Raši predstavil svoju víziu oddlžovania

Jednorazové oddlženie nemocníc je podľa rezortu zdravotníctva iba čiastkové riešenie. „V prípade, ak by takéto opatrenie bolo realizované samostatne bez ďalších krokov, ktoré budú viesť k eliminácii budúceho zadlžovania, predstavovalo by iba prenesenie dlhu, avšak vytvoril by sa aj neželaný precedens opakovania štátnej pomoci do budúcna,“ upozorňuje. Základným predpokladom takéhoto oddlženia je vypracovanie individuálnych akčných plánov, ako aj vyriešenie vnútornej zadlženosti formou odpustenia penále.

Ministerstvo pritom uvažuje o troch možných alternatívach, respektíve ich kombináciách:

• návratná finančná výpomoc
  Návratná finančná výpomoc by sa poskytla zdravotníckemu zariadeniu vo forme úveru od Ministerstva financií SR (MF) a bola by účelovo viazaná na uhradenie všetkých jeho záväzkov po lehote splatnosti k 30. septembru 2008. Rezort zdravotníctva považuje za výhodu takéhoto oddlžovania to, že nemocnicu zaväzuje záväzok splácať, ale zároveň pre splácanie vytvára priaznivejšie podmienky. Za nevýhodu zase to, že povinnosť splácať dlh vytvára silný tlak na celkové znižovanie nákladov a tvorbu úspor.
• vytvorenie agentúry pre riadenie dlhu MZ (alias Veriteľ II)
  Štátna agentúry v gescii MZ by prevzala všetky záväzky po lehote splatnosti ku koncu septembru tohto roku a dlhy by uhrádzala kumulatívne. Prednosťou tohto riešenia je podľa ministerstva to, že môže viesť k zníženiu celkového záväzku. Zároveň sa však nemocnice zbavujú nutnosti riešiť dlh a znižuje sa tak tlak na realizáciu úsporných opatrení.
• dotácia zo štátneho rozpočtu
  „Dotáciu zo štátneho rozpočtu, teda projektovo viazané finančné prostriedky, by mohli získať zdravotnícke zariadenia v prípade naplnenia určitých ukazovateľov akčného plánu alebo rámcových nástrojov pre zníženie budúceho zadlžovania,“ konštatuje materiál. Za pozitívum takého riešenia dlhu považuje rezort účelovosť vynaložených prostriedkov. Negatívne hodnotí to, že dotácia nepredstavuje samotné oddlženie.

Oddlžovanie však podľa ministerstva zdravotníctva vyžaduje predovšetkým zavedenie systémových opatrení nevyhnutých na zastavenie tvorby dlhu. „Ide o dlhodobejší akt, ktorého rámce sa čiastočne už začali realizovať a je potrebné pokračovať v implementovaní aj ďalších oblastí,“ objasňuje rezort. K takýmto nástrojom pritom zaraďuje centralizáciu služieb, optimalizáciu a racionalizáciu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ako aj nástroje na zvýšenie kvality a efektivity poskytovania zdravotnej starostlivosti.

Pod centralizáciou ministerstvo rozumie postupné zoskupenie podporných činnosti v rámci nemocníc alebo skupín nemocníc pod jednotnú správu, prípadne odčlenenie pod správu tretej strany. Ako príklad uvádza centrálne obstarávanie, správu majetku, či IT služby. V rámci optimalizácie siete rozumie vytvorenie minimálnej siete a zabezpečenie ďalšej špecializácie poskytovateľov. V súvislosti s ich racionalizáciou zase poukazuje na štandardné liečebné postupy, katalóg výkonov i centrálnu evidenciu pacienta. Zvýšiť kvalitu a efektivitu chce väčším počtom kontrol ako aj širšou zodpovednosťou pacienta.