—
Vývoj na trhu práce s oneskorením, ale zato veľmi citeľne reagoval na priebeh ekonomickej recesie. Podobne, ako sa parametre trhu práce s oneskorením (za vývojom produkcie) zhoršili, tak sa budú pravdepodobne aj zlepšovať s oneskorením. Táto skutočnosť má negatívny vplyv na príjmy fondov sociálneho zabezpečenia, vrátane zdravotných poisťovní.
Vládni predstavitelia sa opakovane snažili presvedčiť verejnosť, že vďaka ich politike je dopad krízy na slovenskú spoločnosť menší ako v iných ekonomikách. Hlavným cieľom protikrízovej politiky vlády pritom bolo udržanie zamestnanosti. A práve na príklade vývoja zamestnanosti možno dokázať nepravdivosť výrokov o lepšom zvládnutí recesie v SR v porovnaní s inými krajinami. Graf 1 zobrazuje medziročné zmeny zamestnanosti po kvartáloch a vyplýva z neho, že:
Vývoj zamestnanosti sa vo väčšine prípadov zo štvrťroka na štvrťrok zhoršoval. To platí tak pre najvyspelejšie európske štáty (bývalá EU 15) ako aj pre väčšinu nových členov- bývalých socialistických ekonomík. V SR je však zhoršenie vývoja zamestnanosti v treťom štvrťroku (v porovnaní s predchádzajúcimi) obzvlášť nápadné.
Medziročný pokles zamestnanosti v SR v treťom štvrťroku bol výraznejší ako v priemere EÚ 15 aj EÚ 27. Menej priaznivé čísla (a to výrazne!) boli zaznamenané v pobaltských ekonomikách. Takže dopad recesie na zamestnanosť v SR bol v porovnaní s väčšinou ekonomík miernejší len v prvom štvrťroku 2009, v treťom štvrťroku bol už pravdou opak. Argumentácia vlády obstojí len pri porovnávaní s Pobaltím.
Vo vývoji štruktúry zamestnanosti považujeme za dôležité, že sa prejavila výhoda vyššieho stupňa vzdelania. Kým v treťom štvrťroku 2009 klesol celkový počet pracujúcich o 106 tis. osôb, tak počet pracujúcich s vysokoškolským vzdelaním v tom istom období stúpol o 14,7 tis. osôb. (k tomuto javu pozri aj Morvay, K.: Pred ďalšou makroekonomickou stabilizáciou (3), IntoBalance december 2009).
Zdroj: Eurostat
Omeškanie negatívnych javov na trhu práce za nástupom recesie dobre vidno v Grafe 2. Miera nezamestnanosti podľa výberového zisťovania pracovných síl (VZPS) v poslednom kvartáli 2008 ešte klesala v súlade s dlhodobým trendom bez ohľadu na skomplikovanie vývoja produkcie. Ešte ani v prvom štvrťroku 2009 miera nezamestnanosti vôbec nevzrástla (hoci reálny HDP klesol o 5,6 %), len sa narušila tendencia jej poklesu. K prudkému zhoršeniu došlo až v treťom štvrťroku, keď sa miera nezamestnanosti medziročne zvýšila o 3,5 percentuálneho bodu. Hoci sa priemerná miera nezamestnanosti podľa VZPS dostala pravdepodobne veľmi blízko k 12 % (chýba ešte údaj za posledný štvrťrok), zďaleka nedosahuje hodnoty z obdobia 2001 – 2002 (18,5 % až 19,2 % – a to nepôsobila globálna recesia), ktoré predstavujú doteraz zaznamenané maximum.
Z údajov o evidovanej nezamestnanosti (tie sú k dispozícii až do konca roka) možno vyčítať zastavenie roztvárania sa nožníc medzi mierou nezamestnanosti v rokoch 2009 a 2008. V Grafe 3 je nápadné rozšírenie týchto nožníc z 0,9 percentuálneho bodu v januári až na 5,0 percentuálneho bodu v septembri a následné zastavenie rozširovania, až mierne zužovanie.
Pozn. metodika výberového zisťovania pracovných síl (VZPS)
Zdroj: Štatistický úrad SR, databáza Slovstat
Zdroj: Štatistický úrad SR
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny na mesačnej báze publikuje dáta o prítoku a odtoku uchádzačov o zamestnanie. Je pravdepodobne dobrým znamením, že po radikálne zníženom odtoku uchádzačov z registra v prvej časti roka 2009 dochádzalo postupne k jeho posilneniu (porovnávame tu hodnoty s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka). V Grafe 4 vidno nárast prítoku uchádzačov a podstatné zníženie ich odtoku (v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2008) na začiatku roka 2009. Neskôr vidno oživenie odtoku pri stále silnom prítoku (v Grafe 4 údaje za jún, september). Na konci roka (pozri údaj za december) je už nápadné zmiernenie prítoku v porovnaní s rovnakým mesiacom predchádzajúceho roka a zvýšenie odtoku uchádzačov. Toky v registri v decembri 2009 sú už priaznivejšie ako boli v decembri 2008. Väčšia dynamika tokov v registroch síce ešte nepostačovala na zníženie miery nezamestnanosti, každopádne je však priaznivým signálom o oživovaní na trhu práce. Vysoká dynamika oboch kategórií (prítoku aj odtoku) je dôkazom prebiehajúcej reštrukturalizácie ekonomiky (v tomto prípade tzv. tvorivá deštrukcia), počas ktorej veľa aktivít zaniká, ale už vznikajú alebo sa rozširujú iné.
Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Napriek rapídnemu poklesu tempa rastu priemernej nominálnej mzdy (a to na zatiaľ bezkonkurenčne najnižšiu hodnotu v histórii SR), zostáva zachovaný rast reálnej mzdy. Dôvodom je historicky najnižšia miera inflácie v SR.
Verejný sektor v roku 2009 pôsobil ako stabilizátor rastu priemernej nominálnej mzdy. Kým vo väčšine odvetví priemerná nominálna mzda v medziročnom období stagnovala, v odvetviach s dominanciou verejného sektora rástla (napr. v treťom štvrťroku o 4,2 % vo verejnej správe a obrane, o 6,8 % vo vzdelávaní a o 5,6 % v zdravotníctve a sociálnej pomoci). Takúto pozíciu „ťahúňa rastu miezd“ si verejný sektor v blízkom období už nebude môcť dovoliť.
Zdroj: Štatistický úrad SR, databáza Slovstat
|
2008 |
2009 |
2010 |
---|---|---|---|
Medziročná zmena zamestnanosti v % (VZPS) |
3,2 |
-2,5 |
-0,5 až 0 |
Miera nezamestnanosti podľa VZPS v % |
9,6 |
11,8 |
12,2 až 12,9 |
Medziročná zmena priemernej nominálnej mzdy v % |
8,1 |
3,1 |
3,2 až 3,6 |
Medziročná zmena reálnej mzdy v % |
3,3 |
1,4 |
0,8 až 1,4 |
Zdroj: Štatistický úrad SR (údaje za 2008), Health Policy Institute (odhady a prognózy)
Predpokladáme, že kým ukazovatele produkcie dosiahli svoje dno (viažuce sa k aktuálnej recesii) už v roku 2009, tak ukazovatele trhu práce sa na svojom dne ocitnú až v priebehu prvej polovice roka 2010. Toto dno však nebude situované výrazne hlbšie ako bol stav v druhej polovici roka 2009.
Hoci sú už známe informácie o obnovení medziročného rastu priemyselnej produkcie v novembri 2009 (čo je asi signálom o zlepšení vývoja produkcie všeobecne), nepredpokladáme v roku 2010 dosiahnutie kritickej hodnoty rastu produkcie nutnej k tomu, aby sa zvýšila zamestnanosť. Skôr predpokladáme striedanie zlých a dobrých správ o prepúšťaní a prijímaní. Zamestnávatelia zrejme budú mať v podnikoch rezervu vo využívaní pracovnej sily, ktorá sa vytvorila v priebehu recesie. Čiastočne využívanú pracovnú silu budú môcť pri miernom oživení produkcie lepšie využiť a nevznikne hneď potreba prijímania nových pracovníkov. Až po vyčerpaní tejto rezervy možno počítať s citeľnejším nárastom zamestnanosti aj zvýšením dynamiky miezd.