foto: © Miroslav Hudák
Karol Morvay:
Prognóza makroekonomického vývoja a jeho vplyvu na zdravotníctvo
Vývoje, o ktorých budem hovoriť, nevyjadrujú vývoj reálnej ekonomiky, iba to, čo očakávame od ekonomiky v danom období. Ako reprezentanta pestrej kvality indexov klímy som vybral ten, ktorý pravidelne publikuje OECD. Ide o zložený, kompozitný, tzv. leading kompozitný indikátor. Leading v tom zmysle, že predbieha skutočný vývoj.
Tento indikátor podľa skúseností približne tri až šesť mesiacov dopredu predpovedá, čo sa asi stane. To, čo vidíme na tých krivkách je vlastne očakávanie, čo asi bude o pol roka. Treba si všimnúť, že krivka za Slovensko počas recesie padla zjavne hlbšie ako v iných krajinách, ale teraz ako keby stúpala výraznejšie ako v iných krajinách. Ten pohyb aj smerom nadol, aj smerom nahor, ako keby bol výraznejší ako inde.
Chcem však varovať pred prehnaným optimizmom, tie indexy klímy sú obyčajne viac volatilné ako reálny vývoj. Veľmi ľahko sa stane to, že padajú hlbšie a stúpajú vyššie, ako je potom skutočný medzinárodný vývoj. Rozhodne si preto nemyslím, že oživenie bude také jasné a tak priamočiare, ako vyplýva z takýchto indexov klímy. Prečo nebude také priamočiare a jednoduché, ako by to z tých kriviek vyplývalo? Zjavne preto, že oživenie sa zatiaľ ukazuje ako veľmi výrazne aj odvetvovo aj regionálne diferencované. Plošný ekonomický rast, na aký sme boli zvyknutý v uplynulom „bezproblémovom“ období je v tejto chvíli minulosťou. Odvetvové diferencie sa ukazujú ako mimoriadne veľké. V súčasnosti vidíme odvetvia kde už je dvadsaťpercentný medziročný rast produkcie, ale aj také kde je ešte stále dvadsaťpercentný pokles, kde prebiehajú zrejme nejaké vážne procesy reštrukturalizácie, takzvanej tvorivej deštrukcie.
Ukazuje sa, že iniciátorom oživenia môže byť spracovateľský priemysel. Podotýkam však, že momentálne výsledky spracovateľského priemyslu, kde už máme vyše 22%-ný medziročný ročný rast, sú aj preto také vynikajúce, lebo vlani boli mimoriadne zlé. Je tam veľmi nepriaznivá minuloročná porovnávacia báza a kvôli tomu súčasný výsledok vyzerá priam bombasticky dobre. Ale vo väčšine ostatných odvetví, teda mimo priemyslu, je to veľmi otázne. Vidíme odvetvia, ktoré stále stagnujú, alebo kde ešte naďalej klesá produkcia, napríklad stavebníctvo alebo vnútorný obchod.
Preto, ak sa vrátim k indexu klímy, silno pochybujem o tom, že by to mohlo byť také priamočiare a bezproblémové, keď vovnútri prebiehajú takéto vážne reštrukturalizačné procesy a taká vážna diferenciácia.
Čo je pre nás extrémne dôležité: zlepšenie na trhu práce nutne zaostáva za zlepšovaním ukazovateľov produkcie. Zdroje zdravotníctva sa odvíjajú práve od indikátorov trhu práce, od zamestnanosti, od miezd. Je pozoruhodné, že na Slovensku, je ten časový posun zmien, parametrov trhu práce výraznejší ako niekde inde. To meškanie má istú logiku, pretože ak ekonomika padá do recesie je jasné, že legislatíva trhu práce istú dobu bráni tomu, aby sa zamestnanosť plne adaptovala na vývoj produkcie. Ale niečo podobné existuje aj pri spätnom procese oživenia, pretože tam zas historická pamäť zamestnávateľov hovorí: “Buďme opatrní, počkajme na stabilizáciu rastu dopytu, nereagujme hneď na prvý pozitívny výkyv prijímaním nových, hlavne kmeňových zamestnancov.“ Logicky tá silná diferenciácia v oživovaní produkcie, neznamená aj silnú diferenciáciu vo vývoji zamestnanosti a miezd a vzniká taký zaujímavý stimul pre neprirodzený rozmach samozamestnávania. Prečo neprirodzený? Pretože ide o rozmach samozamestnávania v relatívne nepriaznivej makroekonomickej situácií, čo je zdanlivo zvláštne, ale je to práve tým, že bude prevládať rezervovaný postoj podnikov pri prijímaní kmeňových zamestnancov a radi sa spoľahnú na spoluprácu so samostatne zárobkovo činnými osobami a pod.
Tvorivá deštrukcia, ktorá sa na konci recesie zosilňuje, znamená len silnú diferenciáciu tak rastu produkcie, ako aj zamestnanosti, o mzdách už ani nehovoriac.
Po prudkom poklese reálneho HDP máme na tento rok odhadnutý mierny rast. Čisto technicky vzaté môžeme hovoriť o skončení recesie, keď máme kladné číslo, plus 2,5 percenta rastu HDP. To ale v žiadnom prípade neznamená návrat na úroveň pred recesiou.
V našom prípade sú dôležité parametre trhu práce. Zmenu zamestnanosti stále odhadujeme niekde na úrovni okolo nuly, alebo nejaké veľmi jemné mínus, alebo plus. S rastom zamestnanosti prvýkrát počítame až v roku 2011. Vidno tu spomínaný časový posun oživovania sa trhu práce s oživovaním produkcie. Mzda, ktorá je rozhodujúcim parametrom pre odhad odvodov, teda príjmov zdravotných poisťovní, je na historických minimách svojho tempa rastu, po trojpercentnom raste priemernej mzdy v roku 2005. Očakávame veľmi mierne zrýchlenie v roku 2010 s tým, že existuje priestor pre zvyšovanie tempa rastu v ďalších rokoch kvôli tomu, že sa zrejme po obnovení silnejšieho ekonomického rastu znovu vytvorí situácia štruktúrnej nerovnováhy. Opäť môže chýbať kvalifikovaná pracovná sila, ale to je skôr horizont rokov 2012-2015. Dovtedy zrejme musíme počítať iba so slabučkým nárastom priemernej mzdy. Miera nezamestnanosti stúpne, hoci nie tak dramaticky ako v minulom roku.
Relatívne dôležité pre charakteristiku toho celkového prostredia môže byť, že inflácia zrejme nebude vedieť nabrať na svojej sile. Rast spotrebiteľských cien zostane okolo 1,5 – 2 %, čo je pre ekonomiku, ktorá bola zvyknutá na podstatne vyššie tempo rastu spotrebiteľských cien skutočne neobvykle nízko. Je to bežný sprievodný jav recesie.
Čo z makroprostredia vyplýva pre príjmy zdravotných poisťovní: predovšetkým poznáme skutočnosť, že v roku 2009, napriek hlbokému prepadu do recesie sa udržal aký-taký rast príjmov z preddavkov do zdravotných poisťovní. Rast 3,1 % je veľmi blízko tempa nominálneho rastu miezd (3,0 %), čo však nie je zákonitosťou. Rok 2010, opäť predpokladáme podobný veľmi nízky nárast ako v roku 2009, práve kvôli tomu, že darmo hovoríme o oživovaní, trhu práce sa to ešte nedotýka a tieto príjmy sú viazané na parametre trhu práce. Musíme preto počítať skôr s opatrným nárastom. Podotýkam ešte, že dochádza k významnej reštrukturalizácii vovnútri týchto príjmov a to tým, že klesajú medziročne odvody, ktoré platí zamestnávateľ a zamestnanec, resp. SZČO, na druhej strane je to vyvažované v niektorých chvíľach až prevažované masívnym nárastom platieb štátu, ktoré minulý rok narástli až približne o 16 percent medziročne a tým sa celá tá masa príjmov, ako keby podvihla na úroveň slabého rastu.
Robert Žitňanský:
Riešenia pre lepšie zdravotníctvo
Som partnerom Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť. To, ako ma každý pozná, je mojich 15 rokov žurnalistickej práce, v ktorých má zdravotníctvo absolútne výsadné postavenie. Písal som naozaj o všeličom, písal som o Lexovej tajnej službe, neuveriteľných prípadoch privatizácie, prepojení politiky, mafie a tajných služieb v prípade deblokácie. O veľa iných veciach, ktoré sú exkluzívne, povedali by ste si, že žurnalista sa bude báť a bude vystresovaný.
Musím vám povedať, že až keď som ako mladý zapálený novinár, ktorý je presvedčený o tom, že treba meniť svet k lepšiemu, začal písať o reforme bývalého ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca, až vtedy som pocítil, čo je to stať sa centrom veľkých záujmových skupín a vplyvov a všelijakých chorobných vecí. Vtedy som začal dostávať výhražné telefonáty a tým nemyslím len to, že by ste povedali, že to boli nejaké nadnárodné koncerny, to boli aj lekári.
Zdravotníkov mám veľmi rád a zdravotníctvo je môj obľúbený sektor, ku ktorému som sa vyslovene hlásil. Zdravotníctvo je sektor – a teraz poviem veľkú banalitu, ktorú každý z vás vie – kde sa stretáva neuveriteľne veľa záujmov. Je to miesto, kde sa stretávajú doslova tektonické dosky vplyvov, ktoré sa navzájom vylučujú, negujú, kryjú a z toho vyplýva mnoho problémov, ktoré slovenské zdravotníctvo má. Aj preto je s ním taký problém, preto s ním majú problém politici, dokonca aj politici, ktorí majú silnú víziu a vedia čo chcú presadiť, nehovoriac o politikoch, ktorí tú víziu nemajú a pre nich je zdravotníctvo len nejakým spôsobom zdrojom vyhľadávania renty.
Našťastie pre slovenské zdravotníctvo je tu generácia tridsiatnikov, nastupujúca generácia vizionárov, policy-makerov. Niektorí z nich nastupujú už desaťročie, ale ich chvíľa sa blíži, cítim to v kostiach. Títo ľudia majú jasnú víziu, vedia, čo slovenské zdravotníctvo trápi, vedia formulovať riešenia. Samozrejme, každá skupina ľudí trpí nejakými obmedzeniami, ideologickými, alebo straníckymi afinitami a podobne. Sme veľmi malá krajina, každý každého pozná. To je jeden z problémov pri formulovaní akejkoľvek politiky, ktorá jednak musí byť dostatočne vážna, aby zmenila veci a jednak musí byť udržateľná, aby aj po ďalších voľbách pokračovala.
Preto sme sa pokúsili – a v tejto brožúrke sa nám to celkom dobre podarilo – dať dohromady dva rôzne pohľady na to, čo slovenské zdravotníctvo trápi a čo ním treba urobiť. Jeden pohľad Martina Filka, ktorý je hlavným poradcom ministra financií, teda (s odpustením) slúži súčasnej vláde a druhý pohľad expertov HPI, ktorí vedia o zdravotníctve tiež veľa a (s odpustením) slúžili bývalej vláde.
Táto brožúrka ponúka len nástrel, náčrt vízie, čo treba spraviť. Je to ale veľmi zaujímavé čítanie v tom, že tie pohľady sa dopĺňajú. Naozaj sú odlišné, naozaj to nie je ani stranícky, ani ideologicky obmedzené, každý si tam nájde svoje. Každý z budúcich ministrov zdravotníctva by si tam mohol a snáď aj mal nájsť rozumné veci, ktoré sa dajú aj presadiť. Nakoniec, toto je cieľ projektu Nové idey pre Slovensko. Snažíme sa dávať dohromady ľudí, ktorých možno rozdelili politické alebo ideologické pohľady na veci, ale ktorých spája presvedčenie, že Slovensko potrebuje nejakú programovú alternatívu k populistickej politike, ktorú, žiaľ, na Slovensku v pravidelných cykloch máme možnosť zažiť.
http://www.noveidey.sk
