—
Na východnom okraji celoeurópskej ekonomickej stagnácie až recesie prežíva akási oáza rastu ohraničená z juhozápadu Slovenskom a zo severovýchodu Estónskom. Krajiny v tomto pásme (SR, Poľsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko) si ešte v prvom polroku 2012 udržiavali solídne tempo ekonomického rastu napriek tomu, že podstatná časť ekonomík krajín EÚ už uviazla (hoci skoršie očakávania dramatického prepadu sa zatiaľ nenaplnili). Problémom pre Slovensko však je, že ekonomický rast sa drží na jedinom lanku.
Hoci pojmy ako kríza či recesia patria k najfrekventovanejším pri hodnotení vývoja európskej ekonomiky, slovenská ekonomika zatiaľ zotrváva na rastovej dráhe. A aj preto na rastovej dráhe zrejme zostanú aj zdroje zdravotných poisťovní. Možno si treba zvyknúť, že ekonomické krízy môžu vyzerať aj inak, ako sa doteraz písalo v učebniciach ekonómie.
Po nástupe novej vlny ekonomickej neistoty v druhom polroku 2011 bolo vidno zmenu v spotrebnom správaní domácností. Ale kým sa všeobecne spomínalo šetrenie a odkladanie spotreby, v skutočnosti existovali len dve komoditné skupiny, v ktorých výdavky domácností naozaj klesli. Jednou z nich bolo zdravie.
Keď už disponujeme takmer úplnou zbierkou dát o vývoji ekonomiky v roku 2011, možno skonštatovať, že rok skončil zvláštne: chýbala dramatická koncovka, na ktorú sa čakalo. Po otrasoch európskej ekonomiky sa všeobecne očakávalo finále v znamení recesie. V tomto zmysle bol záver roka 2011 aj začiatok roka 2012 „sklamaním“. Hoci vôbec nemožno tvrdiť, že by bolo nebezpečenstvo úpadku ekonomiky zažehnané, predsa len slovenská ekonomika ukázala viac odolnosti, ako by sa možno čakalo.
Hoci v prvom polroku sa zlepšil (oproti minulému roku) vývoj príjmov domácností, v ich výdavkoch na zdravie sa to neodrazilo. Skôr naopak, rast ich výdavkov na túto oblasť sa výrazne spomalil. Je to možno zvláštne: pri poklese príjmov vlani výdavky na zdravie expandovali, pri raste príjmov v tomto roku výdavky na zdravie spomaľovali. Vysvetliť sa to dá psychologickým faktorom: negatívne očakávania nútia domácnosti k tvorbe úspor, spotrebné výdavky sa odkladajú.
Jedným z mála priaznivých momentov v makroekonomickom vývoji v doterajšom priebehu roka 2011 je relatívne silný rast zamestnanosti. Nebol očakávaný. Veď nie je obvyklé, aby pri spomalenom raste ekonomiky a zhoršujúcej sa ekonomickej klíme vzrastala zamestnanosť. Ak sa tak predsa stalo, zaslúži si to trochu pozornosti.
V čase, keď vo svetovej ekonomike narastá nervozita, je treba zrevidovať prognózy. Aj v minulosti sme hovorili o „druhom dne recesie“, teda o vývoji v tvare dvojitého V (ďalej „W“). V súčasnosti sa jasne črtá nástup druhého dna, nečrtá sa však jeho hĺbka. Makroekonomika však poskytla zdravotníctvu nečakanú pomocnú barličku.
Už v údajoch za posledný štvrťrok 2010 sa odrazil začínajúci sa rast zamestnanosti (po siedmich mesiacoch jej kontinuálneho poklesu). Rýchly odhad ŠÚ SR hovorí už o dvojpercentnom raste zamestnanosti v prvom štvrťroku 2011. Takéto tempá rastu zamestnanosti sa dosahovali napr. v prvom polroku 2007, v silno expandujúcej, ešte „predkrízovej“ ekonomike.
Médiá v posledných mesiacoch pravidelne pripomínajú negatívne rekordy v makroekonomickom vývoji Slovenska. Týkať sa majú inflácie a nezamestnanosti. Stretávame sa napr. s titulkami, že Rast cien na Slovensku trhá rekordy, či Rekordná nezamestnanosť za posledných šesť rokov alebo Nezamestnanosť zotrváva na šesťročnom maxime. Tieto rekordy síce nie sú celkom spochybniteľné, ale majú svoje chyby krásy.
Odvetvia, ktoré v minulosti v slovenskej ekonomike expandovali, mali často podobnú nevýhodu: ich produkcia mala nízku mieru pridanej hodnoty a tak nesporný prínos týchto odvetví k ekonomickému rastu bol spojený s „otáčaním“ obrovskej masy tovaru. Zdravotníctvo má iný charakter: má neobyčajne vysokú mieru pridanej hodnoty a jeho potenciálna expanzia by významne prispela ku kvalitnejšiemu ekonomickému rastu.