vláda správne preklasifikovala návratná finančnú výpomoc (NFV) poskytnutú nemocniciam na nenávratnú finančnú výpomoc (neNFV) a opäť správne ju započítala nie do deficitu roka 2011, ale do deficitu roka 2009, teda do roka, keď bola NFV poskytnutá. Rozdiel vo vnímaní dokumentuje Graf 1. Modrá krivka dlhu je preferovaná MZ SR (a objavuje sa nielen v dokumentoch predchádzajúceho, ale aj súčasného vedenia), pričom správne by mala byť červená krivka dlhu, ktorá do výšky dlhu započítava aj objem poskytnutej návratnej finančnej výpomoci v roku 2009. Preto je pohľad MF SR, započítať poskytnutú NFV v roku 2009 do deficitu roka 2009 korektný.

Graf 1: Rozdiel vo výške dlhu bez započítania a so započítaním NFV v roku 2009 v mil. €

Zdroj: Kalkulácie HPI na základe údajov MZ SR, 2011

Vysporiadanie sa s dlhom nemocníc za rok 2010

Podobne ako neNFV (nenávratnú finančnú výpomoc) poskytnutú v roku 2009 MF SR započítalo do roku 2009, tak veľmi správne do deficitu roku 2010 započítalo aj stratové hospodárenie nemocníc vo výške 79,3 mil. € (0,1 % HDP) za rok 2010. MF SR pritom upozorňuje, že nedostatočné opatrenia v minulosti viedli v týchto podnikoch (okrem nemocníc to boli aj železničné spoločnosti) k ich stratovému hospodáreniu, ktoré musí vláda v súčasnosti financovať.

Pozícia zdravotníctva v Programe stability 2011 – 2014

Ministerstvo financií v oblasti zdravotníctva identifikovalo ako dôležité tieto opatrenia:

• v liekovej politike

  • generická preskripcia

  • referencovanie cien k trom najnižším cenám v EÚ

  • zadefinovanie miery nákladovej efektívnosti

  • umožnenie predaja voľnopredajných (OTC) liekov bez predpisu mimo lekárni

  • posilnenie transparentnosti a nezávislosti procesu kategorizácie liekov

  • obmedzenie možných konfliktov záujmov lekárov povinným zverejňovaním ich školení farmaceutickými firmami na internete

• v lôžkovej starostlivosti

  • zavedenie platby za diagnostickú skupinu (DRG), čím sa zrovnoprávnia platby za štandardné výkony.

  • oddlženie nemocníc a ich transformácia na akciové spoločnosti s cieľom vytvorenia tvrdých rozpočtových obmedzení

  • na oddlženie nemocníc sa majú použiť príjmy z privatizácie podnikov s majetkovou účasťou štátu

Čo v Programe stability chýba?

Uvedomujeme si obmedzený priestor takéhoto typu dokumentu a preto rozumieme tomu, že MF SR nemohlo vymenovať všetky nástroje zdravotnej politiky určené pre stabilizáciu verejných financií.

V programe stability by však podľa nášho názoru nemali chýbať tieto zásadné opatrenia:

1. Finančná stabilizácia VšZP. Tá si bude vyžadovať zrejme 130 mil. € na vykrytie kumulovanej straty z r. 2008 až 2010. Strata v roku 2010 dosiahla 70 mil. € a podľa ÚDZS je potrebné ešte vysporiadanie pohľadávok a nákladov na zdravotnú starostlivosť z obdobia pred rokom 2011, na ktoré nie sú vytvorené technické rezervy. ÚDZS odhaduje tieto riziká na 50 až 60 mil. €.

2. Rozdelenie a privatizácia VšZP. Je dôležitá z dôvodu zníženia politických vplyvov na rozhodovanie VšZP ako aj na stabilizáciu a štandardizáciu poistného trhu. Svoj úmysel vstúpiť na slovenský trh zdravotného poistenia nevylučuje Allianz a svoje ambície potvrdila aj AXA. Privatizácia VšZP by zároveň bola nezanedbateľným zdrojom príjmov štátneho rozpočtu, ktoré by sa dali použiť na oddlženie, či modernizáciu nemocníc.

3. Definovanie výšky a techniky oddlženia nemocníc. Podľa nášho odhadu môžu náklady na oddlženie dosiahnuť až 500 mil. €. Dôvodom je zdedené zadlženie od predchádzajúcej vlády, rast dlhu od nástupu novej vlády ako aj záväzky, ktoré v súčasnosti nie sú vykazované ako dlh, lebo sú v lehote splatnosti. Keďže lehoty splatnosti sú podla medializovaných informácií dodávateľov vyše 300 dní, tak objem týchto záväzkov môže byť vo výške 150 až 200 mil. €.