Ekonomický rast par excellence

Rekordný rast hrubej pridanej hodnoty…

Samotný silný rast HDP poteší, ale ešte viac poteší, že v jeho vnútornej štruktúre rástla mimoriadne silno hrubá pridaná hodnota. Rast hrubej pridanej hodnoty v stálych cenách dosiahol 8,6%, resp. 8,8% v prvých dvoch štvrťrokoch 2006. Obyčajne sa mu mediálna pozornosť nevenuje, chceme ho však vyzdvihnúť. Práve silný rast hrubej pridanej hodnoty je jedným z prejavov vysokej kvality ekonomického rastu (Hrubá pridaná hodnota je dominantnou časťou HDP, ale HDP je tvorené aj čistými nepriamymi daňami, ktoré vchádzajú do cien produkcie. Vládne manipulácie s nepriamymi daňami a subvenciami tak majú vplyv na výkyvy v tempe rastu HDP). V grafe 1 je nápadné, že v rokoch 2004 a 2005 bol rast HDP silnejší ako rast hrubej pridanej hodnoty. A to práve preto, že silno rástol objem čistých nepriamych daní (nepriame dane- subvencie), ktoré sú však príjmom štátu a nie príjmom výrobných faktorov.

Graf 1: Reálny medziročný rast HDP a hrubej pridanej hodnoty (v %)

Zdroj: Štatistický úrad SR

…sa celkom logicky spája s rekordným rastom zamestnanosti.

V strednodobom horizonte tak nedošlo k rekordnej hodnote v raste HDP, ale k rekordnej hodnote v raste hrubej pridanej hodnoty. Práve rast hrubej pridanej hodnoty štatisticky významne súvisí s rastom zamestnanosti. Vôbec neprekvapuje, že rekordne silný rast zamestnanosti je spojený s rekordne silným rastom hrubej pridanej hodnoty (vzťah rastu zamestnanosti a rastu HDP je podstatne voľnejší- práve kvôli volatilnej súčasti HDP v podobe nepriamych daní). Nárast počtu pracujúcich o 4,5% v druhom štvrťroku sa vymyká tomu, čo sme zatiaľ mohli pozorovať na trhu práce v SR. Aj vďaka tomu mohla miera nezamestnanosti vyjadrená výberovým zisťovaním pracovných síl poklesnúť na 13,5%, čo je o 2,7 percentuálneho bodu menej ako v rovnakom období roka 2005.

Graf 2: Reálny rast hrubej pridanej hodnoty a rast zamestnanosti v %
(vyjadrené kĺzavými priemermi v záujme zníženia vplyvu krátkodobých výkyvov)

Zdroj: Vlastné výpočty podľa údajov Štatistického úradu SR

Poznámka: koridor medzi dvomi krivkami je „vyplnený“ rastom produktivity práce

Rast HDP so skvelými vnútornými proporciami

Štruktúra rastu HDP v prvom polroku (a hlavne v druhom štvrťroku) je priaznivá a pozoruhodne vyvážená. Okrem spomínaného priaznivého vývoja hrubej pridanej hodnoty sa dajú vyzdvihnúť ďalšie dôkazy pre toto tvrdenie: –

Rast sa opiera sa o rast vnútorného dopytu aj o zlepšený čistý export. Kým v uplynulých štvrťrokoch sme pri hodnotení použitia HDP mohli opakovane konštatovať silný pozitívny efekt rastu domáceho dopytu a negatívny efekt čistého exportu, teraz je stav vyváženejší: v druhom štvrťroku sa zlepšil výsledok čistého exportu a rast HDP je ťahaný súčasne čistým exportom aj domácim dopytom. –

-Rast HDP je ťahaný spotrebou aj investičnými výdavkami. V štruktúre domáceho dopytu je zrejmý silný rast spotreby domácností (6,1% v stálych cenách v druhom štvrťroku), aj rast tvorby hrubého fixného kapitálu (10,8%).

Pri pohľade na kategórie príjmov odvodených z HDP je zrejmé, že podnikateľské dôchodky- hrubý prevádzkový prebytok a zmiešané dôchodky živnostníkov- rástli podstatne rýchlejšie (12,7% v bežných cenách) ako odmeny zamestnancov (len 8,8%). Je to v súlade s dlhodobejšími tendenciami a odráža to situáciu, keď je v ekonomike väčší dopyt po kapitáli ako po pracovnej sile.

Rast zmenou politiky ešte nekončí

Rýchly, a možno ešte aj ďalej gradujúci rast HDP môže pokračovať aj vo zvyšnej časti roka 2006 aj v roku 2007. Tento rast sa totiž svojim charakterom neviaže na momentálne vykonávanú hospodársku politiku. Je skôr výsledkom súčasného vplyvu minimálne štyroch dlhodobejších faktorov:

1. Prvým je efekt dobiehania výkonnosti vyspelejších partnerov, s ktorými je Slovensko spojené spoločným trhom v rámci EÚ. Tento efekt je najmenej nápadný, zato však s veľmi dlhou pôsobnosťou. Prejavuje sa napríklad v dlhodobo veľmi vysokých tempách rastu exportu.
2. Druhým je efekt skvalitneného podnikateľského prostredia (korekcie a reformy z obdobia 1999-2005).
3. Tretím je aktivita zahraničných investorov, ktorí v tomto období spúšťajú svoju výrobu. (Tento efekt sa v plnej sile ešte len ukáže, doterajší rast tvorby HDP ešte len čiastočne zahŕňa efekt naštartovania nových priemyselných výrob).
4. Štvrtým je urýchlená výstavba fyzickej infraštruktúry a s tým spojený rast fixného kapitálu.

Súčasný rast teda nie je funkciou krátkodobých vládnych prorastových opatrení a zmena politiky (ak nie je extrémna), nemá bezprostredný efekt na dynamiku rastu. Hoci išlo o záverečnú fázu pôsobenia predchádzajúcej vlády, makroekonomické parametre nenesú znaky ovplyvňovania príznačné pre poslednú fázu politického cyklu. Ak by aj postupne došlo k deformáciám ekonomického prostredia, znamenalo by to skôr postupnú eróziu rastového potenciálu.