Trh práce v politických službách?

Jemnými metódami obmedziť flexibilitu

Ministerstvo práce už predložilo návrh novely Zákonníka práce (ZP) a vláda túto novelu považuje za „zákon roka“. Atak na trh práce však prichádza z viacerých strán súčasne: hlavný atak v podobe návrhu ZP je sprevádzaný pomocnými atakmi v podobe návrhov zákona o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni, zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, či zákona o sociálnom fonde.

Pokus o zmenu fungovania pravidiel na trhu práce je realizovaný jemnejšími metódami ako napr. pokus o zmenu zdravotného poistenia. Neprichádza dobre viditeľná dramatická zmena, ale skôr rozsiahly súbor relatívne malých, nenápadných zmien (tu naozaj vyberáme len malú vzorku), ktoré až vo svojom súhrne znamenajú demontáž prvkov flexibility na trhu práce. Autori zvolili opatrnejší prístup, vzdialený od politickej rétoriky. Návrh zmien v legislatíve (pri predložení do medzirezortného pripomienkovacieho konania) často neodráža politické komentáre predstaviteľov vládnej koalície. To je pre trh práce zatiaľ skôr dobré.

Pri spájaní ohniviek zmien sa dá identifikovať niekoľko zhlukov, ktoré dávajú obraz o zámere tvorcov týchto zmien:

Prvý zhluk vytvorí súbor zmien smerujúcich k oslabeniu pružnosti na trhu práce. Tu ide napr. o zavedenie pojmu „závislá práca“ do ZP a k ustanoveniu, že takúto prácu možno vykonávať len v pracovnoprávnom vzťahu. Zjavný je tu úmysel zakročiť proti práci na živnosť. Kompenzovať to zrejme má znovuzavedenie dohôd o pracovnej činnosti. Tu však netreba stavať bariéry a vymieňať formy zamestnávania: čím viac foriem, o to lepšie.

Pružnosť sa oslabuje aj sprísnením ustanovení o pracovnom čase a nadčasov.

S odbormi je nutné sa dohodnúť

Druhý, veľmi nápadne sa črtajúci zhluk je tvorený súborom zmien, ktoré posilňujú pozíciu zástupcov zamestnancov (zjednodušene odborov). Niekoľkokrát sa v návrhu ZP mení formulácia „po prerokovaní so zástupcami zamestnancov“ na „po dohode so zástupcami zamestnancov“. Zákon by nemal vyžadovať za každú cenu nájdenie dohody, či súhlasu zástupcov zamestnávateľov. Zákon môže prikázať prerokovať isté otázky so zástupcami zamestnávateľov, ale zákon nech nenúti k dohode. Je normálne, že nie vždy sa dohoda nájde. Návrh ZP prichádza s výhodami pre odborárskych funkcionárov (zákaz výpovede v dobe, keď je zamestnanec uvoľnený na výkon odborovej funkcie, zavedenie pracovného voľna s náhradou mzdy pre odborových funkcionárov). Veľmi nápadným príkladom posilnenia akejsi represívnej činnosti odborov je ustanovenie v návrhu ZP, podľa ktorého: „Zamestnávateľ nesmie odoprieť vstup do priestorov zamestnávateľa osobe konajúcej v mene odborovej organizácie, v ktorej je združený jeho zamestnanec, a to ani v prípade ak táto osoba nie je zamestnancom zamestnávateľa“. Návrh novely zákona o sociálnom fonde umožňuje zo sociálneho fondu podniku (ktorý vytvára zamestnávateľ) uhrádzať aj niektoré náklady odborov. K tomuto sa ešte pridáva Návrh zákona o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni svojím ťahom na podporu princípu centralizovaného kolektívneho vyjednávania, ktoré je však zastaralé. Progresívnejšie je decentralizované vyjednávanie, ktoré dokáže brať do úvahy špecifiká regiónu, odvetví, jednotlivých podnikov. Vláda deklaruje prioritu budovania znalostnej ekonomiky. Práve tvorba znalostnej ekonomiky potrebuje flexibilný trh práce a decentralizované vyjednávanie: znalostná ekonomika potrebuje veľa inovatívnych podnikov. Inovatívne podnikanie môže byť riskantné, plné zvratov a ťažko znáša centralizované vyjednávanie.

Zmeny v právach aj povinnostiach zamestnancov

V tejto oblasti niektoré zmeny pôsobia v prospech, iné v neprospech pozície zamestnancov. To je trochu prekvapujúce a bude zaujímavé sledovať, akú podobu táto oblasť nadobudne v ďalšom legislatívnom procese. Medzi zmeny, ktoré sú v prospech zamestnancov patrí:

• Navrhuje sa povinnosť ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v prípade účasti na štrajku. Na akomkoľvek štrajku, nielen ak ide o štrajk v zmysle zákona o kolektívnom vyjednávaní
• Zaniká postih voči zamestnancovi, ktorý vlastnou vinou vyrobil nepodarok. –
• Všetky opatrenia posilňujúce odbory sú posilnením práv zamestnanca.

Navrhnuté sú však aj zmeny, ktoré znevýhodňujú zamestnancov:

• Návrh ZP mení nárok na náhradu škody, ktorú spôsobí zamestnanec. Nárokovateľná náhrada škody má stúpnuť z troj- na štvornásobok priemerného mesačného zárobku zamestnanca.
• Ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, má mať podľa návrhu ZP zamestnávateľ právo na peňažnú náhradu v sume priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca. Prispieva to k rovnováhe práv a povinností medzi zamestnancom a zamestnávateľom.

A ešte „dobrá správa“ pre živnostníkov: vláda sa bojí o vaše zdravie

Navrhovaná novela zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci sprísňuje sankcie za nedodržanie predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, takisto stavia na posilnení pozície zástupcov zamestnancov. Bizarne pôsobí, že návrh núti podnikateľov- fyzické osoby bez zamestnancov- k rešpektovaniu pravidiel bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a navrhuje sankcie pri porušení pravidiel (odobratie živnostenského oprávnenia).

Možno „to pravé“ len príde

Vzhľadom na to, že autori návrhov zvolili opatrnejší prístup, vzdialený od politickej rétoriky, vzniká riziko, že v ďalšom legislatívnom procese prídu doplňovacie a pozmeňujúce návrhy, popri ktorých budú pôsobiť doteraz navrhnuté zmeny bezvýznamne. Poľahčujúcou okolnosťou asi bude, že nová legislatíva pre trh práce asi nedokáže zvrátiť pozitívne tendencie v ústupe nezamestnanosti: postupná stagnácia až úbytok počtu osôb v produktívnom veku bude tlačiť na rast vzácnosti pracovnej sily. To bude v podmienkach rastúcej ekonomiky zrejme znamenať rast mzdovej hladiny a ústup problémov s masovou nezamestnanosťou aj v prípade účinnosti nemodernej legislatívy trhu práce. Nie je to však ospravedlnenie, legislatíva trhu práce neovplyvňuje len makroekonomické dáta ale aj slobodu konania každého jednotlivca.