—
V minulom mesiaci sa na Slovensku rozbehli 2 petičné akcie za zavedenie systému jednej zdravotnej poisťovne. Jedna z hlavných signatárok Vlasta Pinterová zdôvodnila cieľ petičnej akcie výrokom, že: „Ak štátom, ako je Kanada, Holandsko alebo Dánsko stačí jedna poisťovňa, myslíme si, že môže stačiť aj Slovensku.“ Autorka uvedeného tvrdenia si zrejme neoverila ako fungujú zdravotné systémy v uvedených krajinách. Ani jedna zo spomenutých krajín totiž nemá systém jednej zdravotnej poisťovne.
Kanada má daňový systém (pochádza z neho 70 % zdrojov zdravotníctva) s veľmi silným doplnkom vo forme priamych platieb (15 % zdrojov) a súkromného poistenia (12 % zdrojov). Systém je organizovaný na troch úrovniach (federálnej, provincionálnej a municipálnej) s veľkou mierou lokálnej autonómie. Každá provincia má svoje vlastné ministerstvo a vlastnú jurisdikciu. Kľúčovú úlohu pri alokácii zdrojov zohrávajú tzv. RHA (Regional Health Authority), ktoré sú zodpovedné za organizáciu zdravotníctva ako aj platby poskytovateľom. RHA sú nákupcami zdravotnej starostlivosti a vytvárajú hierarchickú integráciu s poskytovateľmi.
V Holandsku funguje systém založený na konkurujúcich si súkromných zdravotných poisťovniach. Dnes ich je viac ako 30 a všetky môžu dosahovať zisk. Holandský model je založený na 4 základných podmienkach fungovania pluralitného modelu:
Dánsko má typický daňový model financovania zdravotníctva (82 % zdrojov pochádza z federálnych, regionálnych a municipálnych daní), v ktorom kľúčovú úlohu zohrávajú regióny (14) a municipality (275), ktoré sú zodpovedné za organizáciu, financovanie a vlastníctvo nemocníc a niektorých poskytovateľov. Súkromný sektor má svoje miesto len v oblasti lekárov prvého kontaktu, špecialistov, zubárov a lekárnikov.