Rázsochy sú mŕtve. Nech žije Patrónka!

sobota, 03. august 2013, 9:49

Keď sa v roku 1992 zastavila výstavba novej fakultnej nemocnice na bratislavských Rázsochách, šlo vraj len o dočasné prerušenie financovania. V týchto zemepisných končinách význam slova “dočasne” poznáme – ide spravidla o časový úsek presahujúci 20 rokov.

Peniaze na zdravotnícke investície sa v štátnom rozpočte v nasledujúcich rokoch objavovali, ale vlády v druhej polovici deväťdesiatych rokov uprednostnili iné bratislavské nemocnice – dokončenie Národného onkologického ústavu a Slovenského ústavu srdcovocievnych chorôb.

S pribúdajúcim časom areál v Lamači chátral, rozkrádali ho bezdomovci. “Dostavba Rázsoch” bola newspeakom, ktorý milosrdne zakrýval rozsah takéhoto projektu. Rázsochy sa nedali “dostavať”, ale bolo ich treba najprv zbúrať a potom začať stavať nanovo. Od čias projektovania prešlo bezmála 40 rokov. Stavba, ktorá mala ambíciu byť výstavnou skriňou slovenského zdravotníctva, nezohľadňovala nové technológie, moderné medicínske poznatky, posuny v štruktúre chorôb či demografii, zmenené spôsoby poskytovania zdravotnej starostlivosti, odlišné očakávania populácie, vývoj v zdravotníckej architektúre.

V máji 2003 druhá Dzurindova vláda schválila na návrh ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca verdikt: dostavanie nemocnice je nevýhodné, pozemok treba odpredať. Pozemok sa však nepredal, nebol oň vraj záujem. Okrem nákladov s odstraňovaním stavby by nového majiteľa čakali náklady na právne spory s pôvodnými vlastníkmi pozemkov pod nemocnicou.

V ďalších rokoch tak vlády mali možnosť pohrávať sa s myšlienkou dostavby nemocnice, hoci každým ďalším premárneným rokom sa nevýhodnosť projektu zvyšovala. Rázsochy medzitým slúžili ako politická karta pri komunikácii s bratislavskými zdravotníkmi a akademikmi.

Na jeseň 2008, keď kríza v plnej sile zasiahla Európu, vláda na návrh ministra zdravotníctva Richarda Rašiho zrušila uznesenie z roku 2003 a oprášila dostavbu nemocnice. Schválila ďalšie audity – projektový, technický i medicínsky, ako predpoklad dostavby. Pred voľbami v roku 2010 Raši predložil návrh na dostavbu nemocnice za 480 miliónov eur. Bez DPH.

Druhá Ficova vláda nadviazala na ambíciu dostavať Rázsochy, tento projekt sa dokonca dostal do programového vyhlásenia vlády. Podpora dostavby je ale podmienená formuláciou “s prihliadnutím na ekonomické možnosti a výsledky medicínskeho, prevádzkového a technického auditu.”

Spomenuté “prihliadnutie” nedopadlo pre dostavbu Rázsoch dobre. Analýza opäť raz ukázala, že je to projekt mimo ekonomickú realitu. Vláda na začiatku júla koketovanie s Rázsochami zastavila. A potvrdila, že rozhodnutie spred 10 rokov bolo správne. Rázsochy sa stavať nebudú.

Za neefektivitou slovenského zdravotníctva sú o.i. zlé rozhodnutia politikov. Odkladanie riešenia nemocnice na Rázsochách vyvolalo za dvadsať rokov množstvo zbytočných priamych i nepriamych nákladov (konzervácia stavby, opakované audity, neriešenie problémov bratislavského zdravotníctva). Len pri priamych nákladoch ide o desiatky miliónov eur, ktoré sa v zdravotníctve dali použiť určite lepšie.

 

Fotografia rozstavanej nemocnice na Rázsochách

FOTO:  © Marek Skurka, 2009

 

Nová nemocnica na Patrónke

Vláda okrem zrušenia projektu dostavby Rázsoch schválila ešte jednu vec – prípravu štúdie uskutočniteľnosti výstavby novej univerzitnej nemocnice v Bratislave na Patrónke. Odhadovaný rozpočet (250 mil. €) je zatiaľ polovičný oproti rozpočtu R. Rašiho – ale počkajme si na samotnú štúdiu, ktorá zreálni niektoré očakávania.

Bratislava novú, modernú nemocnicu potrebuje, o tom niet pochýb. Dve z existujúcich nemocníc presluhujú, čo o.i. ovplyvňuje aj výsledky poskytovanej starostlivosti.

Nová nemocnica má byť financovaná cez verejno-súkromné partnerstvo (PPP), keďže v štátnom rozpočte na takúto investíciu peniaze nie sú. Vládny materiál predpokladá, že súkromník nemocnicu nielen postaví, ale ju bude aj prevádzkovať, a štát ju bude desiatky rokov splácať. Nemocnica by mala byť akciovou spoločnosťou (hľa, víťazstvo realizmu nad ideológiou).

Umožnenie vstupu súkromného kapitálu do tzv. koncových nemocníc je správne rozhodnutie – štát opakovane a preukázateľne zlyháva vo svojej schopnosti efektívne riadiť nemocnice. Ak sa projektu chopí skúsený nemocničný operátor, môže to priniesť novú kultúru do slovenského zdravotníctva.

Prichádzame k otázke motivácie. Prečo by mal súkromník investovať do natoľko neistého, preregulovaného sektora závislého od arbitrárnych rozhodnutí štátu? Alebo inak – kto bude znášať riziká projektu?

Slovensko nemá skúsenosti s obdobnými PPP projektmi v zdravotníctve. Pre poučenie by sme sa preto mali pozrieť do zahraničia. Vo Veľkej Británii sa za posledných 15 rokov postavilo cez PPP vyše 100 nemocníc. Okrem pozitívnych príkladov tu nájdeme celé panoptikum najrôznejších zlyhaní – v plánovaní kapacít, v odhadovaní rozpočtov či termínov. Finančné podmienky sú nastavené v prospech súkromných investorov.

Vládny materiál našepkáva: ponukou pre investora by mohli byť “dlhodobé zmluvy so zdravotnými poisťovňami”. A práve to môže byť kameň úrazu. Dlhodobé zmluvy presúvajú riziká na zdravotné poisťovne a na ďalších poskytovateľov, ktorí takéto výsadné postavenie nemajú. Prečo by nová nemocnica nemala podliehať trhovému tlaku konkurencie – cene, kvalite, štruktúre služieb?

Namiesto výsad pre vybraných by pomohla štandardizácia prostredia. Systémovým riešením je transparentnosť, spravodlivosť a predvídateľnosť finančných tokov. Ako to dosiahnuť? Zavedením DRG (platba za diagnózu) ako mechanizmu odmeňovania nemocníc na základe náročnosti poskytovanej starostlivosti. Za takých podmienok vzniknú ekonomické predpoklady, aby sa z novej univerzitnej nemocnice stalo naozaj centrum excelentnosti.

 

článok bol publikovaný v časopise .týždeň 30/2013

Štvrťročník o liekovej politike

Pharma Outlook

Sprievodca pôrodnicami

Sprievodca pôrodnicami

rodinka.sk & HPI

Prihláste sa na odber newslettera

Ak sa chcete prihlásiť k odberu newsletteru, zadajte svoju e-mailovú adresu do poľa pod týmto textom a stlačte tlačidlo.

Slovenská aliancia pre chronické ochorenia