Toto chce byť zmena oproti Smeru?

„Navrhneme odpolitizovať financovanie zdravotníctva,“ píše sa vo volebnom programe OĽaNO. Ako dobre to znie. No nevolili by ste ich?

Vládni politici neustále menili platby za poistencov štátu, zámerne podfinancovávali rezort, aby ho potom nesystémovo dofinancovávali, pokračuje dokument z januára tohto roku.

Dnes, o štyri mesiace neskôr, sú autori týchto slov vládnymi politikmi. A na stole máme ideu dofinancovania nesystémovú ako hrom. Keď začal minister financií Heger (z OĽaNO) hovoriť o tom, že situáciu v zdravotníctve by mali začať zachraňovať akcionári zdravotných poisťovní, sprvoti som to bral ako nedorozumenie. Určite má na mysli „prefinancovanie“ zdravotníctva, nie „dofinancovanie“, vravel som si. Peniaze prídu, len neskôr, a dovtedy by mali poisťovne pomôcť udržať zdravotníctvo nad hladinou dostatočnou hotovosťou.

„Prefinancovanie“ je vecou platobnej schopnosti. Ak treba, aby poisťovne vedeli čeliť nečakaným otrasom, treba nastaviť prísnejšie kritériá solventnosti. Zdá sa však, že „prefinancovanie“ nie je až taký problém. Štát vie riešiť nedostatok hotovosti v poisťovniach (teda, vo VšZP) cez predčasné úhrady platieb za poistencov štátu.

Takže problémom vyzerá byť naozaj „dofinancovanie“. V systéme je málo peňazí, k čomu sa pridali náklady a dôsledky koronakrízy, vrátane výpadku odvodov. Podľa Hegera chýbajúce prostriedky majú doliať akcionári poisťovní. Ak to neurobia, štát ich vyvlastní – teda, dá im peňažnú injekciu výmenou za vlastnícke podiely.

Eduard Heger vstúpil do funkcie s dobrými referenciami. Ale tento nápad vážne ohrozuje jeho reputáciu. Štát je ten, ktorý stanovuje výšku príjmov zdravotných poisťovní ako i rozsah toho, čo majú preplácať. A keď je tu očividný nesúlad medzi príjmami a výdavkami, náhle to je problém akcionárov? Keď si štát nesplnil svoju povinnosť a neschválil revíziu úhrad liekov, prinútil poisťovne platiť za rovnaké lieky o milióny eur viac. A za tieto panské huncútstva má teraz platiť súkromný kapitál? Vari to nie je problém štátu?

Problém štátu to je, samozrejme. Nadpolovičný podiel na trhu má štátna VšZP a tej peniaze chýbajú najviac. Hegerov plán je však diabolský: namiesto toho, aby štátne dofinancovanie šlo cez navýšenie platieb za poistencov štátu a dostali ho tak všetky poisťovne, v tomto prípade sa štátne dofinancovanie bude týkať len VšZP. Peniaze do nej naleje ako akcionár. A k tomu istému vyzýva aj Pentu a Achmeu. Avšak štát má len jedny peniaze, naše. Peniaze akcionára VšZP a peniaze za poistencov štátu sú v skutočnosti tie isté. Inak povedané, za poistencov štátu by VšZP dostávala zvýhodnenú platbu v porovnaní s ostatnými poisťovňami. Akoby poistenci súkromných poisťovní boli občanmi druhej kategórie. Fuj. Keď s takýmito úvahami prišiel minister Valentovič, aj odišiel. 

Dofinancovanie zdravotníctva výmenou za podiely v súkromných poisťovniach – toto chce byť zmena oproti Smeru? To bude chcieť štát aj podiely v kaderníctvach? V nákupných centrách? A čo za svoju veľkorysú pomoc očakáva od ambulantných lekárov? Minister Heger by sa mohol vrátiť z kratšej cesty. Ak nás čakajú ďalšie štyri roka bojovania so súkromnými poisťovňami, slovenské zdravotníctvo sa neposunie vpred ani o piaď.

článok bol napísaný pre Zdravotnícke noviny