Makro, január 2007

Vyprcháva tradičný pesimizmus?

Podľa výsledkov prieskumu Ústavu pre výskum verejnej mienky (ÚVVM) pri Štatistickom úrade SR v závere roka 2006 významne klesol podiel osôb, ktoré vnímajú rok 2007 s pesimizmom (v tom zmysle, že bude pre ich súkromný život horší ako predchádzajúci rok). Naopak, významne stúpol podiel optimistov. V decembri 2006 iba 8 % respondentov uviedlo, že očakávajú zhoršenie svojej situácie (napr. v roku 2003 to bolo ešte 38 %, v roku 2005 23 %). Podiel tých, ktorí očakávajú lepšiu situáciu svojej osoby, stúpol na historicky najvyšších 35 % (v minulom roku 24 %). Hoci sa ÚVVM nepýtal špecificky na materiálnu stránku situácie jednotlivcov, je veľmi pravdepodobné, že respondenti brali do úvahy hlavne ju. Nárast optimizmu v očakávaniach občanov sa dá vysvetliť pravdepodobne súbehom dvoch faktorov:

• Objektívnym faktorom sú dobré vývojové tendencie v parametroch trhu práce a parametroch príjmov.

• Subjektívnym faktorom sú reakcie na postoje vlády. Jej paternalistické a intervencionistické postoje zrejme pôsobia na nárast pozitívnych očakávaní obyvateľstva ohľadne svojej osobnej situácie. Tento faktor možno dokumentovať nápadnou zmenou postojov respondentov v porovnaní s rokom 2005, hoci objektívne faktory sa zmenili len mierne.

Pri úvahách o budúcom makroekonomickom vývoji treba brať do úvahy, že nárast optimistických očakávaní môže byť sprevádzaný rastúcim sklonom k spotrebe.

Kontroverzné prvky pri hodnotení konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky

Postavenie Slovenska v rebríčku konkurencieschopnosti Svetovej banky v roku 2006 síce nevyznelo prekvapujúco, ale objavilo sa niekoľko problémových bodov v hodnotení. Predovšetkým, v hodnotení Svetovej Banky (Doing Business 2007) sa Slovensko nachádza na 36. mieste zo 175 hodnotených krajín. Aktuálny rebríček krajín s najlepším podnikateľským prostredím vedie Singapur, nasledovaný Novým Zélandom a USA. V prvej dvadsiatke krajín sa nachádzajú aj 2 nové členské krajiny Európskej únie – Litva (16) a Estónsko (17). Dobré výsledky dosahuje Slovensko v hodnotení dostupnosti úverových zdrojov (13. miesto) alebo v registrácii majetku (5. miesto). Ako bariéra vyššej konkurencieschopnosti sa ukazuje vymáhateľnosť zmlúv, náročnosť začatia podnikania, ochrana investorov, ale aj daňové povinnosti či zamestnávanie. Nepriaznivé postavenie v oblasti daňových povinností (114. miesto) je prekvapením vzhľadom na daňovú reformu, ktorá od roku 2004 zjednodušila daňový systém a znížila daňové zaťaženie. Slovenská ekonomika však stráca body kvôli údajnej značnej administratívnej náročnosti zdaňovania (veľa úkonov a veľký počet platieb). Takisto 72. miesto v náročnosti zamestnávania je prekvapujúce vzhľadom na novelu Zákonníka práce z roku 2003, ktorej cieľom bolo navodiť vyššiu flexibilitu na trhu práce. Napriek tomu je slovenskej ekonomike vytýkaná rigidita pracovného času či náročnosť prepustenia zamestnanca. Pôsobí to, akoby autori rebríčka nevzali do úvahy reformu daní a trhu práce, resp. akoby tieto reformy nemali podstatný vplyv pri použitej metodike hodnotenia. Každopádne ostatné krajiny V4 výrazne za Slovenskom zaostávajú – Česká republika sa umiestnila na 52. mieste, Maďarsko na 66. mieste a Poľsko až na 75. mieste.