Predvídaná nepredvídateľnosť

Voľby priniesli diskontinuitu. V tejto chvíli ešte neexistuje Programové vyhlásenie vlády (ktoré sa však asi šije horúcou ihlou), preto sa v úvahe o možných zmenách hospodárskej politiky musíme uspokojiť s ekonomickými časťami volebných programov koaličných strán, s vyhláseniami členov vlády a iných autorít, personálnym obsadením vrcholných funkcií a pod. Bez ambície na úplnosť sa tu pokúsime zhrnúť niekoľko indícií a faktov, ktoré by mali determinovať budúcu hospodársku politiku.

1. Postoje v programoch a po voľbách

Ako je zrejmé z rámčekov venovaných programom koaličných strán (Smer-SD, ĽS-HZDS, SNS), solidarita, spravodlivosť, boj proti chudobe a kritika doterajších ekonomických reforiem sú spoločným menovateľom ekonomických programov. Samozrejme, ciele ako solidarita či boj proti chudobe sú úplne legitímne hospodárskopolitické ciele, obavy vyvoláva skôr spôsob politiky, ktorý má k týmto cieľom viesť. Imidž koaličných strán vedie k obave, že tieto ciele môžu byť „napĺňané“ opatreniami, ktoré môžu spôsobiť rozvrat ekonomického prostredia.

Agresivita voči doterajším reformám však klesla hneď po voľbách. Zrejme aj na politikov Smeru dolieha ťarcha budúcej zodpovednosti. Aj ciele ako solidarita alebo boj proti chudobe sa dajú napĺňať rôznymi opatreniami a stratégiami. Vláda si určite nedovolí negovať svoje hlavné politické ciele, zrejme však pod tlakom prostredia bude korigovať svoje inštrumentárium. Doterajšie indície pre takúto stratégiu sú nasledovné:

• Samotný Smer zmiernil požiadavku na zmenu daňového systému. Namiesto sľubovaného návratu progresívneho zdanenia ponúkol možnosť konštrukcie špeciálnych odpočítateľných položiek či daňových bonusov.
• Je nápadné aj to, ako Smer v posledných dňoch omnoho nápadnejšie hovorí o udržaní stability a rovnováhy vo verejných financiách. V opozičnej rétorike takéto pojmy predstavitelia Smeru ani nepoužívali.
• Vláda zrejme nepôjde do ťažkých súbojov s víťazmi privatizačných tendrov. Hoci Smer pred voľbami sľuboval zrušenie privatizácie letísk, dnes sa stavia do polohy, že ak Protimonopolný úrad SR nebude mať námietky, tak sa zdrží námietok aj vláda
• SNS vo volebnom programe volala po „spravodlivom daňovom systéme“, ktorý zohľadňuje výšku príjmov. V súčasnosti vyhlasuje, že zachovanie rovnej dane je jej záujmom.
• Jeden z rozhodujúcich tvorcov daňovej reformy z roku 2004 (ktorú Smer vždy tvrdo napádal) sa stal poradcom ministra financií, nominanta Smer-u.

2. Môže to byť podobné ako v druhej polovici 90. rokov?

Pokusy politicky ovládať ekonomiku sú dobre známe z pôsobenia HZDS a SNS v druhej polovici 90-tych rokov. Takúto politiku je však už ťažko možné zopakovať. Výrazne sú totiž zredukované kanály na politické vplyvy v ekonomike:

1. veľké podniky sú už aspoň čiastočne privatizované a noví spolumajitelia budú mať sotva nejaké pochopenie pre pokusy o zneužívanie týchto podnikov;
2. politické rozdeľovanie bankových úverov sa znemožnilo privatizáciou bánk;
3. možnosť skrytého pomáhania protežovaným podnikom sa skomplikovala odbúraním špecializovaných štátnych fondov a celkovo zlepšenou transparentnosťou vo verejných financiách;
4. politicky motivované zasahovanie do vlastníckych štruktúr je obmedzené tým, že proces privatizácie je takmer ukončený.

Ekonomika je už menej politicky citlivá a vláda má menej možností si ju každodennými zásahmi prispôsobovať. Pravda, to neznamená, že by vláda nemala aspoň teoretickú možnosť politicky zmanipulovať ekonomiku, ale táto možnosť by si vyžadovala tak nápadné a necitlivé zmeny, ktorých realizáciu je ťažké si predstaviť.

3. Nakoľko vážne je ohrozené prijatie eura?

Napriek oficiálnym deklaráciám predstaviteľov vlády, že harmonogram prijímania eura zostáva nezmenený, je rad obáv celkom namieste. Pri plnení štyroch z 5 kritérií na prijatie eura možno čo i len trochu nezodpovednou politikou ľahko pochybiť:

• Mieru inflácie je nutné tlačiť smerom k 2 % (ide o pohyblivý terč, nie je známa cieľová hodnota, tá je závislá od inflácie v ostatných štátoch EÚ). Ľahko možno tento cieľ minúť kvôli znehodnoteniu meny (zdražejú tým dovozy a vzrastie celková cenová hladina).
• Stačí relatívne malé zaváhanie v rozpočtovej disciplíne a deficit vo verejných financiách presiahne kritérium 3 % z HDP. Podľa dát za prvý polrok 2006 by už so splnením tohto kritéria nemal byť problém, keby sa finančná politika nemenila. Do 3 % HDP by sa deficit v roku 2006 mal zmestiť dokonca aj so zarátaním nákladov na dôchodkovú reformu. Ak si vláda kladie za cieľ dosahovať aj v ďalších rokoch deficit na úrovni 3 % z HDP (ako to z vyhlásení vyplynulo), je to málo ambiciózny cieľ. Súčasný vývoj vo verejných financiách umožňuje prijímať ambicióznejšie ciele. Rast deficitu môže pomáhať aj rastu úrokových mier a blokovať tak plnenie dvoch kritérií (kritérium deficitu aj úrokov). Vážnym rizikom tu môže byť čo i len malý ústupok od finančnej disciplíny v zdravotníctve.
• Výmenné kurzy. Ak bude musieť NBS opakovane brániť pozíciu koruny (ako v prvej polovici júla), slovenská ekonomika poruší pravidlá systému ERM II a nesplní kurzové kritérium.
• Úrokové sadzby. NBS sa môže dostať do pozície, že bude musieť brániť inflačné ciele alebo pozíciu slovenskej meny tým, že vyženie veľmi vysoko úrokové miery. Je to ľahko predstaviteľná reakcia centrálnej banky pri prípadnej nezodpovednej finančnej politike vlády. Rast úrokov však môže znamenať nesplnenie kritérií pre stabilitu a výšku úrokových mier.
• Relatívne dobrá je pozícia Slovenska pri piatom kritériu, pri rozsahu verejného dlhu. Tu má Slovensko značnú rezervu a politika vlády by musela byť extrémne nezodpovedná, aby sa toto kritérium neplnilo (kritérium je dlh do 60 % HDP, SR má asi 40 %).

Treba si všimnúť, že Európska komisia a ECB zmenili chápanie maastrichtských konvergenčných kritérií. V minulosti to boli kritériá, ku ktorým sa stačilo blížiť, v súčasnosti sú to kritériá, ktoré treba nielenže bez výnimky splniť, ale treba ich dokonca splniť tak, aby neboli pochybnosti o udržateľnom stave ich plnenia. Vláda by sa mala vážne poučiť z prípadu Litvy spred niekoľkých mesiacov: išlo krajinu s deficitom verejných financií len 1,5 % a verejným dlhom len 19 % z HDP a dobrým plnením ostatných kritérií – až na veľmi tesné prekročenie kritéria miery inflácie (ktoré je už spomenutým pohyblivým terčom, dokonca s kontroverznými prvkami v metóde výpočtu). Hlavný dôvod odmietnutia prijatia Litvy do eurozóny bolo, že hoci momentálne plnila konvergenčné kritériá (s maličkou odchýlkou o 0,1 percentuálneho bodu v prípade inflácie), existovali podozrenia, že inflačné kritérium neplní udržateľne! Z toho aj pre slovenskú vládu vyplýva, že jej nemusí stačiť vtesnanie slovenskej ekonomiky do predpísaných „čísel“, ale musí realizovať politiku, ktorá nevyvolá pochybnosti o možnostiach udržať tieto dosiahnuté parametre. A to môže byť pre vládu Smer-SNS-HZDS, ak chce aspoň sčasti dodržať volebné programy, vážny problém. (Inak keby sa aj v minulosti tak prísne posudzovali konvergenčné kritériá, eurozóna by doteraz nevznikla. Sprísnenie je však dobrá vec práve na zvýšenie tlaku na vlády nových členských štátov).

Z makroekonomického hľadiska nie je významné len samotné prijatie eura, ale aj (alebo hlavne) sprievodné mechanizmy. Už pred prijatím eura, ale aj po ňom, musia vlády veľmi dbať na makroekonomickú stabilitu a euro ich núti robiť veľmi zodpovednú politiku vo verejných financiách. Euro nie je len spoločná mena, ale aj ochranný štít pred ľubovôľou politikov pri regulovaní hospodárstva. Preto si kurióznym spôsobom prijímanie eura (alebo aspoň proces k tomu vedúci) želajú aj ekonómovia, ktorí predtým nepovažovali za potrebné prijímať euro príliš skoro (za takého sa považuje aj autor tohto príspevku).

4. Finančné trhy zareagovali na nezodpovedné vyhlásenia členov vlády

Ešte predtým, ako by vláda zrealizovala akýkoľvek svoj praktický krok, bolo jej kreovanie, jej prvé vyhlásenia a nepredvídateľnosť politiky ocenené na devízových trhoch tlakom na oslabenie meny. Negatívny imidž vlády spolu s neopatrnými vyhláseniami niektorých jej členov (hlavne nejednota vo vyhláseniach predsedu vlády a ministra financií alebo relativizovanie cieľa prijať euro v roku 2009), viedol k oslabeniu meny o 1,6 % za tri týždne (do 17.7. 2006). Táto hodnota ešte sama osebe neznamená dramatický pohyb meny, ale treba mať na zreteli, že:

1. „Len“ 1,6 % to bolo preto, že centrálna banka opakovane intervenovala v prospech koruny a minula na jej spevňovanie minimálne 2 mld. eur do 17.7 2006.
2. Poplachy na devízových trhoch sa môžu opakovať, momentálny kľud a dokonca zhodnocovanie meny (v čase prípravy tohto príspevku, t.j., v dňoch 17.7.-20.7.) neznamená prekonanie tohto problému.
3. Nie je v súlade s pravidlami fungovania ERM II, aby centrálna banka opakovane strážila nejakú hranicu pohybov svojej meny. Systém ERM II je skonštruovaný práve preto, aby mena dokázala svoju stabilitu. Isteže, krátkodobé zakolísania v dôsledku psychologických či politických faktorov nie sú vážnou prekážkou ani pre fungovanie v rámci režimu ERM II, pričasté opakovanie takýchto situácií by však mohlo znamenať problém.
4. Intervencie NBS sú vopred odsúdené na neúspech, ak vláda nepresvedčí investorov, že to s makroekonomickou stabilitou a vstupom do eurozóny myslí vážne. Môže to znamenať premrhanie značnej časti devízových rezerv. Momentálne však neexistujú ekonomické fundamenty pre zhnehodnocovanie kurzu, tie sú zatiaľ iba politicko-psychologické.

Graf 1: Vývoj výmenného kurzu SKK/EUR

Poznámka: horizontálna trhaná čiara na úrovni 38,445 predstavuje centrálnu paritu, s ktorou vlani Slovensko vstúpilo do systému ERM II. Od nej sa možno odchýliť maximálne o 15 %.

Zdroj: NBS, vložené komentáre autor

5. Niekoľko tipov na vývoj budúcej hospodárskej politiky

• Predstavené bude relatívne vágne Programové vyhlásenie vlády. Bude sa hlásiť aj k prijatiu eura, k udržiavaniu makroekonomickej stability a silného rastu, aj k vysokej miere solidarity a k rozvojovým výdavkom – v podstate sa bude hlásiť k súboru cieľov, ktoré budú aspoň čiastočne protichodné. Naďalej bude dominantnou črtou hospodárskej politiky jej zhoršená predvídateľnosť v porovnaní s obdobím 1999-2005.
• Je možné, že sa vláda oficiálne bude hlásiť k prijatiu eura v pôvodnom termíne, ale „nevyjde to“. Vždy bude možné poukazovať na iného vinníka (NBS, Európska komisia, ECB), alebo vysvetliť, že prijímanie eura nie je až také výhodné pre „bežného občana“.
• Prípadné posuny prijatia eura v susedných štátoch (viď príklad Maďarska), môžu poslúžiť ako vynikajúci argument svedčiaci o tom, že ani Slovensko sa nemusí ponáhľať. A pri inak orientovanej vláde by sa s týmto argumentom možno aj dalo súhlasiť…
• NBS bude zrejme tlačiť na vyššiu zodpovednosť vlády a na zlepšenú kooperáciu medzi vládou a NBS. Má dokonca isté páky ako vláde pohroziť: zvyšovaním úrokových mier alebo odmietaním nových intervencií v prípade opätovnej fázy oslabovania meny.
• Rovná daň sa zachová. Vláda zrejme vsadí na menej agresívne korekcie daňového systému: špeciálne daňové bonusy pre tie typy rodín, ktorým chce pomáhať, prípadne zavedenie zníženej sadzby DPH či zdanenie príjmov z úrokového rozpätia vo finančných organizáciách.
• Vláda sa zrejme pokúsi posilniť pozíciu regulátorov na niektorých trhoch ovládaných dominantnými podnikmi. Nevyhovuje jej rola „štatistu“ pri určovaní cenovej politiky dominantov. Preto zrejme tvrdšie ako predchádzajúca vláda zasiahne na trhoch s palivami a energiou.
• Je málo pravdepodobné, aby sa v krátkodobom horizonte dramaticky zmenili základné charakteristiky makroekonomického vývoja. V najbližšom čase zostane zachovaný vysoký rast HDP, rast zamestnanosti aj rast reálnej mzdy. Rýchly obrat k nejakému katastrofickému scenáru nehrozí, pretrvanie silného rastu je v tejto chvíli preddeterminované. Aj prípadné neplnenie kritérií na prijatie eura prinesie skôr postupnú eróziu rastového potenciálu, nie okamžitý zvrat.

Rámček: O volebnom programe Smeru – Sociálnej demokracie (Smer-SD)

Rámček: O volebnom programe Ľudovej strany – Hnutia za demokratické Slovensko (ĽS-HZDS)

Rámček: O volebnom programe Slovenskej národnej strany (SNS)