Ministerka rieši aj vlastný gól SMERu

Minister financií Peter Kažimír síce úprimne priznal že presne nevie aké dlhy spôsobí spomínaná mzdová legislatíva, ale má obavu že rezerva vo výške 50 mil. eur vo verejnej pokladničnej správe stačiť nebude. Do diskusie prispel aj nový predseda parlamentného výboru pre zdravotníctvo Richard Raši, podľa ktorého je otvorenie rozpočtu vážna vec a nechce vzbudzovať dojem, že zvýšenie odvodu za poistencov štátu je už dohodnuté.

Podľa prognózy HPI budú výnosy zdravotných poisťovní v roku 2012 na úrovni 3 652 mil. € a oproti minulému roku sa zvýšia len o 5 mil. €, čiže o 0,1 percenta. Ministerkina snaha o viac peňazí cez zvyšovanie odvodov za poistencov štátu v roku 2013 narazí na konsolidačné opatrenia MF SR. V rámci nich musí minister financií podľa jeho vlastných slov nájsť 1 500 mil. eur aby splnil trojpercentné kritérium deficitu verejných financií v roku 2013 a naplnil priority SMERu. Richardom Rašim avizovaný cieľ odvodu za poistenca štátu vo výške 5% z priemernej mzdy by znamenalo nájdenie ďalších 300 mil. eur.

V tomto kontexte je pred voľbami ohlasovaná snaha Richarda Rašiho siahnuť zdravotným poisťovniam opätovne na zisk (25 mil. eur) ako na hlavný zdroj riešenia otázky miezd úplne neprimeraná a legislatívne komplikovaná. Navyše veľmi drahá – výdavky štátu na právne zastúpenie SR v arbitrážach s vlastníkmi poisťovní stáli daňových poplatníkov už viac ako 16 mil. eur.

SMER je dlhodobým odporcom transformácie nemocníc na akciové spoločnosti. Napriek finančnej stabilizácií vo výške 310 mil. € k októbru 2011 dlhy nemocníc rýchlo rastú a riaditelia aby neporušili zákony o mzdách, neplatením sociálnych odvodov porušujú zákony iné. Disciplinovanie finančného hospodárenia nemocníc bude musieť prebiehať iným spôsobom. Profesionalizáciou manažmentov, zavedením DRG a prísnymi rozpočtovými pravidlami.

Pri neochote SMERu zavádzať poplatky v zdravotníctve sa ako riešenie finančného vystuženia zdravotníctva núka nominálne poistné. Jeho zavedenie nevytvára dodatočný tlak na verejné financie, naopak stimuluje konkurenciu medzi poisťovňami a zvyšuje citlivosť poistencov na cenu zdravotného poistenia. Umožňuje zavádzať inovatívne produkty pre poistencov a lepšie rešpektovať ich preferencie. Holandsko to už zvládlo, Slovensko by mohlo tiež.

To však musí ísť ruka v ruke s definovaním zákonného nároku poistenca. A to v troch rovinách. Po prvé – vecnej, teda na aké zdravotné služby má poistenec nárok z verejného zdravotného poistenia. Po druhé – časovej, teda v akom časovom horizonte majú byť poistencovi poskytnuté jednotlivé zdravotné služby. Po tretie – finančnej, teda aká má byť jeho spoluúčasť za jednotlivé zdravotné služby.

Dobrým predpokladom nominálneho poistného, či zákonného nároku je pokračovanie v projektoch PCG (prerozdelenie) a DRG (platobný mechanizmus pre nemocnice). Tu povzbudivo pôsobí informácia, že členom najbližšieho tímu novej ministerky bude Ivan Poprocký, ktorý pôsobil na analytických postoch vo VšZP a bol aktívnym členom pracovných skupín oboch týchto modernizačných projektov.

Môžeme očakávať, že pôsobenie SMERu v zdravotníctve bude v tomto volebnom období odlišné od ich posledného vládnutia. Nielen preto, že ministerkou sa stala žena, navyše právnička. Ale aj preto, že nedostatok financií môže znamenať zavedenie skôr technokratických ako ideologických riešení. To, či sa tak v skutočnosti aj stane, však nebude závisieť len od nej.

(článok bol písaný pre a publikovaný na portáli Zdravé zdravotníctvo)