—
Na stole je návrh zákona o zákaze krížového vlastníctva v zdravotníctve. Neprešiel verejnou diskusiou, neobsahuje analýzu dopadov a jeho potenciálna protiústavnosť hrozí drahou súdnou dohrou. Je to presne taký druh zákona, aký jeho predkladatelia kritizujú, keď s ním vyrukuje niekto iný. Takto sa totiž legislatíva tvoriť nemá. Návrh zákona plní výlučne funkciu predvolebného marketingu pre stranu PS/Spolu.
Zákaz krížového vlastníctva zďaleka nie je „lex Haščák“. Je to i lex Chrenek, lex Schneider či lex Jurik. Napísaný je tak, že sa podľa môjho odhadu dotkne stoviek slovenských podnikateľov v zdravotníctve.
Krížovým vlastníctvom je podľa navrhovanej definície aj situácia, ak majú spoločného vlastníka lekáreň a ambulancia. Takých prípadov nájdeme dosť. Po novom by sa museli jednej z činností vzdať.
Predkladatelia sú pomerne strohí v argumentácii vysvetľujúcej takýto zásadný zásah do vlastníckych práv. Podľa dôvodovej správy reguláciu vyžaduje skutočnosť, že „nedostatočná kontrola vzhľadom na výrazný konflikt záujmov môže poskytovateľa zdravotnej starostlivosti viesť napríklad k predpisovaniu liekov, ktoré pre pacienta nie sú potrebné“.
Tak určite. Na kontrolu predpisovania liekov máme iks iných, lepších a cielenejších nástrojov než reguláciu vlastníctva: od štandardných postupov cez platobné mechanizmy po revízne mechanizmy poisťovní.
Medzi lekárňami a poskytovateľmi sú vzťahy. Sú zvyčajne neoficiálne. Zákonom by tento stav len posilnil. Transparentný vzťah sa pritom lepšie kontroluje ako vzťahy netransparentné.
Manželia, lekárnik a lekárka, so spoločnou firmou. Majú ju teraz kvôli podozreniu z konfliktu záujmov rozdeliť? Nemajú sa pre istotu aj rozviesť? A vôbec – nie je potom z rovnakých dôvodov problémom aj súbežné vlastníctvo ambulancie a zobrazovacej diagnostiky? Nehrozí tu kvôli konfliktu záujmov takisto indikácia nepotrebných vyšetrení? Smie mať lekár v ambulancii sonograf?
Pre krížové vlastníctvo poisťovne a poskytovateľov sa v dôvodovej správe k návrhu zákona uvádza, že „je vylúčená akákoľvek možnosť kontroly účelnosti využitia prostriedkov“, vládne „podozrenie preferencie spriaznených subjektov pri uzatváraní zmluvných vzťahov“, „a to aj na úkor kvality zdravotnej služby“.
Štúdie, ktoré skúmali hypotézu, že vertikálna integrácia ohrozuje kvalitu alebo bezpečnosť, toto tvrdenie nepotvrdili. Boston Consulting Group uvádza, že takéto integrované systémy dokážu efektívnejšie a systematickejšie manažovať chronické aj akútne choroby.
Asi najúspešnejší vertikálne integrovaný podnik (poisťovňa/poskytovateľ) je Kaiser Permanente. Je to americké konzorcium integrovanej manažovanej starostlivosti s ročným obratom 80 miliárd dolárov. Na vysoko konkurenčnom trhu má 12 miliónov poistencov, 23 tisíc lekárov a takmer 60 tisíc sestier. Podporuje viac prevencie, z čoho vyplýva menej komplikácií, menej návštev urgentných príjmov, kratšie hospitalizácie. Popritom zaznamenáva vysokú spokojnosť klientov/pacientov. Každý rok mu kalifornský Úrad na ochranu práv pacientov prideľuje päť hviezdičiek (najvyšší počet) za kvalitu. Kaiser je zdrojom inovácií a inšpirácií pre celý priemysel.
Skrátka a dobre – otázka krížového vlastníctva je predmetom akademického skúmania a vôbec sa nejaví, že by malo byť niečo škodlivé. Skôr naopak. Iná vec je, že Penta tento potenciál nevyužíva. Jej zdravotnícke portfólio nie je vertikálne integrované, ale naozaj len krížovo vlastnené. Platí však, že nemocnice Svetu zdravia, lekárne Dr. Max alebo zdravotná poisťovňa Dôvera poskytujú konkurencieschopné služby.
Podozrenia a obavy zo zneužívania postavenia na trhu sa doteraz nepotvrdili. Na pomenované potenciálne porušenia už máme existujúce paragrafy. Poisťovne podliehajú dohľadu ÚDZS, zmluvy sú na webe, vykazujú sa dáta pre DRG, zbierajú sa indikátory kvality. Ak si bude regulátor plniť svoju úlohu, riziká nehrozia ani v budúcnosti. Ak si ju plniť nebude, tak je jedno, koľko ďalších zákonov na dodržiavanie iných zákonov prijmeme.
Návrh progresívcov slúži ako varovanie pred prehnanými povolebnými očakávaniami. Ak by aj noví politici nahradili tých starých, budú mať len limitované zdroje na reformy. Ak si energiu vyplytvajú na zástupné problémy – a krížové vlastníctvo takým problémom je – nezostane im sila na tie skutočné. Upratať štátne nemocnice, začať ich centrálne riadiť, dokončiť zavádzanie DRG, vyriešiť katalóg výkonov, spojazdniť eHealth, čeliť úbytku lekárov, presadiť stratifikáciu, stanoviť nárok, vysporiadať sa s mzdovým automatom, ustáť revíziu úhrad liekov, riešiť Rázsochy a tak ďalej a tak podobne. Zákazom krížového vlastníctva sa v týchto témach nepohneme ani o milimeter.
článok bol napísaný pre Zdravotnícke noviny