Po voľbách

Maďarsko si vybralo cestu zvyšovania príjmov a zachovania sociálneho štátu

S najväčšími problémami z krajín V4 sa borí Maďarsko, ktorého deficit verejných financií dosahuje približne vyše 8,4 % HDP. Celkovo musí maďarská vláda v priebehu dvoch rokoch nájsť 1400 mld. forintov (cca 200 mld. Sk), aby sa deficit verejných financií dostal na udržateľnú úroveň. Nová vláda preto pripravuje balíčky opatrení, ktoré sú však namiesto znižovania výdavkov (51 % z HDP) zamerané na zvyšovanie príjmov (42 % z HDP). Ospravedlnením Gyurcsányovho kabinetu pre hospodársku politiku zameranú na zvyšovania daní a odvodov má byť zachovanie výdobytkov sociálneho štátu, čo kritizujú nielen ekonómovia, ale aj podnikateľská obec.

V zdravotníctve sa kormidla ujal Lajos Molnár z liberálnej SZDSZ (Strana slobodných demokratov), ktorého cieľom je liberalizácia maďarského zdravotníctva, zavedenie systému viacerých poisťovní (namiesto súčasného monopolu), zvýšenie transparentnosti liekovej politiky, pričom otvorene sa diskutuje o zavedení poplatkov za návštevu lekára, či špecialistu ako aj prechode zdravotníckych zariadení na akciové spoločnosti. Úspech týchto krokov však bude do veľkej miery závisieť na dohode so socialistickou MSZP (Strana maďarských socialistov), ktorá má najväčší počet kresiel ako v parlamente, tak aj vo vláde.

Česká republika na reformy ešte zrejme počká

Česká ekonomika je spomedzi krajín V4 najsilnejšia, čo má negatívny dopad na presadzovanie reforiem, ktoré je neustále oddaľované, pričom náklady nereforiem sú (zatiaľ) kompenzované práve solídnou ekonomikou a priaznivým hospodárskym rastom (aj keď nie najrýchlejším medzi krajinami V4). Čechám však hrozí najvyšší implicitný dlh dôchodkového systému vo výške cca 250 % HDP, fiškálne neudržateľný vývoj vo verejných financiách a čo je najdôležitejšie, pri nezmenenom nastavení daňového, dôchodkového a sociálneho systému aj strata medzinárodnej konkurencieschopnosti, ktorú nie je možné dlhodobo stavať na vynikajúcej geopolitickej polohe, dobrej diaľničnej sieti a príťažlivosti Prahy.

Ministrom zdravotníctva bude s najväčšou pravdepodobnosťou Tomáš Julínek z ODS, ktorý sa na túto pozíciu dlhodobo pripravoval a spolu s Pavlom Hroboňom a Tomášom Macháčkom naplánoval komplexnú reformu organizácie a financovania zdravotníctva. Z hľadiska organizácie ide viac-menej o slovenský model, založený na tvrdých rozpočtových obmedzeniach, akciových spoločnostiach, trhovom prostredí, prísnom dohľade nad zdravotným trhom a zodpovednosti všetkých subjektov (vrátane spoluúčasti pacienta). Z hľadiska financovania sa ide o zavedenie individuálnych sporivých účtov, ktoré sa majú stať významným rozhodovacím prvkom v systéme a majú slúžiť nielen ako element rozhodovania, ale aj finančný štít proti rastúcom nákladom spojených so starnutím populácie a zdokonaľujúcou sa technológiou liečby.

Presadenie akýchkoľvek reforiem novej vlády (rovná daň, rovný dôchodok, reforma zdravotníctva) v českom parlamente však bude nesmierne komplikované. Koalícia aj opozícia majú zhodne po 100 kreslách a vláda bude musieť o každom zákone rokovať o podpore zo strany najväčšieho politického rivala – ČSSD. Z tohto dôvodu je náš reformný výhľad pre ČR veľmi obozretný.

Slovensko – ako uchrániť reformy

Slovensko má spomedzi krajín V4 najzdravšie verejné financie a zreformované dane, dôchodky, zdravotníctvo a trh práce. Po 4 rokoch reformnej vlády síce najviac kresiel obsadil ľavicový (a populistický) SMER, avšak doterajšia vláda (SDKU-SMK-KDH) získala až 65 mandátov, čo je veľký úspech doterajšej vlády, ktoré vykonala významné kroky v medzinárodnej politike (vstup do EU, NATO, podpora vojny v Iraku) a v spomínaných ekonomických reformách. Okrem nich sa do parlamentu dostali aj dve neštandardné strany – HZDS (15 mandátov) a nacionálne orientovaná SNS (20 mandátov).

Rokovania o usporiadaní novej vlády stále intenzívne prebiehajú, pričom na základe vyhlásení z minulého týždňa predpokladáme, že nasledovné tri varianty majú najväčšiu šancu:

• SMER-SDKÚ. Takzvaný „nemecký model“, ktorý chráni kľúčové reformy a nedovoľuje ich zvrátenie, pričom ako programový tmel by mohla fungovať reforma Richarda Sulíka – odvodový bonus – ktorá je zameraná práve na menej majetné rodiny, pri znižovaní daňového a odvodového zaťaženia (pozri www.sulik.sk). Ministrom zdravotníctva by bol zrejme Viliam Novotný (SDKÚ).
• SMER-KDH-SMK. Z daných troch možností „najľavicovejšia“ koalícia. Vzhľadom na to, že ani SMK a ani KDH nemajú osobnosť, ktorá sa dlhodobo venuje zdravotníctvu, ministrom by sa zrejme stal Pavol Paška (SMER).
• SDKU-KDH-SMK-HZDS. Z daných troch možností, „najpravicovejšia“ koalícia, ktorá znamená pokračovanie v doterajšom trende. Na jej reálne zostavenie však musí HZDS splniť dve požiadavky KDH – zosadiť Vladimíra Mečiara a odkliať Mečiarove amnestie vzťahujúce sa na únos prezidentovho syna. Ministrom zdravotníctva by sa stal zrejme Viliam Novotný (SDKÚ), alebo Milan Urbáni (HZDS).

Samozrejme, že politika môže vždy prekvapiť a tak budúca koalícia môže mať aj inú podobu ako vymenované tri varianty. Najhoršou variantou by bola vláda SMER-SNS-HZDS, ktorá by znamenala stratu medzinárodnej prestíže, ako aj zastavenie reforiem a ich zvrátenie, čo by znamenalo spomalenie hospodárskeho rastu, rast deficitu verejných financií a znižovanie kreditu Slovenska.