Hrozba pre poistencov

utorok, 17. október 2006, 13:00 a

Plánovaná transformácia dvoch štátnych zdravotných poisťovní – Všeobecnej a Spoločnej – z akciových spoločností na verejnoprávne inštitúcie je hrozbou pre ich poistencov.

Existujú aj dôležitejšie otázky, ako je ústavnosť transformácie štátom vlastnených zdravotných poisťovní z akciových spoločností na verejnoprávne inštitúcie, alebo to, prečo má vlastne štát dve poisťovne. Ak parameter ústavnosti nezodpovie ministerstvo, vláda či parlament, skončí transformácia zrejme na Ústavnom súde. Ak ministerstvo nezareaguje na parameter duality, určite odpovie trh. Prvotnou však musí byť otázka: Aká je skutočná motivácia ministerstva transformovať poisťovne?

Záujmy ľudí

Dnes je vlastníkom Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) a Spoločnej zdravotnej poisťovne štát. Ten nesie plnú zodpovednosť za ich hospodárenie. Minister zdravotníctva ako vykonávateľ akcionárskych práv vo VšZP menuje a odvoláva predstavenstvo (ktoré by malo byť eticky zrelé a odborne kompetentné).

Zároveň menuje dozornú radu, ktorej úlohou je z poverenia akcionárov (čiže opäť ministra zdravotníctva) dohliadať na predstavenstvo pri riadení spoločnosti. Tento koncept, pri ktorom existuje priama zodpovednosť jednotlivých orgánov navzájom a voči akcionárovi, sa nazýva corporate governance a jeho 7 princípov je celosvetovo uznávaných pri dobrom riadení spoločností. Minister zdravotníctva však mieni tento koncept opustiť a na otázku, čo prinesie zmena na verejnoprávne poisťovne ľuďom, pre Hospodárske noviny povedal: „Peniaze, ktoré tieto poisťovne spravujú, budú pod verejnou kontrolou a v ich orgánoch budú zástupcovia zamestnancov a zamestnávateľov. Občania budú mať garantované, že títo ľudia budú hájiť ich záujmy.“ Stane sa však pravý opak. Dnes je 100-percentným vlastníkom VšZP a Spoločnej zdravotnej poisťovne štát, a teda štát cez výkon akcionárskych práv nominuje členov predstavenstva a dozornej rady. Prečo by však štátne poisťovne mali riadiť zástupcovia zamestnancov a zamestnávateľov? Tí do poisťovne neprinesú také potrebné know – how, ekonomické myslenie a ani manažérsky prístup. Oni si do poisťovne prinesú len svoje vlastné osobné záujmy.

Slobodná voľba

Občania nepotrebujú, aby ich záujmy „chránili“ zástupcovia záujmových skupín, lebo slobodná voľba zdravotnej poisťovne umožňuje, aby si zvolili tú zdravotnú poisťovňu, ktorá najlepšie uspokojí ich potreby. A to, či daná zdravotná poisťovňa najlepšie obhajuje ich záujmy, je možné identifikovať len v súťaži rovnoprávnych zdravotných poisťovní, kde ani jedna z poisťovní nemá štátom garantované výsadné postavenie oproti ostatným.

To sa však má zmeniť – štát chce odovzdať riadiace kompetencie záujmovým skupinám a zároveň si pre svoje poisťovne zmäkčí podmienky fungovania. Tie nebudú musieť mať licenciu od Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, čiže ich správanie nebude smerovať k vyššej efektívnosti a kvalite poskytovaných služieb. Navyše, dnes sú zdravotné poisťovne (ako akciové spoločnosti) legislatívne regulované rámcom Obchodného zákonníka či zákona o konkurze a vyrovnaní, ktoré sa na Slovensku pätnásť rokov vyvíjajú, zlepšujú a predstavujú štandardné prostredie pre fungovanie podnikateľských subjektov. Legislatívna úprava verejnoprospešných organizácií neexistuje, tak ako neexistujú štandardné podmienky pre ich účtovníctvo či nezávislý audit. Možnosť verejnej kontroly, ako ju pomenoval minister zdravotníctva, tak má len deklaratórny charakter.

Skutočný dôvod

Všeobecná zdravotná poisťovňa zúfalo potrebuje zodpovedného vlastníka, jasnú víziu, kompetentný manažment a nanovo definovanú stratégiu nákupu zdravotnej starostlivosti. Jej platobná schopnosť pomaly klesá a ministerstvo namiesto štandardných zmien v samotnej poisťovni radšej deformuje prostredie (nová právna forma, mäkké rozpočtové obmedzenia, zníženie DPH na lieky). Skutočným dôvodom na zmenu dvoch štátnych spoločností z akciovej spoločnosti na verejnoprospešné poisťovne nie sú ministerstvom deklarované záujmy ich poistencov, ale snaha používať najväčšiu poisťovňu ako realizátora ekonomických nezmyslov vlády – príkladom môže byť zníženie poplatkov a nútené kompenzácie cez VšZP.

Navyše, beztrestnou tvorbou deficitu, ktorú vytvorenie verejnoprospešnej inštitúcie umožní, sa ministerstvo chce cielene zbaviť reálnej zodpovednosti za jej hospodárske výsledky. A zástupcovia zamestnávateľov a zamestnancov nominovaní parlamentom a obhajujúci „záujmy občanov“ budú už len povinnými svedkami celej tragédie.

článok bol publikovaný v časopise .týždeň č. 40/2006

Štvrťročník o liekovej politike

Pharma Outlook

Sprievodca pôrodnicami

Sprievodca pôrodnicami

rodinka.sk & HPI

Prihláste sa na odber newslettera

Ak sa chcete prihlásiť k odberu newsletteru, zadajte svoju e-mailovú adresu do poľa pod týmto textom a stlačte tlačidlo.

Slovenská aliancia pre chronické ochorenia