Odvodový bonus

Sulík argumentuje, že štát sociálnymi dávkami úspešne konkuruje nízkym mzdám a preto nezamestnaných tvoria väčšinou ľudia bez vzdelania, ktorí sa za vyššiu mzdu zamestnať nedokážu. Dnešný systém generuje v nízkopríjmových skupinách až 84%-né marginálne zdanenie, ktoré priamo demotivuje ľudí bez príjmu, aby si intenzívne hľadali akúkoľvek prácu.

V odvodovom bonuse sa spájajú výhody systému zápornej dane z príjmu a myšlienky základného garantovaného príjmu pre každého občana. S myšlienkou zápornej dane z príjmu prišiel ekonóm Milton Friedman, ktorý ju obhajoval vo svojej publikácii z roku 1962 – Kapitalizmus a sloboda. Je to všeobecne používaná metóda implementácie systému minimálneho garantovaného príjmu, resp. základného príjmu. Účelom zápornej dane je poskytovať priamočiary prostriedok, ktorý by zaistil každej rodine minimálny príjem a pritom by umožnil vyhnúť sa obrovskej byrokracii spojenej s vyplácaním sociálnych dávok. Dôsledkom je zachovanie významnej miery osobnej zodpovednosti a motivácie u každého, aby pracoval, dosť zarábal a aby platil dane namiesto toho, aby žil z podpôr. Pre štát je z ekonomického hľadiska výhodnejšie vyberať dane od ekonomicky aktívneho občana ako nenávratne dotovať ekonomicky neaktívneho (Sulík, 2006).

Odvodovým bonusom sa zásluhovosť presúva do súkromného sektoru a štát bude financovať už len solidaritu. A keďže odvody budú len solidárne, bude možné nimi zaťažiť aj kapitál a nielen prácu, čo spolu s inými opatreniami umožní ich zníženie z dnešných 36% (resp. 48,6% z hrubej mzdy) na rovnú polovicu. Zníženie odvodov na polovičku znamená, že čistý príjem priemernej slovenskej rodiny stúpne podľa Sulíkových kalkulácií o cca 4.000 Sk.

Navrhovaný odvodový bonus výrazne zjednodušuje dnešný systém. 13 odvodov nahrádza dvomi, 70 sociálnych dávok nahrádza šiestimi. Kým dnešný odvodový systém vyhodnocuje 291 rôznych parametrov, v Sulíkovom koncepte by ich počet klesol na 19

Odvodový bonus je ťažiskovou súčasťou programu strany Sloboda a Solidarita.