Makro, október 2006

OECD predpovedá skvelé rastové vyhliadky pre Slovensko v dlhodobom horizonte

Júnové vydanie pravidelnej publikácie „OECD Economic Outlook“ prezentovalo odhad dlhodobých rastových vyhliadok členských krajín. Slovensko by malo podľa tejto prognózy v období do roku 2012 dosahovať najvyššie tempo rastu (priemerne 5,5%) v skupine V4 a druhé najvyššie tempo rastu zo všetkých štátov OECD (vyššie tempo sa odhaduje len pre Turecko, ktoré má však veľmi nízku východiskovú úroveň ekonomickej vyspelosti). Odhadované tempo rastu pre SR je viac ako dvojnásobné v porovnaní s priemernými hodnotami pre eurozónu alebo pre tridsiatku štátov OECD.

Graf 1: Odhad OECD pre dlhodobé tempo rastu HDP

Zdroj: OECD Economic Outlook, June 2006

Na Slovensku bol najsilnejší pokles daňovej kvóty zo štátov OECD za obdobie 2000-2005

OECD v októbri zverejnilo dáta o strednodobých zmenách daňovej kvóty (meranej ako pomer daňových príjmov na HDP v %). Vývojová tendencia nie je jednoznačná: v 13 krajinách mzdová kvóta rástla, v 17 krajinách klesla. Najvýznamnejší pokles daňovej kvóty bol zaznamenaný v SR (z 33,1% HDP v roku 2000 na 29,4% v roku 2005). Stalo sa tak vďaka reformám vo verejných financiách (vrátane daňovej reformy) a vďaka silnému rastu HDP.

Graf 2: Zmena daňovej kvóty za obdobie 2000-2005 (merané ako podiel daňových príjmov na HDP v %)

Poznámka: Za Japonsko, Grécko, Holandsko a Poľsko nejde o údaj za rok 2005, ale 2004.

Zdroj: OECD

Návrh rozpočtu zatiaľ v súlade s maastrichtským kritériom

Vláda schválila návrh štátneho rozpočtu na budúci rok, ktorý spôsobil určité upokojenie na finančných trhoch: návrh rozpočtu relatívne presvedčivo rešpektuje maastrichtské kritérium pre deficit verejných financií. Celkový deficit verejných financií by nemal prekročiť 2,9% HDP. Ministerstvo financií navrhlo budúcoročný schodok štátneho rozpočtu vo výške 38,9 miliardy Sk pri náraste príjmov o 13% na 308,1 miliardy Sk a pri raste výdavkov o 5% na 347 miliárd korún.

Vláda zvýši priame platby poľnohospodárom na maximálnu možnú hodnotu, a to na 70% úrovne dotácií v starých členských krajinách EÚ. Zároveň však chce presadiť v budúcom roku zníženie počtu pracovníkov v štátnych a príspevkových organizáciách o pätinu (to je vzhľadom na minulé skúsenosti naozaj odvážny cieľ), desatinu výdavkov by mali ušetriť aj jednotlivé ministerstvá a ostatné kapitoly rozpočtu.

Pre finančné trhy je však momentálne podstatné, že sa umožní splnenie maastrichtského kritéria pre veľkosť deficitu, čo môže pozitívne pôsobiť na kurz koruny. Guvernér NBS Ivan Šramko však napriek jeho spokojnosti s rozpočtom konštatoval, že rozpočet nepomôže centrálnej banke v boji s infláciou (dôvodom má byť, že rozpočet nie je reštriktívny). Stále je preto aktuálne sprísňovanie menovej politiky zo strany NBS.

Zmenila sa štruktúra výdavkov rozpočtu: posilnila sa orientácia na okamžitú spotrebu, klesla váha investícií do budúcnosti. Rozpočet je v protiklade s deklarovanou ambíciou rozvíjania tzv. znalostnej ekonomiky.