Makro, marec 2006

Rast zamestnanosti o 2,5 % je z radu výnimočných

Silný ekonomický rast našiel svoj odraz na trhu práce. V treťom štvrťroku 2005 sa medziročne zvýšila zamestnanosť hospodárstva o 2,5% (v absolútnom vyjadrení je to nárast o 54,9 tis. osôb).

Stále silnie „tvrdé jadro“ nezamestnaných

Silný rast zamestnanosti sa prejavil v poklese miery nezamestnanosti. Miera nezamestnanosti zisťovaná podľa výberového zisťovania pracovných síl medziročne poklesla o 1,8 percentuálneho bodu, na 15,3%. Je to pravdaže stále vysoká hodnota, ale pritom najnižšia od 1. štvrťroka 1999. Tak ako po minulé roky, stále silnie „tvrdé jadro“ nezamestnaných- počet osôb v kategórii nezamestnaných viac ako dva roky opäť narástol, konkrétne o 13,9 tis.

Priemerná mzda za rok 2005 dosiahla 17 274 Sk, o 9,2 % viac ako v roku 2004

Priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca hospodárstva dosiahla v poslednom štvrťroku 2005 hodnotu 19 466 Sk, v priemere za celý rok 2005 dosiahla 17 274 Sk. Najvyššiu priemernú mesačnú mzdu mali zamestnanci vo finančnom sprostredkovaní (33 716 Sk). Reálna mzda vzrástla o 6,3 %.

Rast zisku nefinančných podnikov o 16,4 %

Medzi pozitívne aspekty ekonomického vývoja v roku 2005 možno zaradiť aj pokračujúci rast ziskovosti podnikateľského sektora. Podľa predbežných výsledkov sa zisk nefinančných a finančných korporácií v porovnaní s rokom 2004 zvýšil v úhrne o 40,2 % (v 4. štvrťroku až o 104,9 %). Z celkového objemu zisku 249,5 mld. Sk vytvorili nefinančné subjekty 88,5%, s medziročným rastom o 16,4 %.

Miera inflácie je nad očakávaniami centrálnej banky

V januári 2006 dosiahla miera inflácie 4,1%. V cenách tovarov došlo k výraznému nárastu cien energií (regulovaných cien elektrickej energie, plynu a tepla), nárastu regulovaných cien v zdravotníctve, na druhej strane poklesli ceny pohonných hmôt. Na ceny pôsobil aj administratívny vplyv podobe zvyšovania cien spotrebných daní alkoholických nápojov. Rast cenovej hladiny bol v januári vyšší v porovnaní s očakávaniami NBS. K tomu sa pridalo ďalšie medzimesačné zvýšenie cenovej hladiny vo februári o 0,6% a to znamená priemernú medziročnú infláciu za prvé dva mesiace na úrovni 4,3%. Pokračovanie tendencie by ohrozilo inflačné ciele NBS.

Viazne napĺňanie pompézne uvedenej stratégie

Pred viac ako rokom vláda predložila svoju Stratégiu rozvoja konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010 (Lisabonskú stratégiu pre Slovensko), od ktorej si sľubovala budovanie znalostnej ekonomiky. Napĺňanie cieľov zo Stratégie rozvoja konkurencieschopnosti Slovenska však zaostáva za vládnym plánom. Z viac ako 60 úloh, ktoré majú prebudovať slovenské hospodárstvo na znalostnú ekonomiku, jednotlivé ministerstvá splnili iba jedenásť. Ďalších 22 je rozpracovaných a zvyšných 29 úloh je v časovom sklze alebo sa na nich vôbec nezačalo pracovať. Sklz v napĺňaní úloh tejto inak veľmi potrebnej stratégie bol spôsobený nečinnosťou viacerých rezortov v minulom roku. Posilňujú sa tak obavy z toho, že táto stratégia vznikla z tlaku EÚ (ktorá požiadala o vytvorenie národných lisabonských stratégií) a nie z úprimnej snahy politickej elity. Je v prvom rade na ministerstve financií, ktoré bolo hlavným advokátom tejto stratégie, aby vyvinulo tlak na aktívnejší prístup jednotlivých rezortov.