5 dôvodov prečo lekárom nezvýšiť mzdy

utorok, 29. november 2011, 11:50

Minister zdravotníctva Ivan Uhliarik ponúkol lekárom k 1. januáru 2012 plošné zvýšenie miezd o 200 € mesačne a od 1. októbra 2012 o ďalších 100 € mesačne. Má sa tak udiať príkazom ministra riaditeľom štátnych nemocníc. Odborári s týmto návrhom nesúhlasia a požadujú zvýšenie miezd o 800 € mesačne. Tu je 5 dôvodov, prečo sú oba tieto návrhy nezmyselné a prečo lekárom mzdy nezvyšovať.

Po prvé, mzda lekára je dvakrát vyššia ako plat pedagóga

Marián Kollár, šéf LOZ tvrdí, že slovenský lekár zarába v priemere 1500 € mesačne. Odborový zväz školstva a vedy tvrdí, že priemer platov pedagogických zamestnancov sa pohybuje  na úrovni 713 €. Podľa portálu www.naseplaty.sk zarába hasič v priemere 740 €, úradník a colník zhodne po 770 €, policajt 840 €, profesionálny vojak 850 € a dôstojník 1280 €. Ak by bola priemerná mzda lekára 1500 €, tak by bola dvakrát vyššia ako priemerný plat pedagóga, hasiča, úradníka, alebo colníka a 1,8-krát vyššia ako priemerný plat policajta či profesionálneho vojaka.

Ak by sa priemerná mzda lekárov mala v budúcom roku zvýšiť o 300 € (Uhliarikov variant), tak by to znamenalo nárast o 20 %. Ak by sa mala navyšovať o 800 € (Kollárov variant), tak by to bolo viac ako 50 %. Len pre porovnanie, parlament minulý mesiac schválil zvýšenie platov učiteľov. O 2 percentá.

Po druhé, mzdy lekárov ani v najlepších časoch nerástli o 20 %, tak prečo potom dnes…?

Medzi rokmi 2005 a 2008 vzrástli mzdy lekárov kumulatívne o 47 %, mzdy sestier o 48 %. Priemerné mzdy v národnom hospodárstve  tomto istom období vzrástli o 26 %. Zároveň nezabudnime pripomenúť, že šlo o jedny z najlepších rokov Slovenska z hľadiska rastu HDP, rastu zamestnanosti a cenovej stability. A to najmä vďaka reformám druhej Dzurindovej vlády a priaznivej globálnej ekonomickej situácii. Pre lekárov aj sestry bol z pohľadu medziročného nárastu najpriaznivejší rok 2007, keď ich priemerné mzdy vzrástli zhodne o 17 %. O rok neskôr to bolo 14 % v prípade lekárov a 12 % v prípade sestier. Priemerné mzdy v národnom hospodárstve v tomto čase rástli na úrovni 7 až 8 %.

Dnes je však situácie výrazne dramatickejšia. Slovensko zápasí s udržaním dôveryhodnosti pre finančné trhy. Navýšenie miezd o 20 % – alebo dokonca o viac ako 50 % – je úplne mimo realitu v situácii, keď je potrebné konsolidovať verejné financie, výkon ekonomiky klesá a posledná prognóza ministerstva financií pre rok 2012 predpokladá rast priemernej mzdy v národnom hospodárstve len o 3 %.

V čase krízy by namiesto miezd mala rásť produktivita. Podľa analýzy analytika HPI Karola Morvaya bol rast miezd lekárov v roku 2007 dvakrát vyšší ako rast produktivity práce a podľa neho pretrvávanie takejto disproporcie nie je v súlade s princípmi udržateľného rozvoja. Dnes, v čase krízy by mal byť trend presne opačný. Pracovať viac za menej peňazí.

Po tretie, lekári okrem mzdy majú aj ďalšie formálne a neformálne príjmy

Okrem mzdy disponujú lekári ďalšími formálnymi a neformálnymi príjmami. Medzi tie formálne určite patria legálne príjmy plynúce z výskumnej činnosti pre farmaceutické firmy. Radím sem aj príjmy plynúce z vedľajších úväzkov. Podľa údajov Všeobecnej zdravotnej poisťovne má 20 až 25 % lekárov veľkých nemocníc vedľajší úväzok v súkromnej ambulancii. Patria sem aj príjmy z rôznych poplatkov od „nemocničných“ pacientov, ktorých ošetrujú paralelne aj vo svojej praxi. Lekár tak vlastne legálne inkasuje platbu, ktorú by za normálnych okolností mala inkasovať nemocnica. Ale tá ju prijať nemôže, nevie alebo nechce. Legislatíva by určite mohla byť k legálnym platbám v zdravotníctve ústretovejšia, ale nemocniciam chýba motivácia vymýšľať služby, za ktoré by pacienti boli ochotní platiť.

Za neformálne príjmy považujem príjmy z korupcie, ktoré lekári nepriznávajú ako oficiálny príjem. Podľa analytika HPI Romana Mužika, v slovenskom zdravotníctve nedochádza ku korupcii z núdze, ale z nenásytnosti. Z jeho prieskumu vyplýva, že tí lekári, ktorí zarábajú viac, sú zrejme i viac korumpovaní, lebo majú vyššie kompetencie a možnosti podieľať sa na korupčnom správaní. Podľa neho je preto otázne, či by zvyšovanie miezd v zdravotníctve viedlo k znižovaniu korupcie.

Ešte zaujímavejšie sú postrehy Romana Mužika o tom, odkiaľ korupcia prichádza. Z jeho výskumu vyplýva, že podľa samotných lekárov 33 % neoficiálnych platieb prichádza od pacientov, 33 % od dodávateľov liekov, 19 % od dodávateľov zdravotníckych zariadení a 15 % od dodávateľov zdravotníckych potrieb. Slovenskí lekári uvádzajú, že od farmaceutických firiem prebieha korupčné správanie hlavne formou hmotných darov (32 %), ale výrazne aj protislužbou (30 %) a minimálne formou peňazí (12 %).

Po štvrté, výsledky práce lekárov nie sú verejne dostupné

Rebríčky nemocníc nie sú už niekoľko rokov novinkou. Verejne dostupné hodnotenia sa však obmedzujú na nemocnice ako celky. Podľa výskumu analytičiek HPI Simony Frisovej a Jany Červenákovej sa len veľmi ojedinele môžeme stretnúť so zverejneným hodnotením vybraných typov oddelení. Informácie o výsledkoch práce jednotlivých lekárov alebo lekárskych tímov v nemocniciach verejne dostupné nie sú.

Ak však takéto informácie k dispozícií nie sú, tak pacienti ako spotrebitelia majú veľmi komplikovanú situáciu pri výbere gynekológa, chirurga, či gastroenterológa. Ich rozhodnutia sú výsledkom šuškandy v rodine, dobre mienených rád od známych a priateľov, či odporučení spriaznených lekárov. Na začiatok by stačilo začať informáciou o počte a náročnosti operácií a výkonov, ktoré daný lekár so svojím tímom vykonal za posledných 12 mesiacov.

Po piate, plošné zvýšenie nediferencuje schopných a neschopných lekárov

Je absurdné, aby mzdy lekárov, ktorých výšku a zloženie majú plne v rukách riaditelia nemocníc, si cez médiá dohodovali minister zdravotníctva a odborári. Minister zdravotníctva v tomto prípade nemal s odborármi o mzdách vôbec rokovať. Kompetenciu rozhodovať o výške miezd má riaditeľ nemocnice, lebo on je zodpovedný za riadny chod nemocnice. Práve preto sme v rámci zdravotnej reformy v roku 2004 spolu s Rudolfom Zajacom centrálne mzdové tabuľky lekárov zrušili.

V tomto kontexte je vládny návrh zákona, ktorý má od apríla 2012 garantovať sestrám minimálnu mzdu od 640 do 928 € v závislosti od dĺžky praxe krokom späť. Odníma totiž riaditeľom nemocníc ich základnú kompetenciu – stanovovať cenu práce zdravotníckych pracovníkov. Skutočným problémom plošného zvýšenie však je, že rovnako pridá schopným, ale aj neschopným. Vyššia odmena  teda nebude založená na zlepšení individuálneho výkonu, ale na kartelovej dohode.

Lekársku elitu nevymedzujú výsledky, ale hierarchia

Pri čítaní týchto riadkov budú viacerí lekári nahnevaní, že som voči lekárom nespravodlivý a že ich všetkým hádžem do jedného vreca. Som presvedčený o tom, že na Slovensku existuje veľa lekárov, ktorí majú vynikajúce výsledky práce. Žiaľ, za dvadsaťdva rokov od pádu socializmu v zdravotníctve nevznikol tlak na lepšie odmeňovanie dobrých lekárov a vytesňovanie menej dobrých lekárov. Lekárska elita ešte stále nie je vymedzená verejne dostupnými a pre spotrebiteľov zrozumiteľnými informáciami o výsledkoch svojej práce, ale komplikovanou politickou hierarchiou v rámci jednotlivých nemocníc. Ak sa dobrí lekári cítia týmto článkom dotknutí, možno je to preto, že neurobili dosť preto, aby to bolo inak.

Ak sa vám článok páčil, podporte ho na vybrali.sme.sk


článok bol publikovaný v časopise .týždeň 48/2011

Štvrťročník o liekovej politike

Pharma Outlook

Sprievodca pôrodnicami

Sprievodca pôrodnicami

rodinka.sk & HPI

Prihláste sa na odber newslettera

Ak sa chcete prihlásiť k odberu newsletteru, zadajte svoju e-mailovú adresu do poľa pod týmto textom a stlačte tlačidlo.

Slovenská aliancia pre chronické ochorenia