Omyly a pikantérie v makroekonomických častiach volebných programov (2006)

O tom, ako ťažko sa presadzovali liberálne princípy…

Strana ANO sa hodnotovo orientuje ako liberálna, aj vo svojom volebnom programe má obsiahnutých niekoľko typických liberálnych hesiel: „Viac práce a peňazí dá občanovi podnikateľ a živnostník, nie štát“ alebo „Sme nekompromisnými zástancami trhového hospodárstva s etickými normami.“ Zatiaľ je to v úplnom poriadku. Program ale spomína, že vo volebnom období 2002-2006 „nebolo ľahké presadzovať liberálny program v spoločnosti troch konzervatívnych strán“, čo pôsobí mierne ironicky, keďže niekedy práve konzervatívne strany museli zakročiť voči aktivitám vrcholného predstaviteľa ANO v záujme zachovania liberálnych princípov (pri netransparentnej antiliberálnej selektívnej podpore investorom).

KSS vie, ako zvýšiť produktivitu úradov…

Komunistická strana Slovenska sa bude podľa svojho programu usilovať o zastavenie „úpadku ekonomiky“ (asi tej so šesťpercentným medziročným rastom- pozn. autora) takými nástrojmi, ako ochrana domácej výroby (jediná strana, ktorá sa hlási k ochranárskej politike voči domácim subjektom), posilnenie riadiacich úloh štátu v oblasti stratégie a koncepcie rozvoja hlavných odvetví národného hospodárstva, zastavenie privatizácie strategických podnikov, zavedenie progresívneho zdanenia príjmov, zdanenie luxusu a nadštandardného majetku, zníženie DPH na niektoré komodity. Je však málo pravdepodobné, že by ktorýkoľvek z takýchto nástrojov mal schopnosť zvrátiť všetky tie negatíva, ktoré KSS vidí v súčasnom ekonomickom vývoji. Navyše v inštrumentáriu strany sa objavuje niekoľko kurióznych nástrojov: KSS chce formou zákona dosiahnuť rešpektovanie štátnej stratégie aj v súkromnom sektore, 50 % majetku v peňažných ústavoch má mať štát (znárodnením?), navyše KSS sa napriek tvrdej kritike kapitalizmu nezdráha prisľúbiť pomoc malému a strednému podnikaniu. V silnom protiklade sú aj požiadavky posilnenia štátnych zásahov v ekonomike a zároveň sľuby o znížení počtu štátnych zamestnancov o jednu tretinu. Je šokujúce, že práve KSS, strana rozširujúca funkcie štátu, má najambicióznejší zámer na znižovanie počtu štátnych úradníkov.

Neplatia nič a budú ešte menej…

SMER-SD aj trochu aj ĽS-HZDS sa rozhodli znižovať daň z príjmov pre skupiny s najnižšími príjmami a viac zaťažiť osoby s nadštandardnými príjmami. Bariérou pre tento zámer je však skutočnosť, že osoby s veľmi nízkymi príjmami neplatia momentálne žiadnu daň z príjmu. Vysoká odpočítateľná položka z daňového základu bráni zdaneniu tých, ktorí sú na spodných stupienkoch príjmovej pyramídy. Možné je akurát ďalším zvyšovaním odpočítateľnej položky rozširovať okruh tých, ktorí touto daňou zaťažení nie sú. Viaceré strany však volia racionálnejšiu možnosť: postupne znižovať sadzbu existujúcej priamej dane.

Z plnenia cieľov stanovených SMER-om by mala súčasná vláda jednotku…

Smer si v makroekonomickej oblasti stanovuje tri hlavné ciele:

• nevyhnutnosť udržania ekonomického rastu nad 5  % ročne
• rast zamestnanosti
• splnenie kritérií umožňujúcich vstup SR do menovej únie v plánovanom termíne 1. 1. 2009

Je ironické, že tieto ciele dosť úspešne plní aj vláda, ktorú SMER-SD vo svojom programe nemilosrdne kritizuje. Ekonomický rast v SR presahuje 6 %, zamestnanosť medziročne rastie tempom približne 2 %, SR už v predstihu plní niektoré konvergenčné kritériá pre vstup do eurozóny.

Limity na rast ekonomiky…

Slovenská národná strana aj SMER-SD chcú garantovať viac ako 5%-ný rast HDP každý rok (predpokladajme, že v stálych cenách. Takéto garancie nie sú namieste. Iste, strany by sa mali zasadiť o tom, aby boli vytvorené podmienky pre vysoký a zdravý rast ekonomiky, ale vôbec nie je isté, že si možno v každom roku vynucovať, aby to bolo 5 a viac percent. Takáto politika môže skĺznuť k vynucovaniu rastu „za každú cenu“, s ktorou už Slovensko má svoje negatívne skúsenosti z 90. rokov. Garantovať treba také čísla, ktoré môže ten-ktorý subjekt priamo ovplyvniť. Tempo rastu v štandardnej trhovej ekonomike žiadna politická strana nedokáže garantovať.

V programe SNS vidno aj pokus o „sofistikovanejšie“ zaobchádzanie s menej tradičným makroekonomickým údajom: Strana identifikuje bariéry rastu výkonnosti slovenskej ekonomiky a tvrdí, že je to spôsobené aj údajnou stagnujúcou mierou investovania, vyčíslenou ako 25,5 % na HDP. Údaj o miere investovania (podiele tvorby hrubého fixného kapitálu na HDP) je tu interpretovaný chybne, spomínaná hodnota totiž predstavuje nadštandardne vysoké číslo v medzinárodnom porovnaní a v súčasnom období naďalej rastie. Bežná miera investovania vo vyspelých krajinách OECD je okolo 17 % až 20 %, uvedená hodnota za SR je odrazom dobiehania investičného dlhu SR a na tejto hodnote skutočne nie je čo kritizovať.

A na záver: HZDS a zdravé verejné financie…

V nesúlade so svojou praktickou politikou z 90. rokov považuje ĽS- HZDS „zdravé a vybilancované verejné financie za základ prosperujúcej ekonomiky a rozvoja podnikania“. Hlási sa k úsporám v oblasti nákladov na štátny aparát, k pribrzdeniu doterajšieho „enormného nárastu štátneho dlhu“. Predpokladajme, že ide o serióznu zmenu v chápaní nástrojov fiškálnej politiky. Je dobre, ak si tieto zásady osvojila aj strana, ktorá dokázala zvýšiť v jednom roku (1996) výdavky na štátnu administratívu o viac ako 17 % (a to v stálych cenách) a ktorej hospodárenie si vyžiadalo dvojročnú náročnú stabilizačnú operáciu.