Analgézia v pôrodníctve

Príprava na pôrod by mala začínať už pred príchodom do pôrodnice. Počas prípravných kurzov by mala byť možnosť budúcich rodičov oboznámiť s priebehom pôrodu, vybrať si pôrodnicu, pôrodnú asistentku a poukázať na možnosti analgézie. Samozrejmosťou by mala byť možnosť osoby blízkej sprevádzať a podporovať rodičku počas celej doby pôrodu a hospitalizácie v nemocnici. Rooming-in etablovaný v západoeurópskych krajinách sa pomaly udomácňuje aj v niektorých zariadeniach na Slovensku. Rozdiely s vyspelým svetom pretrvávajú v prístupe k takzvaným nadštandardným službám, ktoré sú pre tieto krajiny samozrejmosťou.

Epidurálna analgézia

Každá žena bez rozdielu by mala mať právo na úľavu pri pôrodných bolestiach. Z viacerých možností, ktoré závisia aj od priebehu pôrodu je najspoľahlivejším spôsobom epidurálna aplikácia lokálnych anestetík. Zavedeniu epidurálneho katétra počas spontánneho pôrodu predchádza informovaný súhlas rodičky. V ideálnom prípade sa anesteziologická vizita vykoná niekoľko týždňov pred plánovaným pôrodom. Budúcej mamičke sa okrem odobratia dôkladnej anamnézy priblíži postup a riziká spojené so zavedením katétra. K rizikám patrí pokles krvného tlaku, silné bolesti hlavy pri náhodnom prepichnutí miechového obalu, bolesti chrbta, lokálny zápal, spinálny účinok pri aplikácii lokálneho anestetika do miechového priestoru, toxická alebo alergická reakcia na lokálne anestetikum.

K extrémne zriedkavým komplikáciám patria trvalé neurologické postihnutia. Epidurálny katéter je kontraindikovaný pri závažných získaných alebo vrodených poruchách zrážania krvi, výrazných kožných zmenách v oblasti vpichu, počas šoku rôznej genézy a odmietnutí rodičky. Optimálne sa katéter zavádza počas prvej pôrodnej doby, po nástupe pôrodných kontrakcií a počínajúcom otváraní krčka maternice. Ak sú kontrakcie v krátkych časových odstupoch, do žily sa aplikuje látka na ich dočasné potlačenie. V lokálnej anestéze sa za aseptických podmienok do epidurálneho priestoru zavedie ihla, cez ktorú sa následne zasunie epidurálny katéter. Po vytiahnutí zavádzacej ihly sa tenký katéter zafixuje lepiacou páskou a aplikuje testovacia dávka. Ak sa nezistí spinálny účinok (neprítomnosť motorického ochrnutia a anestézie dolných končatín a trupu), lokálne anestetiká sa aplikujú v opakovaných dávkach, alebo kontinuálne, prostredníctvom pumpy.

Výhodou kontinuálneho podávania (walking epidural) je vyššia mobilita rodičky a často aj kontrolovaná možnosť individuálneho dávkovania. Výhodou epidurálnej analgézie je aj lokálne znecitlivenie rany po epiziotómii – nastrihnutí hrádze počas zošívania. V prípade, že sú známe kontraindikácie spontánneho pôrodu, spontánny pôrod nepostupuje alebo sa vyskytnú pôrodné komplikácie, indikuje sa pôrod cisárskym rezom.

Anestéza počas cisárskeho rezu

Spôsob anestézie je závislý predovšetkým od času, ktorý môže uplynúť od rozhodnutia o cisárskom reze a pôrodom dieťaťa. Ak hrozí bezprostredne vážne poškodenie zdravia matky alebo dieťaťa, cisársky rez sa musí vykonať okamžite. Z časového dôvodu sa pristupuje k celkovej anestézii. Ak do pôrodu dieťaťa može uplynúť dlhší čas, preferujú sa možnosti regionálnej anestézy – spinálna anestéza (aplikácia lokálneho anestetika do miechového priestoru) alebo ak je zavedený epidurálny katéter, epidurálna anestéza. Výhodou spinálnej anestézy je rýchly nástup účinku, menšie množstvo lokálneho anestetika, nízke riziko pospunkčných bolestí hlavy, ale na rozdiel od epidurálnej anestézy už nie je možné aplikovať dodatočné množstvo lokálneho anestetika. Zriedkavo sa oba spôsoby regionálnej anestézy kombinujú. (tzv. CSE – combined spinal and epidural anesthesia). Výhodami lokálnej anestézy oproti celkovej anestéze sú neprítomnosť možných komplikácii celkovej anestézy (vracanie, poškodenie zubov, hlasiviek, riziko plytkej narkózy, atď.), emočné prežívanie narodienia dieťaťa a včasný kontakt s novorodencom. Samozrejmosťou by mala byť možnosť prítomnosti osoby blízkej počas celej doby pôrodu. Pri dodržaní hygienických zásad je možná aj prítomnosť na operačnom sále v prípade spinálnej alebo epidurálnej anestézy.

Vedenie fyziologického pôrodu nemusí napriek možným rizikám bezpodmienečne patriť do rúk pôrodníka. Vo viacerých krajinách sa osvedčil model pôrodných asistentiek, ktoré vedú prípravné kurzy, sú dôvernou osobou rodičky, môžu vo vybranej nemocnici asistovať pri pôrode a pôrodníka informovať iba o patologických nálezoch, respektíve zavolať až na finálnu fázu pôrodu. Na Slovensku sa pod zámienkou obmedzených finančných zdrojov a absencii jasného zadefinovania čo sa za nadštandard považuje, pripláca aj za veci, ktoré by mali byť samozrejmosťou. Prítomnosť blízkej osoby počas pôrodu, rovnako ako peripôrodná analgézia by nemala byť plateným nadštandardom, ale záväzkom spoločnosti voči ženám a materstvu. Možno ešte viac ako nedostupnosť niektorých služieb pre rodičky, ktoré si „nadštandard“ nemôžu dovoliť, mrzí prístup personálu. Ten sa ešte nemocniciam nepodarilo spoplatniť.