Ústavný súd podržal Zajacovu reformu

Podľa sťažovateľov nie je v súlade s Ústavou SR, aby sa poisťovne transformovali na akciové spoločnosti a dosahovali zisk. Podľa navrhovateľov táto právna forma nekorešponduje s ústavou, pretože zdravotné poistenie, ktoré majú poisťovne vykonávať, má verejný charakter, s ktorým sa súkromnoprávna povaha poisťovní dostáva do rozporu.

ÚS v odôvodnení konštatoval, že inštitucionálna stránka vykonávania verejného zdravotného poistenia nie je kľúčom pre naplnenie účelu a pozitívneho záväzku štátu na poskytovanie bezplatnej zdravotnej starostlivosti.

„Skutočnosť, že zákonodarca zvolil právnu formu akciovej spoločnosti samo osebe neznamená, že garantovanie poskytovania bezplatnej zdravotnej starostlivosti je ohrozené alebo vylúčené, alebo že takéto riešenie je v rozpore s princípmi právneho štátu,“ konštatuje sa v náleze. Ústavnému súdu neprichodí robiť hodnotenia o vhodnosti či nevhodnosti posudzovaného riešenia z iného pohľadu ako ústavného.

Ústavný súd taktiež na stredajšom verejnom pojednávaní pléna nevyhovel návrhu skupiny 32 poslancov, ktorí napadli viaceré ustanovenia zákona o poskytovaní bezplatnej zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia pre nesúlad s ústavou. Podľa navrhovateľov by mali rozsah zdravotnej starostlivosti a výkony upravovať zákony a nie podzákonné právne normy typu vyhláška, nariadenie – ako sú Zoznam chorôb, Katalóg zdravotných výkonov a ďalšie predpisy, ako je to v súčasnosti, lebo sa tým obmedzuje ústavné právo občana na poskytovanie bezplatnej zdravotnej starostlivosti v zmysle ústavy.

Ústavný súd zaujal právny názor, že bezplatnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia nemôže byť bezhraničná a u nás je poskytovanie základnej starostlivosti, jej rozsah a obsah určený zákonom, ktorý vymedzuje základné podmienky ako aj rozsah. Určil tým základné medze poskytovania bezplatnej zdravotnej starostlivosti. Ústavný súd sa nestotožnil s právnym názorom navrhovateľov. Ústavný súd je presvedčený, že ak zákonodarca umožní oprávneným osobám prístup k bezplatnej zdravotnej starostlivosti v širšom rozsahu ako určuje zákon, môže tak urobiť aj podzákonnou normou. Týka sa to aj Zoznamu chorôb, Katalógu zdravotníckych výkonov, Zoznamu liekov a liečiv, Zoznamu protetických pomôcok a Zoznamu dietetických potravín.