Zamestnanosť nemala mať taký priaznivý vývoj. Prečo ho mala?

So zamestnanosťou rástli aj odvody zamestnancov. To je značný rozdiel oproti minulému roku.

V predchádzajúcom čísle nášho mesačníka sme priniesli úvahu o druhej vlne recesie (pozri „W“ a zdroje pre zdravotníctvo). Upozornili sme na skutočnosť, že v prvom polroku sa trochu nečakane objavil relatívne výrazný rast zamestnanosti, čo môže napomáhať jednej z podstatných zložiek zdrojov zdravotníctva. Keďže daňové príjmy zdravotných poisťovní (t.j. príjmy z odvodov) sú predovšetkým závislé od vývoja na trhu práce, hovorili sme o akejsi pomocnej barličke pre zdravotné poistenie: Rast ekonomiky sa síce spomaľoval, ale rast zamestnanosti bol priaznivý a to umožňovalo priaznivejší vývoj výberu poistného od ekonomicky aktívnych.

V súčasnosti už možno prejsť z roviny dohadov do roviny čísel: ako vyplýva z údajov v Tabuľke 1, platby poistného od zamestnancov (a ich zamestnávateľov) sa skutočne vyvíjajú priaznivejšie ako v predchádzajúcom roku. Na prvý pohľad to môže byť prekvapivé: počas silného ekonomického rastu a pri priaznivých očakávaniach v prvom polroku 2010 bol vývoj týchto odvodov menej priaznivý, počas spomaľovania ekonomického rastu v prvom polroku 2011 sa rast odvodov zamestnancov a zamestnávateľov zrýchlil. Ak však zoberieme do úvahy vzťahy medzi ekonomickým rastom, produktivitou práce a zamestnanosťou, nejde o tak veľké prekvapenie.

Zdroj: Štatistický úrad SR (Štatistická správa o základných vývojových tendenciách v hospodárstve SR, I1. štvrťrok 2011 a 1. polrok 2010)

Ale prečo rástla zamestnanosť pri slabom raste ekonomiky?

Na Slovensku bol dlhodobo vysoký tzv. prah pre rast zamestnanosti. Tento prah je kritickou hodnotou ekonomického rastu, pri ktorej už obyčajne začne rásť aj zamestnanosť. Vysoká hodnota tohto prahu je typická pre ekonomiky, ktoré prekonávajú „technologickú medzeru“: vplyvom nových technológií silno rastie produktivita, krajina dobieha technologické a produktivitné zaostávanie za najvyspelejšími. V dôsledku toho sa dosahuje ekonomický rast bez potreby zvyšovania zamestnanosti. Až rast výstupu ekonomiky nad kritickou hranicou je spojený s rastom zamestnanosti. Pri slabšom raste výstupu stačí na jeho krytie rast produktivity. Preto v ekonomike SR nie je obvyklé, ak sa spája relatívne slabý ekonomický rast s relatívne silným rastom zamestnanosti tak, ako sa to stalo v prvom polroku 2011 (Ak spomíname relatívne slabý či relatívne silný rast, chápeme ho vzhľadom na obvyklé doterajšie pomery v ekonomike SR.)

Pre znázornenie vzťahu medzi ekonomickým rastom, produktivitou a zamestnanosťou využívame medziročné zmeny reálnej hrubej pridanej hodnoty (je to podstatná časť HDP, ktorá viac súvisí so zamestnanosťou ako celkový HDP) a medziročné zmeny počtu pracujúcich podľa výberového zisťovania pracovných síl (VZPS).

Ako je zrejmé z časových radov v Grafe 1, medzi tempom rastu pridanej hodnoty a tempom rastu zamestnanosti existoval obyčajne značný rozdiel (s výnimkou niektorých momentov ako napr. tretí štvrťrok 2003).

To, čo sa deje s ekonomickým rastom a so zamestnanosťou v roku 2011, je do istej miery zrkadlovým obrazom dejov z rokov 2009- 2010. V roku 2009 prudko klesla tvorba pridanej hodnoty a pokles zamestnanosti sa dostavil až neskôr. V roku 2010 sa obnovil rast ekonomiky (a ten rast bol nečakane silný) a rast zamestnanosti za tým v čase znovu zaostal, zamestnanosť ešte stále klesala. V tejto logike omeškávania sa pohybov zamestnanosti za pohybom pridanej hodnoty potom ani nie je až také prekvapujúce, ak sa pri spomalení rastu pridanej hodnoty v prvom polroku 2011 objavuje silný rast zamestnanosti.

Graf 1: Medziročné zmeny pridanej hodnoty (v stálych cenách) a počtu pracujúcich

Zdroj: Štatistický úrad SR, databáza Slovstat

Omeškávanie v pohyboch zamestnanosti za pohybmi pridanej hodnoty je nápadné hlavne pri podstatných výkyvoch v dynamike pridanej hodnoty (pri malých výkyvoch je táto zákonitosť „stratená“). Zdôvodnenie omeškania rastu zamestnanosti za rastom pridanej hodnoty v období 2010/2011 by mohlo byť asi takéto:

1. Keď sa po prepade ekonomiky znovu objavuje rast pridanej hodnoty, je racionálne, ak sa podniky v prvej chvíli rozhodnú tlačiť na rast produktivity. Vzhľadom na predchádzajúce skúsenosti s recesiou podniky odkladajú prijímanie nových pracovníkov až do momentu, keď už ďalšie zvýšenie produkcie nedokážu pokryť maximalizáciou produktivity práce.

2. Časť podnikov veľmi pravdepodobne v priebehu prepadu neznížila stav pracujúcich až na takú mieru, aká by zodpovedala výpadku produkcie.  Zostala jej tak aj čiastočne využívaná pracovná sila, ktorú možno znovu zapojiť v momente zvýšenia dopytu.  Aj preto nevzniká potreba rastu počtu pracujúcich hneď po obnovení ekonomického rastu.

3. V dôsledku javov uvedených v bodoch 1) a 2) dochádza k značným výkyvom v produktivite: silný rast pridanej hodnoty zvládnutý bez rastu zamestnanosti viedol v roku 2010 k expanzii produktivity práce: hneď po objavení sa rastu pridanej hodnoty skočila produktivita nahor o viac ako 10% (1. štvrťrok 2010), celoročné priemerné tempo rastu produktivity dosiahlo 6,7%.  

4. Uvedený silný rast produktivity práce je problematické udržať počas dlhšej doby.  Pre porovnanie: priemerné tempo rastu takto meranej produktivity bolo v období 2000 až 2008 na úrovni 4,1%. Hodnoty z roku 2010 tak boli vysoko nadpriemerné a dlhodobo neudržateľné. Zrejme na prelome rokov 2010 a 2011 sa vyčerpala možnosť pokrývať rast produkcie výlučne maximalizáciou produktivity a musel prísť „skok v zamestnanosti“. A to aj napriek tomu, že rast ekonomiky sa už ďalej nezrýchľoval, skôr naopak. Očakávania boli v tomto období ešte skôr priaznivé, známky „druhej vlny recesie“ ešte neboli zjavné.

Relatívne silný rast zamestnanosti pri spomaľovaní rastu ekonomiky v prvom polroku 2011 potom ani nie je taký absurdný jav, ako by sa zdalo na prvý pohľad. Treba však počítať aj s tým, že tento jav ustúpi. Po spomalení rastu ekonomiky v priebehu roka 2011 a po výraznom zhoršení očakávaní zrejme spomalí aj rast zamestnanosti. Slabý ekonomický rast v blízkej budúcnosti (zatiaľ nepredpokladáme pokles ekonomiky) už v ďalších štvrťrokoch 2011 ani 2012 nebude dostatočným ťahúňom rastu zamestnanosti.