Zákaz poplatkov je zatváraním očí pred problémom

Novela zákona  o rozsahu, ktorou sa plošne zakazujú doterajšie platby v zdravotníctve nerieši príčiny korupcie či neformálnych platieb v slovenskom zdravotníctve. Poplatky sa budú vyberať aj naďalej. Budú len menej transparentné, nebudú uvedené v cenníkoch v čakárni. Naďalej budú predstavovať bariéru dostupnosti pre časť pacientov, ktorí na poplatok nemajú peniaze.

Za obzvlášť krátkozraké považujem dve zmeny: po prvé, zákaz vyberať poplatky za niektoré vyšetrenia, ktoré nemá daný lekár zazmluvnené s poisťovňou – napr. vyšetrenie ultrazvukom. Ak má lekár potrebné vzdelania i prístroj, prečo nemôže daný výkon poskytovať pacientom, ochotným zaň zaplatiť?

Po druhé, zrušenie poplatkov za prednostné ošetrenie. Predovšetkým pre zamestnaných ľudí znamená čas strávený v čakárni stratu peňazí (napr. si musia v práci vybrať dovolenku). Prednostné ošetrenie umožňovalo ušetriť čas a motivovalo poskytovateľov k poskytovaniu tejto služby.

Správne riešenie? Prestať zatvárať oči pred problémom, ktorý predstavujú neformálne platby v zdravotníctve a položiť ich na stôl, zoficiálniť. Najjednoduchšie riešenie boli tzv. zajacovky – každý vedel, koľko bude platiť, ambulancie boli “dofinancované”, pacienti nemali potrebu vyjadrovať vďačnosť iným spôsobom. Oficiálne poplatky umožňujú ich evidovať, zdaňovať a pre zraniteľné skupiny obyvateľov vieme vytvoriť strop spoluúčasti, aby ich nezruinovali.

V situácii, keď oficiálne poplatky neexistujú (a predstierame, že ich nevidíme), nevieme adresne pomôcť tým najzraniteľnejším.