—
Rast dlhu štátnych nemocníc by sa podľa ministra zdravotníctva Richarda Rašiho mohol už čoskoro zastaviť. „Našou ambíciou je, aby sme ku koncu roku 2008 mali zdravotnícke zariadenia nastavené tak, aby ďalší dlh prestali produkovať,“ povedal minister v rozhovore pre agentúru SITA.
Tempo zadlžovania nemocníc v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva sa pritom podľa Rašiho výrazne spomalilo. Za prvých šesť mesiacov tohto roku sa mal dlh týchto zariadení zvýšiť o niečo viac ako 100 mil. Sk (3,319 mil. €). Za celý vlaňajší rok pritom stúpol o približne 1,4 mld. Sk (46,47 mil. €). Klesajúca tendencia zadlžovania teda podľa Rašiho je. „To značí aj o tom, že zdravotnícke zariadenia sa starajú o efektivitu a ekonomizáciu prevádzky,“ skonštatoval.
Podľa Petra Pažitného zo zdravotníckeho think tanku Health Policy Institute (HPI) je to, že zariadenia nebudú produkovať stratu z prevádzky, nedostatočné. „Nemocnice sa musia naučiť hospodáriť tak, aby vykazovali zisk aj po započítaní odpisov. Navyše, ak sa prevádzkový zisk dosiahne, bude to vďaka masívnej podpore Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP), ktorá štátnym zariadeniam zvýšila platby neúmerne vysoko v porovnaní s ostatnými nemocnicami,“ povedal v reakcii na slová ministra zdravotníctva Pažitný. Takéto zvýšenie platieb pritom podľa neho pacientom neprináša novú kvalitu zdravotnej starostlivosti, pretože sa zdroje používajú predovšetkým na zvyšovanie miezd.
Za systémové riešenie označil Pažitný transformáciu zariadení na akciové spoločnosti. „Tá zabezpečí dlhodobú finančnú disciplínu a nielen krátkodobé efekty, ako v tomto prípade, keď sa o zníženie dlhu viac zaslúžilí vyššie platby od VšZP, ako zvýšenie efektívnosti samotných nemocníc,“ uzavrel Pažitný.
Celkový dlh v zdravotníctve dosiahol ku koncu minulého roka 8,074 mld. Sk (268 mil. €). V tom istom období predchádzajúce roka sa pohyboval na úrovni 6,821 mld. Sk (226,4 mil. €). V roku 2007 sa tak dlh v rezorte prehĺbil o 1,253 mld. Sk (41,59 mil. €), čo predstavuje priemerný mesačný rast na úrovni 104 mil. Sk (3,452 mil. €). Najväčšiu časť pritom tvoril dlh zdravotníckych zariadení v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva. K 31. decembru uplynulého roka predstavoval 5,842 mld. Sk (193,9 mil. €) a medziročne sa zvýšil o 1,407 mld. Sk (46,7 mil. €). Zdravotnícke zariadenia transformované na akciové spoločnosti si plnili svoje záväzky v lehote splatnosti. Ich dlh bol ku koncu decembra vlaňajšieho roka 6 mil. Sk (199,2 tis. €). Zdravotnícke zariadenia delimitované na obce a Vyššie územné celky, alebo transformované na neziskové organizácie dosiahli ku koncu roka 2007 dlh 2,154 mld. Sk (71,5 mil. €) a dlh zdravotných poisťovní bol k danému obdobiu 71,6 mil. Sk (2,377 mil. €)