Nekryté náklady zvyšovania miezd

sobota, 28. január 2012, 16:00 a

Nárast výnosov zdravotných poisťovní sa stráca v hmle.
Náklady na rast miezd lekárov a sestier sú však čoraz jasnejšie.

Podstatnú časť zdrojov v zdravotníctve tvoria zdroje zdravotných poisťovní. Odhad ich výnosov je nevyhnutný pre poznanie mantinelov pre vývoj sektoru zdravotníctva. Objem výnosov zdravotných poisťovní je daný makroekonomickým vývojom (hlavne vývojom na trhu práce), aj politickými rozhodnutiami. V tejto analýze odvodzujeme vývoj výnosov poisťovní od aktualizovanej makroekonomickej prognózy aj od rozhodnutí vo fiškálnej politike. Následne výnosy konfrontujeme s odhadom výdavkov a nových potrieb krytia. Výsledkom je zistenie, že vývoj výnosov poisťovní bude v roku 2012 skôr blízky stagnácii ako nejakému citeľnému rastu. Prírastok zdrojov bude zrejme podstatne nižší ako uvádza MF SR. A to vznikla potreba pokryť podstatný nárast miezd…

 

1. Makroekonomický výhľad na rok 2012: uprostred druhej vlny krízy 

Makroekonomický vývoj je jedným z rozhodujúcich určujúcich faktorov vývoja zdrojov zdravotných poisťovní. Pravda, nie všetky stránky makroekonomického vývoju sú tu rovnako významné. Rozhodujúce parametre sú zamestnanosť a príjmy (a samozrejme výkon ekonomiky, od ktorého sa odvíja vývoj zamestnanosti a príjmov). Z celkových príjmov sú pre tento účel dôležité hlavne mzdy. Preto sa v tomto výhľade vývoja ekonomiky venujeme predovšetkým očakávaným zmenám vo vývoji výkonu ekonomiky (teda ekonomickému rastu/poklesu), zmenám vo vývoji zamestnanosti a miezd.

Kvôli mimoriadnej citlivosti slovenskej ekonomiky na vonkajšie vplyvy (kvôli vysokému podielu exportu aj importu na HDP Slovenska) začíname úvahu o makroekonomickom vývoji hodnotením vonkajších vplyvov. Následne prechádzame na domáce faktory a na samotné parametre výhľadu.

 

Zhodnotenie vonkajších vplyvov

Pri hodnotení vonkajších vplyvov sa zaoberáme predovšetkým eurozónou a Nemeckom (vzhľadom na väzby slovenskej ekonomiky). Opierame sa tu o prognózy špecializovaných inštitúcií (vzhľadom na potrebu poznať odhadovaný vývoj v SRN dávame prednosť hlavne nemeckým inštitúciám). Aktuálne prognózy (údaje z nich sú uvedené v Tabuľke 1) celkom prirodzene za hlavný faktor vývoja v roku 2012 označujú dlhovú krízu. Spoločné pôsobenie neistoty, odkladania investícií aj časti spotreby má priniesť stagnáciu ekonomiky eurozóny a výrazné oslabenie rastu ekonomiky SRN. Zároveň však autori týchto prognóz upozorňujú, že v prípade SRN by sa vážnejšie problémy s ekonomickým rastom mali koncentrovať do prvého, nanajvýš ešte druhého štvrťroka 2012, s následným priaznivejším vývojom.

 

 

2010

 

2011 odhad

2012 prognóza

Tabuľka 1: Zmeny reálneho HDP v Eurozóne a Nemecku podľa prognóz vybraných špecializovaných inštitúcií

Eurozóna

Medziročná zmena reálneho HDP v %

1,8

IfW Kiel

1,5

-0,1

DIW Berlin

1,6

-0,2

Euroframe

1,7

0,0

Nemecko

Medziročná zmena reálneho HDP v %

3,7

IfW Kiel

2,9

0,5

DIW Berlin

3,0

0,6

Euroframe

3,0

0,5

Zdroj: IfW Konjunktur Aktuell[1] (december 2011)

            DIW Wochenbericht 1-2/2012 (január 2012)[2]

Euroframe (2012)[3]

 

Ďalej venujeme pozornosť dvom ukazovateľom ekonomickej klímy. Tie napovedajú o tom, aké sú očakávania v ekonomike ohľadne vývoja v najbližších mesiacoch (cca 3 – 6 mesiacoch). Pravda, sčasti sú ovplyvnené subjektívnym vnímaním situácie aktérmi zahrnutými do výskumu. Prvým z týchto ukazovateľov klímy je Composite Leading Indicator (CLI) vykazovaný OECD. Jeho hodnota v druhej polovici roka 2011 výrazne klesala vo väčšine ekonomík, čo signalizuje blížiace sa problémy s ekonomickým rastom. Je však veľmi zaujímavé, že krivka CLI za Slovensko (pozri v Grafe 1) má komplikovanejší a odlišný priebeh. V polovici roka 2011 táto krivka dosiahla svoje „dno“, potom sa však stočila nahor. V tom je zásadný rozdiel v porovnaní s krivkami za Nemecko či eurozónu. CLI tak zatiaľ pre Slovensko signalizuje menej závažné problémy s ekonomickým rastom ako v prípade eurozóny či Nemecka.

 

Graf 1: Vývoj OECD CLI: krivka za Slovensko veľmi špecifická

Zdroj: OECD [4]

 

Iným ukazovateľom klímy, vypovedajúcom o očakávaniach v SRN, je tzv. Geschäftsklimaindex (indikátor podnikateľskej klímy v priemysle a obchode SRN). Bolo značne prekvapujúce, keď po prepade hodnôt tohto indikátora v polovici roku 2011 prišlo v závere roka k stabilizácii až miernemu nárastu hodnôt. Aj tak však tieto hodnoty napovedajú o významnom spomalení rastu. Je však aspoň trochu priaznivým znamením, že pád hodnôt tohto indexu sa (aspoň pre túto chvíľu) zastavil.

 

Graf 2: Indikátor podnikateľskej klímy v priemysle a obchode (Geschäftsklimaindex) v SRN (Index, 2005 = 100)

Zdroj: Ifo[5]

 

Ak to zhrnieme, z prognóz vybraných inštitúcií z decembra 2011 a januára 2012, ako aj z indikátorov ekonomickej klímy vyplýva ekonomická stagnácia až mierny pokles reálneho HDP eurozóny a veľmi slabý ekonomický rast (okolo 0,5 %) v SRN. To je bez ohľadu na domáce faktory vývoja veľmi vážna bariéra ekonomického rastu Slovenska.

 

Zhodnotenie domácich vplyvov

Aj keby v praxi existovala nejaká ideálna domáca hospodárska politika, aj tak by asi v prípade dnešnej SR nemohla prevážiť negatívne vplyvy pôsobiace zvonku. Voči výraznejším negatívnym vplyvom nedokáže domáca hospodárska politika v silno exportne orientovanej ekonomike účinne vzdorovať.

Medzi „čisto domácimi“ faktormi nemožno prehliadnuť politickú neistotu spojenú s predčasnými parlamentnými voľbami a tvorbou novej vládnej koalície.

V blízkej budúcnosti nebude priestor pre fiškálne rastové stimuly (v podobe expanzívnej politiky). Potreba ďalšej konsolidácie verejných financií výrazne obmedzí pole pôsobenia akokoľvek orientovanej budúcej vládnej koalície. V roku 2011 došlo k výraznému zníženiu podielu deficitu verejných financií na HDP, ale ďalšie zníženie (hoci v menšom rozsahu) v roku 2012 sa môže ukázať ako ešte náročnejšie.

O klíme v slovenskej ekonomike vypovedá indikátor ekonomického sentimentu (Graf 3). Jeho priebeh v roku 2011 bol podobný ako priebeh vyššie spomínaného indikátora klímy v SRN: Po výraznom poklese začínajúcom od polovice roku prichádza stabilizácia úrovne v závere roka. Ide však o stabilizáciu na relatívne nízkej úrovni. V súčasnosti nie je možné posúdiť, či ide o dočasnú stabilizáciu pred ďalším poklesom alebo o bod obratu s následným stúpaním úrovne.

 

Graf 3: Vývoj indikátora ekonomického sentimentu v SR (priemer roka 2005 = 100)

Zdroj: Štatistický úrad SR

 

Typickým indikátorom naznačujúcim budúci vývoj je objem nových objednávok v priemysle. Dynamika objednávok je (na rozdiel od indikátorov klímy) meradlom pravdepodobnej budúcej produkcie, bez ovplyvnenia subjektívnym prežívaním zúčastnených aktérov. Index objednávok je veľmi citlivý (Graf 4), v závere roku 2011 sa hodnota tohto indexu znižovala. To je však čiastočne dané aj mimoriadne vysokými hodnotami v predchádzajúcom roku 2010, keď priemysel prechádzal svojim oživením po prvej fáze recesie. Každopádne aj vývoj tohto indexu naznačuje spomalenie rastu produkcie, zatiaľ však nesignalizuje prepad.

 

Graf 4: Nové objednávky v priemysle SR (Index, rovnaké obdobie minulého roku = 100)

Zdroj: Štatistický úrad SR

 

Pravdaže, tak indikátor ekonomického sentimentu ako aj objem objednávok neodrážajú len domáce faktory vývoja. Sú to indikátory vypovedajúce o očakávaniach v domácej ekonomike, sú však výsledkom faktorov domácich aj vonkajších. Z domácich faktorov ekonomického vývoja, podobne ako z vonkajších, vyplývajú bariéry pre ekonomický rast v najbližšom období. Vzhľadom na štruktúru ekonomiky je však podstatnejšia váha tých vonkajších.

 

Odhad vybraných makroekonomických parametrov 

Zo súbehu nepriaznivých externých vplyvov a neistoty v domácom prostredí vyplýva, že akýkoľvek ekonomický rast v roku 2012 môže byť vnímaný ako úspech.

Kvantifikácie realizujeme pre základný scenár, ktorý považujeme za najpravdepodobnejší. Snažíme sa ho nastaviť skôr konzervatívnejšie. Následne uvádzame aj možnosti pozitívnej či negatívnej odchýlky od základného scenára. Výpočty pravdepodobných zdrojov zdravotných poisťovní v ďalších častiach tohto textu sa opierajú výlučne o základný scenár.

V základnom scenári predpokladáme, že tempo rastu reálneho HDP klesne z odhadovanej úrovne 3 % v roku 2011 na hodnotu okolo 0,5 % v roku 2012. Zatiaľ nepredpokladáme prechod do recesie (pod recesiou sa chápe pokles reálneho HDP dva štvrťroky po sebe). Takýto vývoj reálneho HDP by mal byť priaznivejší ako predpokladaný vývoj HDP eurozóny a mal by byť veľmi podobný očakávanej dynamike ekonomiky SRN. Je pravdepodobné, že najmenej priaznivé výsledky vývoja HDP zaznamenáme na začiatku roka, s následným miernym zlepšovaním.

Podstatné pre odhady výnosov v zdravotníctve (časti 2 a 3 tejto analýzy) ale je, že takýto slabý ekonomický rast sotva môže byť spojený s ďalším rastom zamestnanosti. Výrazným pozitívom makroekonomického vývoja roku 2011 bolo, že napriek slabnúcemu rastu ekonomiky a napriek zhoršenej ekonomickej klíme rástla zamestnanosť. Je však veľmi málo pravdepodobné, aby sa takýto „zvláštny“ rast zamestnanosti udržal dlhšiu dobu, obzvlášť pri ďalšom významnom poklese tempa medziročnej zmeny HDP. Predpokladáme skôr mierny pokles počtu pracujúcich, o 0,5 %. Táto hodnota je o dva percentuálne body nižšia ako nami odhadovaná hodnota medziročnej zmeny počtu pracujúcich v roku 2011 (1,5 %).

Opätovné problémy s rastom ekonomiky a napätie na trhu práce zrejme vyústia do toho, že už štvrtý rok po sebe zostane tempo rastu priemernej nominálnej mzdy na nízkej úrovni – okolo 3 %. Lenže vzhľadom na predpokladanú nižšiu mieru inflácie to môže znamenať obnovenie rastu reálnej mzdy, hoci len na veľmi nízkej úrovni (do 0,5 %). Je to však každopádne priaznivejší vývoj ako pokles reálnej mzdy v roku 2011.

 

 

2010

2011 odhad

2012 prognóza

Tabuľka 2: Prognózované hodnoty vybraných makroekonomických parametrov (základný scenár)

Medziročná zmena reálneho HDP v %

4,2

3,0

0,5

Medziročná zmena počtu pracujúcich v %

-2,0

1,5

-0,5

Medziročná zmena priemernej nominálnej mzdy v %

3,2

2,9

3,0

Miera inflácie v % (meraná CPI, priemerná ročná miera)

1,0

3,9

2,5

Zdroj: Skutočnosť 2010 podľa Štatistického úradu SR, odhad a prognóza HPI.

 

Priaznivá odchýlka od základného scenára sa opiera o tieto predpoklady:

  • Ekonomickí aktéri sú v súčasnej „druhej vlne“ krízy už podstatne opatrnejší ako pri nástupe „prvej vlny“ v období 2008/2009. Viac dbajú na tvorbu rezerv, úspor, na celkové finančné zdravie.

  • Napriek veľmi dramatickému vývoju na finančných trhoch (cca od začiatku augusta 2011) sa ukazovatele reálnej ekonomiky zhoršili zatiaľ iba mierne.

  • V ukazovateľoch klímy v SRN je v závere roka prítomný náznak obratu k priaznivejším hodnotám. Podobný náznak sa objavil aj v indikátore ekonomického sentimentu v SR.

  • Indikátor CLI OECD pre Slovensko nemal taký nepriaznivý vývoj ako rovnaký indikátor pre väčšinu krajín eurozóny.

  • Prepad v roku 2009 bol obzvlášť hlboký aj preto, lebo mu predchádzal mimoriadne priaznivý vývoj. Slabý rast ekonomiky v roku 2011 nevytvára pre ďalší rok takú vysokú porovnávaciu základňu, akú vytvorila mimoriadna expanzia ekonomiky pred „prvou vlnou“ krízy.

Ak vo vývoji prevážia zmienené faktory, je možné, že spomalenie rastu slovenskej ekonomiky nebude také výrazné ako v základnom scenári. V tomto prípade považujeme za možné dosiahnutie ekonomického rastu aj mierne nad hranicou 2 %, bez poklesu zamestnanosti (zamestnanosť by mohla stagnovať). Takúto priaznivú odchýlku nepovažujeme len za teoretickú možnosť. Jej prípadné naplnenie by zrejme bolo vo všeobecnosti veľkým prekvapením, my však túto možnosť vnímame ako reálnu (hoci menej pravdepodobnú ako základný scenár).  

Pravdaže, nemožno vylúčiť ani negatívne odchýlky. Veľmi dramatická negatívna odchýlka by sa zrejme spájala s kolapsom spoločnej európskej meny. Napriek dlhovej kríze však takýto vývoj nepovažujeme za príliš pravdepodobný a považujeme za nemožné vierohodne kvantifikovať ekonomické parametre v takomto scenári. Pravdepodobnejšia negatívna odchýlka je spojená s pretrvaním nepokoja na finančných trhoch v celom roku 2012 a prípadným stupňovaním prejavov dlhovej krízy. Nemožno potom vylúčiť pokles reálneho HDP ani pokles zamestnanosti. Nepredpokladáme však také dramatické poklesy, aké sa objavili v roku 2009, keď externý šok postihol nepripravených ekonomických aktérov.

Ak uvedené makroekonomické parametre základného- najpravdepodobnejšieho- scenára konfrontujeme s poslednými dostupnými prognózami MF SR a komerčných bánk, zisťujeme nasledovné:

  • Odhad parametrov vývoja v prognóze HPI je konzervatívnejší ako prognóza MF SR z novembra 2011[6]. Vzhľadom na účel našej prognózy (odhad situácie zdravotných poisťovní) je však opatrnosť namieste. Akceptovať riziko príliš opatrnej prognózy je prijateľnejšie ako akceptovať riziko príliš optimistickej. Pripomíname možnosť pozitívnej odchýlky. Prognóza MF SR je momentálne v priestore medzi základným scenárom a pozitívnou odchýlkou v prognóze HPI (bližšie k pozitívnej odchýlke). Navyše spomenutá prognóza MF SR vznikla o viac ako dva mesiace skôr ako prognóza HPI. Aj to v značnej miere vysvetľuje rozdiel.

  • Prognóza HPI je blízka strednej hodnote prognóz komerčných bánk (máme na mysli prognózy zverejňované NBS[7]).

 

2. Odhad výnosov zdravotných poisťovní:
medziročný rast o 5 mil. € (podľa HPI) namiesto 176 mil. € (podľa MF SR)

Cieľom tejto časti je vysvetliť, prečo medziročný nárast zdrojov zdravotných poisťovní medzi rokmi 2011 a 2012 o 176 mil. € ako ho prezentuje MF SR, nie je podľa nás skutočný. Najprv sa pozrime na čísla prezentované MF SR zo dňa 27.10.2011, v ktorých sú zahrnuté tieto zmeny:

  1. Nebude sa realizovať navrhovaná reforma daní a odvodov

  2. Nový makroekonomický vývoj

  3. Počet poistencov štátu 3,3 mil. €

MF SR pre rok 2012 predpokladá, že zdravotné poisťovne budú mať zdroje v objeme 3 757 mil. € (Tabuľka 3), čo je o 176 mil. € (+ 5 %) viac ako v roku 2011. Tieto čísla však neberú do úvahy časové vysporiadanie sa s ročným zúčtovaním a horší makroekonomický vývoj (ako ho naznačujeme v časti 1).

2008 S

2009 S

2010 S

2011 OS

2012 N

2013 N

Tabuľka 3: Zdroje z výberu poistného, v tis. €

Príjmy od EAO (bez RZZP)

2 232 510

2 162 275

2 217 495

2 356 022

2 446 219

2 564 708

Príjmy od EAO (RZZP)

24 321

18 600

13 127

17 925

18 489

19 382

Príjmy za poistencov štátu (preddavky)

997 457

1 162 382

1 282 803

1 197 816

1 218 096

1 256 207

Príjmy za poistencov štátu (RZZP)

-7 334

-4 130

58 422

9 733

75 000

0

Vybrané zdroje spolu

3 246 954

3 339 128

3 571 847

3 581 496

3 757 804

3 840 297

Medziročný nárast

92 173

232 720

9 649

176 308

82 493

Poznámky: S … skutočnosť, OS … očakávaná skutočnosť, N … návrh, RZZP … ročné zúčtovanie zdravotného poistenia, EAO … ekonomicky aktívne obyvateľstvo

Zdroj: MF SR, 2011

 

V prvom rade je potrebné metodicky sa vysporiadať s ročným zúčtovaním zdravotného poistenia za rok 2011. To predstavuje z hľadiska toku hotovosti príjem roku 2012, ale z hľadiska výnosov patrí do roku 2011, čo nám potvrdili všetky tri zdravotné poisťovne, ktoré ho do výnosov roku 2011 aj účtujú. Preto je potrebné uvedenú tabuľku MF SR korigovať a ročné zúčtovanie „posunúť“ vždy o jeden rok dopredu.

Čiže po správnosti, suma za rok 2012 vlastne patrí do výnosov roku 2011 a do výnosov roku 2012 je potrebné započítať sumu, ktorú MF SR vykazuje pre rok 2013. Pri ročnom zúčtovaní za poistencov štátu za rok 2012 je to 0. V roku 2011 došlo k veľkému nárastu poistencov štátu o približne 150 tisíc (bližšie pozri Rámček 1) a v roku 2012 sa s takouto veľkou zmenou nepočíta. Je pravdepodobné, že počet poistencov štátu bude stabilný okolo úrovne 3,3 mil. Z toho dôvodu nie je potrebné na ročné zúčtovanie za poistencov štátu nechávať veľkú rezervu a číslo blízke nule považujeme za reálny odhad situácie zo strany MF SR.

Na základe posunutia ročného zúčtovania v tabuľke 4 vidíme, že skutočný nárast výnosov zdravotných poisťovní a teda finančného rámca od ktorého je možné odvíjať náklady, bude rásť v roku 2012 o 36 mil. € (+ 1 %).

                                                                                       

 

2008 S

2009 S

2010 S

2011 OS*

2012 N

2013 N

Tabuľka 4: Zdroje ZP upravené o časový posun ročného zúčtovania, v tis. €

Príjmy od EAO (bez RZZP)

2 232 510

2 162 275

2 217 495

2 356 022

2 446 219

2 564 708

Príjmy za poistencov štátu (preddavky)

997 457

1 162 382

1 282 803

1 197 816

1 218 096

1 256 207

Spolu

3 229 967

3 324 657

3 500 298

3 553 838

3 664 315

3 820 915

Príjmy od EAO (RZZP – ročne posunuté)

18 600

13 127

17 925

18 489

19 382

20 477

Príjmy za poistencov štátu (RZZP – ročne posunuté)

-4 130

58 422

9 733

75 000

0

0

RZZP Spolu

14 470

71 549

27 658

93 489

19 382

20 477

Príjmy ZP plus RZZP (ročne posunuté)

3 244 438

3 396 206

3 527 956

3 647 327

3 683 697

3 841 392

Medziročný nárast

151 769

131 750

119 371

36 370

157 695

Poznámky: S … skutočnosť, OS … očakávaná skutočnosť, N … návrh, RZZP … ročné zúčtovanie zdravotného poistenia, EAO … ekonomicky aktívne obyvateľstvo

Zdroj: Kalkulácie HPI na základe údajov MF SR, 2011

 

Rámček 1

Počet poistencov štátu sa od januára 2011 zvýšil z cca 3,15 na 3,30 milióna ľudí. Je to z dôvodu zmeny definície kategórie poistenec štátu. Poistencom štátu je každá osoba, ktorá je v Zákone o zdravotnom poistení uvedená v § 11 odsek 7 ako poistenec štátu, bez ohľadu na to, či sa už nachádza v inej kategórii. § 11 odsek 8 hovorí, že „štát platí poistné aj v prípade, ak osoby uvedené v odseku 7 majú príjem zo zárobkovej činnosti.“ Napríklad pracujúci doktorand je súčasne zamestnanec aj poistenec štátu, pričom v minulosti ak už bol v inej kategórii (zamestnanec), nemohol byť súčasne aj poistencom štátu. Dnes sa zaraďuje do oboch kategórií súčasne, preto vznikol tento veľký nárast poistencov štátu.

Zdroj: Health Policy Institute, 2011

 

Ako už bolo uvedené v časti 1, očakávame mierne negatívnejší makroekonomický vývoj ako očakáva MF SR. MF SR v prognóze na rok 2012 uvádza nulový rast zamestnanosti bude 0 % a rast priemernej mzdy na úrovni 3,4 %. V makroekonomickej prognóze (časť 1) sme zdôvodnili, prečo si myslíme, že rast zamestnanosti bude v roku 2012 záporný (-0,5 %) a rast nominálnych miezd bude iba na úrovni 3 %.

Za takýchto predpokladov bude rast zdrojov poisťovní nižší ako očakáva MF SR. Konkrétne príjmy od ekonomicky aktívneho obyvateľstva budú v porovnaní s prognózou MF SR nižšie o 32 mil. € a dosiahnu 2 414 mil. €. Medziročný nárast zdrojov tak bude necelých 5 mil. €, čo je rast o 0,1 % (Tabuľka 5).

 

2008 S

2009 S

2010 S

2011 OS*

2012 N

Tabuľka 5: Zdroje ZP po úprave o časový posun RZZP a o zhoršený makroekonomický vývoj, v tis. €

Príjmy od EAO (bez RZZP)

2 232 510

2 162 275

2 217 495

2 356 022

2 414 569

Príjmy za poistencov štátu (preddavky)

997 457

1 162 382

1 282 803

1 197 816

1 218 096

Spolu

3 229 967

3 324 657

3 500 298

3 553 838

3 632 665

Príjmy od EAO (RZZP – ročne posunuté)

18 600

13 127

17 925

18 489

19 382

Príjmy za poistencov štátu (RZZP – ročne posunuté)

-4 130

58 422

9 733

75 000

0

RZZP Spolu

14 470

71 549

27 658

93 489

19 382

Príjmy ZP plus RZZP (ročne posunuté)

3 244 438

3 396 206

3 527 956

3 647 327

3 652 047

Medziročný nárast

 

151 769

131 750

119 371

4 720

Poznámky: S … skutočnosť, OS … očakávaná skutočnosť, N … návrh, RZZP … ročné zúčtovanie zdravotného poistenia, EAO … ekonomicky aktívne obyvateľstvo

Zdroj: Kalkulácie HPI na základe makroekonomickej prognózy z časti 1

 

3: Konfrontácia výnosov s novými potrebami:
rast výnosov o 5 mil. €, ale náklady na rast miezd sú 90 mil. €

Podľa MF SR bude medziročný nárast zdrojov zdravotných poisťovní na úrovni 176 mil. €. Dovoľujeme si tomuto tvrdeniu oponovať a myslíme si, že medziročný rast bude výrazne nižší – asi len o 5 mil. € (pozri časť 2). Zaujímavé je, že náš konzervatívny postoj zdieľa aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou 8.12.2012 zverejnil tlačovú správu, v ktorej na základe posúdenia makroekonomických ukazovateľov konštatuje, že výnosy v zdravotnom poistení v roku 2012 budú oproti roku 2011 vyššie najviac o 1 %.

HPI v decembri 2011 zverejnilo svoj odhad, že celkový dopad zvýšenia miezd lekárov a sestier môže byť 100 až 150 mil. € ročne. Tento náš odhad bol potvrdený údajmi MZ SR a NCZI:

  • Dôvodová správa MZ SR k návrh zákona, ktorý upravuje minimálne mzdové nároky sestier a pôrodných asistentiek hovorí, že celkové dopady sú vo výške 58,2 mil. € v roku 2012 a 80,0 mil. € v roku 2013.

  • NCZI vo svojom dokumente „Dopady Memoranda o úprave pomerov v zdravotníctve“ hovorí, že celkový dopad v roku 2012 bude 31,2 mil. € a v roku 2013 to bude 75,1 mil. €.

Celkový dopad teda môžeme kvantifikovať na 89,4 až 155,1 mil. €, čo sa veľmi približuje odhadu HPI. Môžeme teda konštatovať, že nemocnice budú v roku 2012 vystavené dodatočnému finančnému tlaku v objeme 90 mil. € (Tabuľka 6).

 

2012

2013

Tabuľka 6: Dopady zvýšenia miezd lekárov a sestier na zdravotníctvo v tis. €

Lekári

31 200

75 100

Sestry

58 200

80 000

Spolu

89 400

155 100

Zdroje: údaje za lekárov sú z NCZI, dokument „Dopady Memoranda o úprave pomerov v zdravotníctve“, údaje za sestry sú z dôvodnej správy MZ SR k návrhu zákona , ktorý upravuje minimálne mzdové nároky sestier a pôrodných asistentiek

 

Je pozoruhodné, že minister financií v liste zo dňa 14.12.2011 adresovanému predsedovi výboru NR SR pre rozpočet a menu potvrdzuje, že rešpektuje vplyv zvýšenia miezd lekárov na rozpočet verejných financií vo výške 31,2 mil. € a zároveň potvrdzuje, že tento nárast je krytý rastom zdrojov zdravotných poisťovní, ktorý dosiahne 176 mil. €. Ako sme si však ukázali v časti 2 tohto článku, rast zdrojov poisťovní nebude o 176 mil. €, ale okolo 5 mil. €.

Tak si to teda zosumarizujme. Zvýšenie miezd vyvoláva dodatočné náklady 90 mil. €, celkové výnosy narastú o 5 mil. €. Aj keby zdravotné poisťovne dosiahli v roku 2012 o 35 mil. € nižší zisk ako v roku 2011, aj keby sa podarilo ušetriť na liekoch ďalších 25 mil. € a aj keby sa znížili platby záchrankám o 8 mil. € (UPDATE 7.2.2012: skutočný dopad zmien vo financovaní záchraniek – 4,7 mil. €), a žiadny sektor okrem nemocníc by nerástol (!) – aj v takomto prípade je možné do nemocníc „natlačiť“ maximálne 70 mil. € (Tabuľka 7).

Oveľa pravdepodobnejší je však scenár, v ktorom sa budú zvyšovať platby všeobecným lekárom a špecialistom, porastú náklady na SVaLZy a na zvýšenie platieb nemocniciam bude k dispozícií približne 30 mil. €. V takomto scenári môžeme v nemocniciach predpokladať obmedzovanie investícií, vnútorné limity na nákup liekov a zdravotníckych pomôcok a opätovný rast dlhov voči Sociálnej poisťovni a najmä dodávateľom.

 

 

2008

2009

2010

2011

2012

Rozdiel

Tabuľka 7: Úhrady a administratívne náklady ZP v scenári, ktorý je najústretovejší k nemocniciam, v tis. €

Príjmy ZP plus RZZP (ročne posunuté)

3 244 438

3 396 206

3 527 956

3 647 327

3 652 047

4 720

Úhrady za zdravotnú starostlivosť spolu, z toho úhrady:

3 148 855

3 274 749

3 368 084

3 455 000

3 490 000

35 000

za ambulantnú primárnu ZS

130 793

136 222

135 560

135 000

135 000

0

za ambulantnú špecializovanú ZS

434 103

419 000

431 636

455 000

455 000

0

za spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky

161 246

177 961

209 274

225 000

225 000

0

za liečivá na recepty

1 020 948

1 031 161

1 075 479

1 050 000

1 025 000

-25 000

za zdravotnícke pomôcky

106 099

119 339

124 332

135 000

135 000

0

za lôžkovú starostlivosť (nemocnice)

1 096 254

1 166 869

1 193 148

1 250 000

1 320 000

70 000

za kúpeľnú starostlivosť

37 038

42 900

42 395

45 000

45 000

Úhrady ostatné

162 374

181 297

156 260

160 000

150 000

-10 000

Administratívne náklady

135 496

141 547

148 092

150 711

154 950

4 240

Prevádzkové náklady (3,5 % z poistného)

113 049

116 363

122 510

124 384

128 251

3 867

Platba ÚDZS

14 150

14 195

14 390

14 954

14 973

19

Platba OS ZZS

8 297

10 989

11 192

11 372

11 726

354

Úhrady a  admin náklady spolu

3 284 351

3 416 296

3 516 176

3 605 711

3 644 950

39 240

HV

-39 913

-20 090

11 780

41 616

7 097

-34 519

Zdroje: údaje za úhrady za ZS roky 2008, 2009 a 2010 sú zo Štatistického úrad SR, údaje za administratívne náklady za roky 2008, 2009 a 2010 sú z UDZS, údaje za rok 2011 je očakávanie HPI, údaj za rok 2012 je prognóza HPI, riadok HV je rozdielom riadkov „príjmy ZP plus RZZP (ročne posunuté)“ a „Úhrady a admin náklady spolu“ a nemusí úplne presne zohľadňovať skutočne dosiahnutý HV zdravotných poisťovní v danom roku, lebo tento riadok abstrahuje od úprav o technické rezervy, či preceňovania pohľadávok a pod.

 

Závery

V nadpise spomínané strácanie sa nárastu výnosov zdravotných poisťovní má dva podstatné dôvody:

  1. Aktuálna prognóza makroekonomických ukazovateľov pre rok 2012 je menej priaznivá ako prognóza MF SR, o ktorú bol opretý pôvodne očakávaný nárast výnosov.

  2. Zdroje z ročného zúčtovania zdravotného poistenia prídu do poisťovní z hotovostného hľadiska v roku 2012, ale z účtovného hľadiska patria do výnosov roku 2011.

Spochybniteľný nárast výnosov sa tak stretáva s pozoruhodnými novými potrebami financovania. Mzdové nároky lekárov a sestier pre rok 2012 vo výške cca. 90 mil. € nie sú nárastom výnosov kryté. Zreálňovanie výnosov znižuje riziko nečakaného zmenšenia hráčskeho poľa keď už je neskoro. Kvôli mimoriadnej ekonomickej neistote bude potrebné v najbližšom období výnosy a náklady zdravotných poisťovní zreálňovať opakovane. 

Štvrťročník o liekovej politike

Pharma Outlook

Sprievodca pôrodnicami

Sprievodca pôrodnicami

rodinka.sk & HPI

Prihláste sa na odber newslettera

Ak sa chcete prihlásiť k odberu newsletteru, zadajte svoju e-mailovú adresu do poľa pod týmto textom a stlačte tlačidlo.

Slovenská aliancia pre chronické ochorenia