Pôjdeme, kam nás nohy zavedú

Nie som fanúšik eurofondov. Hoci umožňujú pripevňovať tabuľky na nové fasády, nie sú zadarmo. Platíme za ne poškodenými vzťahmi, deformovaným prostredím či morálnymi kompromismi. Najlepšie by bolo, keby nás Európska únia neuvádzala viac do pokušenia.

Žiaľ, peniaze do zdravotníctva prišli aj v aktuálnom programovom období, a tak ich minieme. Na modernizáciu nemocníc bolo ešte vlani odklepnutých vyše 65 miliónov eur. Nasledovať by mali milióny do integrovaných centier zdravotnej starostlivosti. 

Investície sú dnes pod väčším drobnohľadom než, povedzme, za paškovcov. Dá sa celkom veriť, že zo schválených projektov aj niečo bude. Že neskončia ako košický urgent či, nedajbože, eHealth. 

Okrem víťazov sú ale aj porazení; nie všetci sa k lacným peniazom dostali. Bratislava bola a priorivyškrtnutá (hoci sa sem chodí liečiť celé Slovensko), a na eurofondy si nemohli siahnuť ani takzvané „podniky v ťažkostiach“. Do tejto škatuľky pritom patrí polovica nemocníc. Ako k tomu prídu obyvatelia – pacienti i zdravotníci – z regiónov, ktorých nemocnica je v ťažkostiach?

Nuž, eurofondy nie sú spravodlivé, treba sa s tým zmieriť. Spoliehať sa na ne je krátkozrakosť; slovenské zdravotníctvo sa musí obnovovať z iných zdrojov. Rádovo vyšších. Inak bude len nabaľovať investičný dlh. Plánované kapitálové výdavky štátu či zdravotnícke investície Penty naznačujú, že to najväčší hráči začínajú chápať. Na investičnej mape však zostáva veľa prázdnych miest. Hic sunt leones, chcelo by sa dodať.

Slovenské zdravotníctvo potrebuje investície – ale správne investície. Zdravotnícka infraštruktúra tu nie je na rok či dva, neodíde ako Samsung z Voderád. Mala by rešpektovať nielen súčasné zdravotné potreby, ale odhadnúť aj tie budúce. Jej finančná udržateľnosť je nevyhnutným predpokladom poskytovania kvalitnej zdravotnej starostlivosti. 

Lenže – klbko najrôznejších záujmov, lokálnych, politických či obchodných nesmierne sťažuje rozhodovanie o správnych investíciách. Minister Valentovič pred desiatimi rokmi hovoril o reprofilizácii nemocníc. Dnes sa to volá stratifikácia, ale výsledok je rovnaký. Na takúto bolestivú zmenu nie je politická odvaha. Vždy bude „pred voľbami“, pred ktorými sa nerobia nepopulárne opatrenia.

A preto podkladom pre rozhodnutia o investíciách nie je nejaký sofistikovaný strategický plán rozvoja slovenského zdravotníctva. Naopak, rozhodnutia o investíciách de facto tvoria ten strategický plán. Nezamýšľame sa, kam kráčame – veď snáď nás niekam nohy zavedú…

článok bol napísaný pre Zdravotnícke noviny