Rovní a rovnejší

Oddlžené boli len niektoré nemocnice

Minister Rath oddlžil tri fakultné nemocnice. Už samotný princíp oddlženia je nesprávny, ešte horšie je, ak sa oddlžujú len niektorí. Minister Rath sa pri tejto operácií dopustil troch chýb:

1. Politickej – selektívne oddlžovanie diskriminuje tých vlastníkov a manažérov nemocníc, ktoré hospodária so ziskom, alebo vyrovnane. Takéto opatrenie zároveň zvyšuje tzv. perverzné motivácie k tvorbe dlhu pod heslom „tvorme ďalej dlh, lebo aj tak nás oddlžia“
2. Ekonomickej – Oddlženia je typickým príkladom mäkkých rozpočtových pravidiel a vytvára negatívne motivácie k tvorbe dlhov! Oddlženia tak paradoxne zhoršuje finančnú disciplínu jednotlivých subjektov. Prostriedky na oddlženie je možné do systému dať až vtedy, keď sa rast dlhu spomaľuje, a nie keď sa rast dlhu zvyšuje, ako je tomu v ČR. Takéto prostriedky naliate do neefektívneho systému sú navždy stratené.
3. Technickej – pri oddlžení je mimoriadne dôležitá technika oddlženia. Najhorším riešením je dať peniaze priamo nemocniciam a poisťovniam, takže tvorca hospodárskej politiky stráca prehľad o účelnosti vynaložených prostriedkov. Z technického hľadiska je oddlženie najlepšie zveriť špeciálnej konsolidačnej agentúre, ktorá s odbornou starostlivosťou overí oprávnenosť pohľadávok jednotlivých veriteľov a uspokojí ich oprávnené nároky

Slovenská cesta oddlženia

Len pre porovnanie pripomíname spôsob akým boli oddlžené slovenské nemocnice:

1. Politická rovina – K 31.12.2002 boli oddlžené všetky zariadenia, ktoré prešli do správy VUC a obcí. K 31.12.2004 boli oddlžené všetky štátne nemocnice a taktiež aby sa vyrovnali podmienky na trhu boli za roky 2003 a 2004 oddlžené aj regionálne nemocnice za dlhy voči Sociálnej poisťovni. Nikto nebol z procesu oddlženia vylúčený.
2. Ekonomická rovina – Peniaze boli do systému vložené až vtedy, keď sa tvorba dlhu výrazne spomalila. Kým v roku 2002 bol nový dlh rádovo 7-8 mld. Sk ročne, tak v roku 2003 to už bolo len 4,6 mld. Sk a v roku 2004 len 2,2 mld. Sk. Dominantná časť finančných prostriedkov do systému vstupovala v roku 2004 a 2005, teda v čase, keď sa tvorba dlhu minimalizovala.
3. Technická rovina – mimoriadne dôležitá. Bola zriadená špeciálna konsolidačná agentúra Veriteľ, akciová spoločnosť, ktorú vlastnili Ministerstvo financií a ministerstvo zdravotníctva (50%:50%). Zdroje na oddlženie neboli smerované priamo na poisťovne a nemocnice, ale do spoločnosti Veriteľ, a.s., ktorá od veriteľov nemocníc a poisťovní kupovala ich pohľadávky voči nemocniciam a poisťovniam. Pred každou úhradou bol vykonaný dôkladný audit a overená pravosť pohľadávky. Takýmto spôsobom Veriteľ, a.s. zlikvidoval dlh systému vo výške 30 mld. Sk za sumku 21,2 mld. Sk. Tak sa všetky pohľadávky voči nemocniciam a poisťovniam dostali do jeho správy. Aby tieto pohľadávky neboli zneužité, pohľadávky voči odpustil a poisťovniam umožnil aby za svoje dlhy zaplatili ich pohľadávkami voči neplatičom. Tie dnes spravuje Slovenská konsolidačná a Veriteľ, a.s. minulý rok vstúpil do likvidácie. Jedná sa o mimoriadne transparentný a efektívny spôsob oddlženia.

Nemocnice, ktoré nemajú status „neziskovky“, nemajú rovnaké podmienky na trhu

Druhý príkladom preferovania rovnejších na úkor ostatných sú neziskové organizácie. Diskriminácia na základe právnej formy je jedným z najhorších precedensov v zdravotnej politike v ČR:

1. Nielenže neziskové organizácie majú výrazne horšie právne ukotvenie ako akciové spoločnosti, ale dochádza priamo zákonnému znevýhodneniu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti len na základe právnej formy.
2. Nemocnice, ktoré nemajú status neziskovej organizácie nemajú automaticky rovnaký prístup k zdrojom zo zdravotného poistenia. Najprv musia prejsť akýmsi výberovým konaním, na základe ktorého keď poisťovne usúdia, že tá nemocnica tam má byť, tak jej ponúknu kontrakt.

Dva útoky na malé poisťovne: Akcia „Jánošík“ a zníženie ich počtu

Našťastie k nej nedošlo, ale už len myšlienka presadiť zámernú znevýhodnenie menších zdravotných poisťovní veľa napovedá o hodnotách jej presadzovateľa. Rozpustiť rezervy malých poisťovní s argumentom, že štátna je v deficite nepotrebuje komentár.

Čo si však komentár priamo vyžaduje, je vyjadrenie pána Ratha, že sa mu zdá, že poisťovní aj akosi priveľa a on by si ich predstavoval menej: „Dovedu si představit, že těch pojišťoven bude méně, třeba čtyři, maximálně pět. Rozhodně však nejsem pro systém jediné pojišťovny.“ Nuž, počet poisťovní nemôže byť vecou roztopaše ministra, ale pôsobením trhových síl a dobrovoľného rozhodnutia majiteľov o ich fúzií. Navyše, argument pána ministra, ktorý verejne odznel 14.3.2006 na konferencii „Economia“ že musia zaniknúť preto, lebo nedokážu platiť za svojich poistencov len dokazuje, že pán minister nepozná ani český systém poistenia, ktorý pozná kompenzáciu rizika vysokých nákladov, ktorý znemožňuje to, aby aj malé poisťovne nedokázali platiť za drahých pacientov.

#TABULKA

Odporúčania pre ČR

Je zrejmé, že zdravotná politika pána Ratha smeruje k vysokej etatitácií zdravotníctva, k centralizácií finančných tokov (aj keď tvrdí opak) a rozhodovania. Takúto cestu nepovažuje HPI za správnu a pre Českú republiku odporúča kroky, ktoré budujú štandardné a motivačné trhové prostredie pre každý subjekt na trhu s príslušnou dávkou ekonomickej a etickej zodpovednosti.

#TABULKA

článok bol publikovaný na aktuálně.cz